Obec v slovenskom právnom poriadku vystupuje nielen ako právnická osoba, ale zároveň aj ako orgán verejnej správy. Jej najvýraznejšou charakteristikou je postavenie samosprávnej jednotky. V praxi to znamená, že obec môže realizovať všetky činnosti, ktoré jej nie sú výslovne zverené inému orgánu, napríklad štátnemu, a zároveň nie sú zákonom zakázané. Pri výkone štátnej správy, konkrétne ako stavebný úrad, obec vydáva rozhodnutia, ktoré majú vplyv na práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Tieto rozhodnutia môžu meniť, potvrdzovať alebo zakladať nové práva a povinnosti. Sem patrí celá škála úkonov, počnúc územným rozhodnutím, cez stavebné povolenie až po rôzne formy užívacích povolení. Okrem toho obec v rámci svojej pôsobnosti vykonáva aj úlohy štátneho stavebného dohľadu, ako to upravujú príslušné ustanovenia stavebného zákona. Pri všetkých týchto činnostiach je kľúčové, aby stavebný úrad konal nestranne a nezávisle. Nestrannosť je základným predpokladom pre zákonné konanie a je neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces.
Pôsobnosť obce ako stavebného úradu
Obec ako stavebný úrad zohráva kľúčovú úlohu v procese výstavby. Jej pôsobnosť je definovaná ako prenesený výkon štátnej správy. To znamená, že obec vykonáva úlohy, ktoré jej ukladá zákon, a to v mene štátu. Táto právomoc zahŕňa široké spektrum činností, od vydávania územných rozhodnutí, ktoré určujú, kde a aká stavba môže byť umiestnená, až po vydávanie stavebných povolení, ktoré umožňujú samotnú realizáciu stavby. Po dokončení stavby stavebný úrad rozhoduje o jej užívaní prostredníctvom kolaudačných rozhodnutí alebo iných foriem povolení.
Jedným z dôležitých aspektov práce stavebného úradu je aj dohľad nad dodržiavaním stavebných predpisov a zákonov počas celej výstavby. Toto zahŕňa kontrolu dodržiavania projektovej dokumentácie, technických noriem a bezpečnostných predpisov. V prípade zistenia nedostatkov alebo porušení zákona môže stavebný úrad uložiť nápravné opatrenia, pozastaviť práce alebo v krajných prípadoch aj zrušiť vydané povolenia.
Obec na úseku územného rozhodovania a stavebného poriadku vykonáva rozhodovaciu činnosť vrátane ukladania pokút. Vedie územné konanie a vydáva územné rozhodnutie podľa § 32 až 42 zákona. Zároveň vedie stavebné konanie a vydáva stavebné povolenie na stavby a ich zmeny podľa § 54 až 70 zákona. Vydáva rozhodnutie o predĺžení platnosti stavebného povolenia (§ 69 zákona). Povoľuje terénne úpravy, práce a zariadenia (§ 71 až 74 zákona). Vedie kolaudačné konanie a vydáva kolaudačné rozhodnutie na stavby, ktoré vyžadovali stavebné povolenie. Povoľuje zmeny v užívaní stavby (§ 78 až 85 zákona). Nariaďuje údržbu stavby, nevyhnutné úpravy a zabezpečovacie práce na stavbe alebo stavebnom pozemku a na terénnych úpravách a zariadeniach. Nariaďuje alebo povoľuje odstraňovanie stavieb, terénnych úprav a zariadení (§ 86 až 94 zákona). Rozhoduje o vyprataní stavby (§ 96 zákona). Nariaďuje urobiť nápravu na stavbe, rozhoduje o zastavení prác na stavbe a o zrušení stavebného povolenia (§ 102 zákona). Prerokúva priestupky fyzických osôb a správne delikty právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie a ukladá sankcie (§ 105 až 107 zákona). Rozhoduje o rozsahu oprávnenia zamestnancov stavebných úradov vstupovať na pozemky a stavby a rozhoduje o opatreniach na susednom pozemku alebo stavbe (§ 134 až 135 zákona). Vydáva súhlas k povoleniu stavby špeciálnym stavebným úradom (§ 120 zákona).
Rozhodovacia činnosť stavebného úradu
Rozhodnutia stavebného úradu majú priamy dopad na investora, ako aj na okolité subjekty. Vydávajú sa na základe podkladov predložených stavebníkom, ako aj po zohľadnení stanovísk dotknutých orgánov a pripomienok účastníkov konania. Kľúčovým prvkom pri vydávaní akéhokoľvek rozhodnutia je zabezpečenie súladu s platnou legislatívou, najmä so stavebným zákonom a správnym poriadkom.
V zmysle stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Jej pôsobnosť je preneseným výkonom štátnej správy. Obec, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, musí oznámiť krajskému stavebnému úradu jeho zriadenie, ako aj zoznam obcí, pre ktoré spoločný obecný úrad plní úlohy na úseku územného konania a stavebného poriadku. Ministerstvo zverejňuje tento zoznam prostredníctvom internetu. Zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať špecifické kvalifikačné predpoklady, ktoré sa overujú skúškou.
Stavebný úrad posúdi predloženú projektovú dokumentáciu až po podaní príslušného podania. Ak predložené podanie nebude spĺňať náležitosti, ktoré ukladá zákon alebo iný právny predpis, konanie preruší a vyzve stavebníka na doplnenie chýbajúcich podkladov k podaniu. Ak stavebník neodstráni nedostatky svojho podania v stanovenej lehote, stavebný úrad konanie zastaví.
Nadriadené orgány a kontrola stavebného úradu
V systéme verejnej správy existuje hierarchia, ktorá zabezpečuje kontrolu a dohľad nad činnosťou jednotlivých orgánov. V kontexte stavebného úradu plnia túto funkciu nadriadené orgány. V prípade, že stavebný úrad koná v rozpore so zákonom, nadriadený orgán má možnosť preskúmať jeho rozhodnutia a v prípade potreby ich zrušiť alebo zmeniť.
Príkladom takejto situácie môže byť rozhodnutie Stavebného úradu mesta Malacky č. OÚRD-3101/2011/Re zo dňa 26. 1. 2012, pri ktorom existoval odôvodnený predpoklad, že bolo vydané v rozpore so zákonom. Toto zistil jeho nadriadený orgán - Krajský stavebný úrad v Bratislave. Krajský stavebný úrad začal konanie o preskúmanie tohto rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Po zabezpečení stanoviska stavebného úradu, metodického usmernenia a súvisiaceho spisového materiálu, dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ustanoveniami § 46 a § 32 správneho poriadku, ako aj s inými relevantnými paragrafmi.
Krajský stavebný úrad ako kontrolný orgán
Krajský stavebný úrad v Bratislave zohral kľúčovú úlohu v preskúmaní zákonnosti rozhodnutia mestského stavebného úradu. Jeho úlohou je zabezpečiť, aby stavebné úrady v jeho územnej pôsobnosti konali v súlade so zákonom a aby ich rozhodnutia boli v záujme ochrany verejného poriadku a práv občanov. V tomto konkrétnom prípade Krajský stavebný úrad oznámil všetkým známym účastníkom konania začatie konania o preskúmanie rozhodnutia Mesta Malacky.
V rámci tohto procesu Krajský stavebný úrad odporúčal obrátiť sa s ďalšími otázkami na samotný Stavebný úrad Malaciek či Obvodný úrad životného prostredia v Malackách, čo naznačuje komplexnosť a prepojenosť jednotlivých orgánov verejnej správy pri riešení stavebných záležitostí.
Právne aspekty činnosti stavebného úradu
Činnosť stavebného úradu je úzko spojená s dodržiavaním právnych predpisov. Nesprávny postup alebo porušenie zákona môže mať vážne následky, ako ukazuje aj prípad z Malaciek. V tomto kontexte je dôležité zdôrazniť, že stavebný úrad pri výkone svojej pôsobnosti musí dodržiavať nielen stavebný zákon, ale aj správny poriadok, ktorý upravuje priebeh správnych konaní.
Primátor mesta Malacky, Jozef Ondrejka, sa v súvislosti s prípadom vyjadril, že podľa jeho názoru neprichádza k pochybeniu zo strany mesta a že boli splnené všetky podmienky. Zároveň uviedol, že mestský úrad premietne do svojho rozhodnutia všetky stanoviská a že nie je v jeho kompetencii meniť rozhodnutia iných orgánov štátnej správy. Tieto vyjadrenia poukazujú na vnímanie hraníc kompetencií a zodpovednosti v rámci administratívneho procesu.
Zodpovednosť a kompetencie v procese výstavby
Diskusia o zodpovednosti v prípade pochybenia stavebného úradu je zložitá. Kým niektorí tvrdia, že stavebný úrad sa musí riadiť stavebným zákonom a má kompetenciu zistiť stav veci a rozhodnúť podľa toho, aj keď ide o prenesený výkon štátnej správy, iní poukazujú na obmedzenia v rozhodovacej právomoci, najmä pokiaľ ide o stanoviská iných orgánov.
V kontexte stavebného zákona, obec ako stavebný úrad vykonáva svoju pôsobnosť ako prenesený výkon štátnej správy. Zamestnanec obce zabezpečujúci činnosť stavebného úradu musí spĺňať špecifické kvalifikačné predpoklady. V prípade rozsiahlejších stavieb alebo stavieb s významným dopadom na životné prostredie, môžu do procesu vstupovať aj iné orgány, ako napríklad Obvodný úrad životného prostredia, ktorého stanoviská sú pre stavebný úrad dôležitým podkladom.
Základným predpokladom nestrannosti, ako základnej garancie právneho štátu, je, že obec nemôže byť zároveň stavebným úradom a navrhovateľom, stavebníkom, alebo vlastníkom stavby (§ 119 ods. 3 Stavebného zákona). Aby sa predišlo vážnemu narušeniu ústavných princípov, okresný úrad v sídle kraja (predtým krajský úrad) určí, ktorý stavebný úrad v územnom obvode kraja bude príslušný na konanie a vydanie rozhodnutia. Pri správnom výklade zákona je potrebné vždy dbať na jeho účel. Účelom právnej úpravy je v tomto prípade už spomínaná garancia nestrannosti, aby obec nebola v dvoj-postavení. Okrem iného to potvrdzuje rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. značka 20 S /84/2015, potvrdené Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Podľa tohto rozhodnutia postup podľa § 119 ods. 3 Stavebného zákona má smerovať (vyústiť) v určenie takého orgánu, u ktorého je v maximálnej možnej miere vylúčená akákoľvek pochybnosť o jeho nestrannosti a vylúčená akákoľvek pochybnosť o nestrannosti zamestnancov takto určeného orgánu. Krajský súd sa v predmetnom konaní opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu 8žo/204/2010 a má za to, že ustanovenie § 119 obsahuje výslovnú úpravu, ktorou sa má predchádzať predpojatosti stavebného úradu. Pričom podľa názoru súdu nestačí iba zmena stavebného úradu (obce), teda formálny akt, ale musí byť aj materiálne zabezpečený stav, kedy novým stavebným úradom nemôže byť spoločný stavebný úrad s pôvodným. Teda ani zamestnanci pôvodného úradu nemôžu participovať na rozhodovacej činnosti. Termín „obec“ stavebný zákon sám o sebe nedefinuje. Preto je potrebné si prevziať túto definíciu zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Podľa § 1 ods. 1 tohto zákone je obec samostatná právnická osoba de iure aj de facto so všetkými atribútmi právnickej osoby súkromného práva, ktorá disponuje a nakladá so svojim majetkom. Teda okrem personálneho substrátu (obsahu) pojmu obec je treba v nej hľadať aj konkrétny subjekt (nositeľa práv a povinností) súkromného práva. Ak budeme správne interpretovať ustanovenie § 119 ods. 3 musíme brať do úvahy najmä požiadavku majetkového substrátu, teda majetok obce. Ten priamo (vlastník), alebo nepriamo (iný právny dôvod) je titulom postavenia buď v pozícii stavebníka, alebo navrhovateľa ako predpokladá § 119. Majetok obce pritom môže byť tak, ako predpokladá súkromné právo, pestrá zmes možností. Zaraďujeme sem hnuteľné veci, nehnuteľnosti, majetkové práva vrátane podielov v obchodných spoločnostiach a vlastníctva akcií akciových spoločností. Zákonodarca pritom nepredpokladá istú kvalitu rozhodnutia. Teda je jedno či je potencialita negatívneho, alebo pozitívneho rozhodnutia o návrhu napríklad obecnej spoločnosti s ručením obmedzeným na vydanie územného, alebo stavebného povolenia. Dôležité je, že legálna autorita (stavebný úrad) by využíval svoju právomoc s kvalitatívnym dosahom na vlastný majetok. Samozrejme, akademicky nie je vylúčené, aby starosta obce rozhodoval rovnako kvalitne o investícii obecného podniku, ako aj o developerskom projekte inej právnickej osoby majetkovo neprepojenej s obcou. Ale z dikcie § 119 ods. Zákonodarca rovnako predpokladá, že predmetom zmeny je konanie, ktorého záverom je individuálny správny akt. V tomto kontexte môže pochybnosti vytvárať otázka štátneho stavebného dohľadu. Podľa § 99 Stavebného zákona orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci stavebného úradu. Zákon nedefinuje na tomto mieste odpoveď, akého stavebného úradu. Teda či ide o stavebný úrad, ktorý je miestne a vecne príslušný na konanie, alebo ide o akýkoľvek stavebný úrad. Ide pritom v mnohých prípadoch o kľúčovú otázku. Vecne sa môže javiť zbytočné presunutie konania na iný stavebný úrad, keď kompetencia napr. zastaviť stavebné práce (§ 102 ods. 5 písm. Dosiaľ nejudikovanú odpoveď treba hľadať v samotnom pojme stavebný úrad. Obec je stavebný úrad nie v abstraktnej neurčitej rovine, ale vždy v rámci konkrétneho konania. Inak povedané § 117 Stavebného zákona sa vždy musí viazať na konkrétnu činnosť rozhodovania o veci samej, teda správneho konania. Práve skutočnosť existencie konkrétneho predmetu konania a účastníkov nám určuje vecnú a miestnu príslušnosť. Z tohto predpokladu je možné urobiť záver, že aj výklad „poverení zamestnanci stavebného úradu“ sa viaže na konkrétny stavebný úrad, ktorý v tomto prípade bude určený rozhodnutím okresného úradu. V konečnom dôsledku posledná otázka je forma určenia stavebného úradu a s tým súvisiace procesné otázky. Podľa ods. 4 § 119 sa na určenie nevzťahuje správny poriadok. Nie je pritom rozhodujúce, kto inicioval takéto rozhodnutie (formálna stránka), ale či materiálne je naplnený predpoklad, kedy je potrebné zmeniť stavebný úrad z dôvodu dikcie ods. 3 kľúčového ustanovenia stavebného zákona. Z praxe sú známe situácie, kedy momentom iniciovania rozhodnutia podľa § 119 ods. 3 bol podnet občana.
Vývoj legislatívy a budúcnosť stavebných úradov
Slovenské stavebné právo prechádza neustálym vývojom s cieľom zefektívniť procesy a zabezpečiť vyššiu kvalitu výstavby. Nový Stavebný zákon, ktorý nadobudol účinnosť od 1. apríla 2025, prináša významné zmeny v organizácii a pôsobnosti orgánov štátneho stavebného dohľadu.
Zmeny v štátnom stavebnom dohľade
Od 1. apríla 2025 pozná nový Stavebný zákon len nasledovné orgány pre výkon štátneho stavebného dohľadu (ŠSD): Regionálny úrad ako stavebný inšpektorát a Špeciálny stavebný úrad a iný stavebný úrad (ustanovený osobitným zákonom). Slovenská stavebná inšpekcia (SSI) zanikla a zlúčila sa s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ÚUPV SR). Stavební inšpektori vykonávajú ŠSD už len na Regionálnych úradoch, pričom obciam ako stavebným úradom bola táto kompetencia odobratá.
V prípade zistenia porušenia stavebného zákona po 1. apríli 2025, miestne príslušným správnym orgánom v prvom stupni je Regionálny úrad ako stavebný inšpektorát, v ktorého územnom obvode bol ŠSD vykonaný. V druhom stupni rozhoduje ÚUPV SR - Sekcia štátneho stavebného dohľadu.
Úloha Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR na úseku štátneho stavebného dohľadu má na starosti najmä vypracúvanie koncepcií a smerov rozvoja ŠSD, riadenie výkonu štátnej správy vydávaním smerníc a metodických pokynov, poskytovanie odborných výkladov a organizovanie vzdelávania zamestnancov regionálnych úradov. Rozhoduje tiež o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam regionálneho úradu a určuje obsah odbornej prípravy na výkon činností v regionálnom úrade.
Regionálny úrad ako stavebný inšpektorát
Regionálny úrad ako stavebný inšpektorát vykonáva štátny stavebný dohľad na stavbách. Je správnym orgánom príslušným na nariadenie stavebných prác vo verejnom záujme, na ich výkon, ako aj na prejednávanie priestupkov a ukladanie pokút.
Postup pri výkone štátneho stavebného dohľadu
Štátny stavebný dohľad sa realizuje bez návrhu, teda ex offo, alebo na základe podnetu. Samotný výkon ŠSD nie je správnym konaním v zmysle stavebného zákona. Konaním sa stáva až následná činnosť správneho orgánu, ktorý koná na základe zistení z výkonu ŠSD. Tento proces môže vyústiť do vydania rozhodnutia. Výkon štátneho stavebného dohľadu nepodlieha lehotám stanoveným v správnom poriadku (30, 60, 90 dní). Stavebné úrady sú povinné poskytovať regionálnym úradom ako stavebným inšpektorátom súčinnosť v zmysle príslušných ustanovení nového stavebného zákona.
Dôležité pojmy a definície v stavebnom práve
Stavebné právo definuje celý rad pojmov, ktoré sú kľúčové pre pochopenie procesov vo výstavbe. Medzi základné definície patria:
- Stavba: Ide o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.
- Súbor stavieb: Viacero stavieb tvoriacich funkčný celok.
- Drobná stavba: Stavba, ktorá nemôže podstatne ovplyvniť svoje okolie.
- Jednoduchá stavba: Stavba alebo stavebná konštrukcia, ktorá nemá výrazný vplyv na svoje okolie.
- Odstraňovanie stavby: Stavebné práce, ktorými sa stavba odstraňuje v celom rozsahu alebo jej časť.
- Dočasná stavba: Stavba, ktorej čas trvania je obmedzený jej účelom, konštrukciou alebo rozhodnutím stavebného úradu.
- Budova: Priestorovo sústredená zastrešená stavba, určená na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí.
- Inžinierska stavba: Stavba, ktorá nie je budovou.
- Líniová stavba: Inžinierska stavba, ktorá tvorí súvislú stavebno-technicky a prevádzkovo neprerušovanú líniu.
- Susedný pozemok: Pozemok so spoločnou hranicou s pozemkom, na ktorom sa navrhuje uskutočňovať stavebné práce.
Projektová dokumentácia a jej úloha
Projektová dokumentácia je ucelený súbor dokumentov, ktoré textovo opisujú a graficky znázorňujú stavbu. Spravidla sa vypracúva v elektronickej podobe a ukladá sa v informačnom systéme Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Projekt stavby predstavuje textové a grafické vyjadrenie architektonického a stavebno-technického riešenia stavby, jej technického, technologického a energetického vybavenia, vrátane zabezpečenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti a napojenia na infraštruktúru.
Zodpovednosť projektanta a stavbyvedúceho
Projektant je zodpovedný za komplexnosť a úplnosť projektovej dokumentácie a za jej použiteľnosť. V rámci zhotovovania stavby má oprávnenie vykonávať dohľad projektanta nad zhotovovaním stavby z hľadiska súladu stavebných prác s projektom. Stavbyvedúci zodpovedá za odborné vedenie stavby, za súlad priestorovej polohy stavby s overeným projektom a za dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu.
Proces povoľovania stavieb
Proces povoľovania stavieb je komplexný a zahŕňa viacero krokov. Pre každú stavbu, zmenu dokončenej stavby, odstraňovanie stavby a stavebné úpravy je spravidla potrebné rozhodnutie o stavebnom zámere. Pri drobných stavbách postačuje ohlásenie stavebnému úradu.
V rámci povoľovacieho procesu sú dôležité aj stanoviská dotknutých orgánov. Dotknutým orgánom je orgán verejnej správy, ktorý chráni určitý záujem podľa osobitného predpisu a ktorý môže byť navrhovanou stavbou dotknutý. Tieto orgány uplatňujú svoje oprávnenia formou záväzného stanoviska alebo doložky súladu. Lehota na vydanie záväzného stanoviska je spravidla 30 dní, pri zložitých stavbách 60 dní.
Štátny stavebný dohľad v praxi
Štátny stavebný dohľad má za cieľ zabezpečiť dodržiavanie stavebných predpisov a zákonov počas celej realizácie stavby. Jeho súčasťou sú kontrolné prehliadky stavby, pri ktorých sa spíše zápisnica podpisovaná stavbyvedúcim, projektantom, osobou poverenou výkonom stavebného dozoru a zamestnancom stavebného úradu.
V prípade zistenia nepovolených stavebných prác, stavebný úrad môže uložiť opatrenia na ich zastavenie alebo odstránenie. Obec (resp. mestská časť) vydala rozhodnutie o určení súpisného čísla pre hospodársky objekt postavený na parcele s konkrétnym parcelným číslom. Prokurátor následne napadol toto rozhodnutie, namietajúc, že stavba, pre ktorú bolo súpisné číslo pridelené, nebola jednoznačne identifikovaná: podľa kolaudačného rozhodnutia stavba stála na inom pozemku (s odlišným parcelným číslom), než je uvedené v rozhodnutí o určení súpisného čísla. Geometrické podklady v spise ukazovali, že parcely sú rôzne a nie je preukázateľné, že ide o tú istú stavbu. Predmetom nájomnej zmluvy boli časti strechy na budove vo vlastníctve žalobcu, kde bol umiestnený anténny systém žalovaného a príslušenstvo slúžiace na jeho obsluhu, a zároveň nájom pozemku žalobcu, kde žalovaný uložil inžiniersku sieť (dátový kábel). Žalobca ako stavebník porušil druhú záväznú podmienku stavebného povolenia, pretože nezabezpečil riadne vytýčenie stavby a novostavbu osadil bližšie k bytovému domu, čím skrátil predpísanú odstupovú vzdialenosť, zo čoho mu správne orgány uložili pokutu. Prokurátor podal protest proti VZN obce o podmienkach výstavby viničných domčekov v oblastiach ulíc. Prokurátor podal protest proti oznámeniu obce, ktorým obec ako stavebný úrad oznámila stavebníkovi, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby oplotenia za rodinným domom.
Žalobca predal viaceré pozemky vedené ako orná pôda. Tieto pozemky sa však nachádzali v lokalite obce, ktorá bola podľa záväznej časti územného plánu určená na výstavbu rodinných domov. Pred schválením územného plánu udelil príslušný pozemkový úrad súhlas na budúce nepoľnohospodárske využitie týchto pozemkov. Žalobca pri predaji neuplatnil daň z pridanej hodnoty, považujúc prevod za oslobodený od dane.
Žalobca podal žiadosť o stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu. V priebehu konania vznikla otázka, či je k stavbe zabezpečený primeraný prístup z pozemnej komunikácie, a zároveň, či spĺňa požiadavky na protipožiarnu komunikáciu. Sťažovateľ predložil technickú správu protipožiarnej bezpečnosti, ktorá podľa jeho tvrdenia preukazovala splnenie všetkých podmienok.
Stavebný úrad mení podmienky svojho doterajšieho fungovania. Hlavné zmeny sa týkajú štyroch oblastí: poskytovanie konzultácií k stavebným zámerom, vydávanie potvrdení, obhliadky terénu a zriadenie vecného bremena. „Snažili sme sa byť uplynulé roky otvoreným úradom, aby mohli bežní stavebníci rodinných domov či veľkí developeri bez rozdielu konzultovať svoje návrhy v dostatočnom predstihu. Po posledných týždňoch opakovaného spochybňovania nášho úradu či zneužívania nášho ústretového prístupu sme museli prijať rozhodnutie, že stavebný úrad už nebude poskytovať žiadne konzultácie ani usmernenia. Na to majú stavebníci svojich projektantov, ktorí nesú zodpovednosť, a ktorých si koniec-koncov platia. Mrzí ma, že prišlo k rozkolu malackých podnikateľov, ktorí sa začali navzájom napádať a nás si vzali ako rukojemníkov,“ uviedol primátor mesta Juraj Říha.
Rušia sa konzultácie stavebných zámerov
Stavebný úrad nebude poskytovať konzultácie stavebných zámerov, t. j. zamestnanci stavebného úradu nebudú vopred posudzovať predložené zámery z hľadiska územnoplánovacích podmienok ani ďalších náležitostí súvisiacich s povoľovaním stavieb. Zamestnanci stavebného úradu budú aj naďalej poskytovať informácie, avšak len v rozsahu jednotlivých už prebiehajúcich konaní.
Vydávanie potvrdení
Stavebný úrad nebude vydávať žiadne potvrdenia k čerpaniu hypotekárnych úverov, ktoré od stavebníkov žiadajú komerčné banky, hoci banky na to nemajú nijaký zákonný nárok. Rovnako stavebný úrad nebude fyzickým či právnickým osobám vydávať žiadne potvrdenia k užívaniu stavby na posudzovaný účel.
Obhliadky na mieste
Keďže sa v Malackách v poslednom čase rozšírila nežiaduca prax zo strany stavebníkov, ktorí stavbu najskôr postavia a až potom žiadajú o povolenie, stavebný úrad bude vykonávať obhliadky priamo v teréne ešte pred začatím konania. Týka sa to každého podania, t. j. obec ako stavebný úrad I. stupňa zabezpečuje prenesený výkon štátnej správy v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov.
Žiadosti týkajúce sa agendy stavebného úradu sa podávajú priamo na SOcÚ, Kollárova 8, Trnava. Žiadosti v zmysle § 55 ods. 2 zákona (ohlásenie drobnej stavby, stavebnej úpravy a udržiavacích prác) sa podávajú priamo v obci, v územnom obvode ktorej sa stavba nachádza. Pri podaní žiadosti musí byť uhradený správny poplatok v zmysle zákona č. 145/1995 Z.z. Kompetencie stavebného úradu sa riadia stavebným zákonom č. 50/1976 Z. z. Zákon 26/2025 Z. z. (článok 15 bod 6) PDF (26/2025 Z. z. Tlačivá podľa vyhlášky č. 60/2025 Z. z. od 1. apríla 2025. Podľa § 84 ods. 5 zákona č. 25/2005 ak ide o stavbu, pre ktorú je vydané územné rozhodnutie podľa predpisov účinných do 31.03.2025, použijú sa predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025 aj pre vybavenie žiadosti o stavebné povolenie, povolenie na zmenu stavby pred dokončením, povolenie na predčasné užívanie stavby, povolenie na dočasné užívanie stavby na účel skúšobnej prevádzky, kolaudačné rozhodnutie alebo zmenu rozhodnutia, podanej po 31.