Humenné, s historickým koreňom siahajúcim až do doby kamennej, je dynamicky sa rozvíjajúce mesto na severovýchodnom Slovensku. Jeho poloha na sútoku riek Laborec a Cirocha, v nadmorskej výške 157 metrov, ho predurčuje nielen ako turistickú destináciu Východných Karpát, ale aj ako dôležité hospodárske a kultúrne centrum regiónu Zemplína. Rozloha mesta, 28,67 km², a počet obyvateľov 32 834 (k 31.12.2019), svedčia o jeho významnosti v rámci Slovenska.
Geografické a strategické umiestnenie
Mesto Humenné sa nachádza v severovýchodnej časti východného Slovenska. Je obklopené malebnou krajinou Východných Karpát, pričom z východu ho chránia Vihorlatské vrchy, z juhu Humenské vrchy a zo severu Ondavská vrchovina. Najvyššie kóty v okolí, ako Sokol (405 m n. m.), Petočová (378 m n. m.) a Barančov (364 m n. m.), dotvárajú charakteristický ráz krajiny. Strategická poloha mesta je umocnená prítomnosťou dôležitých dopravných trás. Súbežne s mestom prechádza štátna cesta I/74, spájajúca Humenné so Strážskym a Sninou, a cesta II/559 smerujúca do Medzilaboriec. Železničná sieť je rovnako rozsiahla, s traťami spájajúcimi mesto s Michalovcami, Trebišovom, Michaľanmi, Prešovom a Stakčínom. Toto prepojenie zohralo v histórii kľúčovú úlohu pri rozvoji obchodu a priemyslu.
Historické korene a vývoj mesta
Humenné má bohatú a dlhú históriu. Jeho pôvod siaha do starej slovanskej osady, čo potvrdzujú archeologické nálezy z mladšej doby kamennej. Prvá oficiálna písomná zmienka o meste pochádza z roku 1317, kedy kráľ Karol Róbert daroval osadu Filipovi Drugethovi. Počas stredoveku sa Humenné stalo dôležitým obchodným centrom na trase spájajúcej Uhorsko s Poľskom. V 15. storočí mu kráľ Matej Korvín udelil mestské výsady, vrátane práva na používanie pečate a erbu. Významnou inštitúciou v histórii mesta bolo Humenské kolégium, založené Jurajom Drugethom v roku 1613. Rod Drugethovcov vlastnil panstvo až do konca 17. storočia, neskôr prešlo do rúk rodiny Andrássyovcov, ktorí ho vlastnili až do roku 1945.
Pôvod názvu mesta "Humenné" je predmetom viacerých teórií. Jedna z nich ho spája s gréckym slovom "humenus" (hlavný, prvý), iná s poľským "Humont" (konský postroj), či ukrajinským "Humen" (mních). Najpravdepodobnejšou sa však javí odvodenina od slova "humno", označujúceho sad alebo pozemky za domom. Tieto jazykové korene poukazujú na slovanský pôvod názvu.
Architektonické dominanty a kultúrne dedičstvo
Centrum mesta Humenné prešlo výraznými transformáciami. Námestie slobody, kedysi pretínané potokom, dnes disponuje modernou pešou zónou s fontánami. Dominantou námestia je humenský kaštieľ, ktorý v sebe ukrýva Vlastivedné múzeum s expozíciou o histórii a kultúre regiónu. Kaštieľ, prvýkrát spomínaný v roku 1449, bol prestavaný v renesančnom štýle zo starého vodného hradu a slúžil ako sídlo rodiny Drugethovcov. Priľahlý skanzen prezentuje tradičnú drevenú architektúru východokarpatskej oblasti, pričom najvýznamnejším exponátom je drevený pravoslávny chrám sv. Michala archanjela z roku 1754.
Najstaršou sakrálnou pamiatkou mesta je gotický Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých zo 14. storočia, ktorý bol viackrát upravovaný a je známy svojimi vitrážovými oknami. Je to najvýchodnejší kostol postavený v gotickom štýle v Európe a nachádzajú sa v ňom pozostatky svätého Bonifáca. Významným miestom je aj kalvária s neoklasicistickým kostolíkom a 13 kaplnkami, lemovaná stromovou alejou.
Mestu nechýbajú ani menej tradičné zaujímavosti. Socha Švejka pri železničnej stanici pripomína slávnu postavu z diel Jaroslava Haška, ktorá sa v knihe spomína pri ceste na front počas prvej svetovej vojny. Pôvodná socha generála M. R. Štefánika z roku 1934 bola počas komunistického režimu odstránená, no jej bronzový odliatok sa v roku 1985 vrátil do centra mesta.
NAJKRAJŠIE ZO ZEMPLÍNA - Renesančný kaštieľ v Humennom
Infraštruktúra a dopravné spojenia
Most na Valaškovskom, postavený v roku 1900 na mieste pôvodného dreveného mosta cez rieku Laborec, je technickou pamiatkou. Jeho oceľová konštrukcia nitovaná horúcou technológiou pripomína konštrukciu Eiffelovej veže a Titanicu. Napriek svojej minulosti, kedy slúžil aj pre ťažkú vojenskú techniku a bol podmínovaný, dnes slúži ako národná kultúrna pamiatka pre peších a cyklistov.
Mesto disponuje širokou škálou kultúrnych a športových zariadení. K nim patria Vihorlatská knižnica, mestské kultúrne stredisko, centrum voľného času a Vihorlatská hvezdáreň. Ulica Chemlonská, prezývaná "športová", združuje krytý zimný štadión, tenisové kurty, kúpalisko a futbalový štadión.
Kultúrne a spoločenské podujatia
Hudba hrá významnú úlohu v kultúrnom živote Humenného, pričom tradícia Humenskej hudobnej jari siaha až do roku 1961. V auguste sa v centre mesta koná Humenský jarmok, ktorý nadväzuje na staré trhové tradície. Stále väčšiu popularitu si získavajú letné Pivné dni v máji. Mesto je tiež domovom folklórnych súborov Kalina a Chemlon, ktoré úspešne reprezentujú ľudové tradície aj v zahraničí.
Humenné susedí s 11 obcami: Hažín nad Cirochou, Lackovce, Kochanovce, Udavské, Veľopolie, Brestov, Myslina, Závadka, Brekov, Jasenov a Ptičie. S celkovou výmerou katastrálneho územia 2867,4 hektárov si Humenné udržiava svoju pozíciu ako dominantné mesto najvýchodnejšieho cípu Slovenska, s neustálym potenciálom pre ďalší rozvoj a rast. Jeho historické bohatstvo, strategická poloha a moderná infraštruktúra ho predurčujú na dôležité centrum pre región aj celú krajinu.
