Proces získania povolenia na výstavbu, rekonštrukciu či búracie práce na Slovensku začína na stavebnom úrade. Tieto úrady, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou verejnej správy, zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní zastavaného prostredia a zabezpečovaní súladu s legislatívou. Ich fungovanie a kompetencie sú úzko prepojené so štruktúrou samosprávy, ktorá predstavuje druhú podskupinu verejnej správy. Pochopenie vzťahu medzi stavebným úradom a samosprávou je nevyhnutné pre občanov, stavebníkov aj pre efektívne riadenie štátu.
Stavebný úrad: Brána k stavebným povoleniam
Každý, kto plánuje stavať, prerábať alebo búrať, sa nevyhnutne stretne s pojmom stavebný úrad. Tieto úradné orgány sú zodpovedné za vydávanie stavebných povolení, územných rozhodnutí a iných súvisiacich dokumentov. Ich činnosť sa riadi predovšetkým stavebným zákonom, ktorý prešiel v posledných rokoch významnými zmenami.
Nový stavebný zákon a jeho implementácia
S účinnosťou nového stavebného zákona (Zákon NR SR č. 25/2025 Z. z.) a súvisiacej Vyhlášky č. 60/2025 Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, došlo k zavedeniu nových vzorov tlačív a formulárov. Tieto zmeny reflektujú snahu o modernizáciu a zefektívnenie procesov súvisiacich s výstavbou. Všetky žiadosti podávané od 1. apríla 2025, ktoré nenadväzujú na konania podľa staršieho zákona č. 50/1976 Z. z., sa musia riadiť novými predpismi. Vzory týchto žiadostí sú k dispozícii v prílohách vyhlášky č. 60/2025 Z. z.
Okrem nového stavebného zákona, ktorý nadobudol účinnosť od 1. apríla 2025, sa v oblasti stavebníctva uplatňujú aj ďalšie relevantné právne predpisy a vyhlášky. Medzi ne patria napríklad Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 200/2022 Z. z., Vyhláška č. 81/2023 Z., Vyhláška č. 392/2023 Z. z., Vyhláška č. 49/2024 Z., Vyhláška č. 54/2024 Z., Vyhláška č. 69/2024 Z. z., či Vyhláška č. 153/2024 Z. z. Tieto predpisy upravujú rôzne aspekty stavebného konania, územného plánovania a súvisiacich procesov.
V súvislosti s účinnosťou nového Stavebného zákona bola zrušená Slovenská stavebná inšpekcia a jej kompetencie prešli pod regionálne úrady. Toto opatrenie malo za cieľ centralizovať a zefektívniť výkon štátneho stavebného dohľadu.
Informácie a kontakty na stavebnom úrade
Žiadosti na stavebný úrad je možné smerovať na špecifické pracoviská. Pre občanov sú k dispozícii úradné hodiny, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od pracoviska. Napríklad, niektoré pracoviská sú otvorené v čase od 08:00 do 12:00 hod. a od 13:00 do 17:00 hod., zatiaľ čo iné majú obmedzený režim od 10:00 do 14:00 hod. Stránkové dni, zvyčajne pondelky a stredy, sú určené pre žiadateľov, ktorí už majú podanú žiadosť a prideleného odborného referenta. Všetky stretnutia sa uskutočňujú na pracovisku stavebného úradu, často na konkrétnom poschodí, napríklad na 2. poschodí.
Pre konkrétne informácie o vydaných rozhodnutiach v správnych konaniach a oznámeniach k ohláseniam, občania môžu využiť portál eGOV. Úradné oznamy stavebného úradu, vrátane oznámení, rozhodnutí a upovedomení verejnou vyhláškou, ako aj žiadostí v rámci správnych konaní, sú od 1. decembra 2019 zverejňované na Centrálnej elektronickej úradnej tabuli (CÚET). Súbežne s týmto systémom fungujú aj ďalšie elektronické platformy.
V rámci stavebného úradu pôsobia odborní referenti, administratívni pracovníci a vedúci oddelení. Medzi zodpovedné osoby patria napríklad Ing. arch. Barbora Danajová, Zuzana Galliková, PhD., arch. Pavel Vodička, Ing. arch. Alexandra Kuchariková, arch. Anna Pobočková, Jana Stupková ako odborní referenti, Ing. Gabriela Vašková, MBA, LL.M. ako vedúca oddelenia, a Petra Hakošová a Mária Zmajkovičová ako administratívni pracovníci. Špecifické oddelenia, ako napríklad Špeciálny stavebný úrad pre miestne komunikácie III. a IV., zamestnávajú ďalších odborníkov ako Ing. Helena Bandžáková, Ing. Patrícia Baluchová a JUDr. Viera Jakušová, PhD.
Verejná správa na Slovensku: Štruktúra a funkcie
Verejná správa na Slovensku je široký pojem, ktorý zahŕňa všetky aktivity, ktorými sa štát spravuje, je financovaný z verejných financií a slúži verejnému záujmu. Jej cieľom je zabezpečiť riadny chod štátu a napĺňať potreby občanov. Verejnú správu možno rozdeliť na dve hlavné podskupiny: štátnu správu a samosprávu.
Štátna správa
Štátna správa je druh verejnej správy, prostredníctvom ktorej si štát plní svoje základné úlohy. Je financovaná zo štátneho rozpočtu a riadená centrálne vládou Slovenskej republiky. Inštitúcie štátnej správy majú rozsiahlejšiu pôsobnosť, ktorá zasahuje všetkých občanov republiky. Medzi príklady štátnej správy patria ministerstvá, ktoré pripravujú zákony a všeobecne záväzné predpisy. Tieto zákony potom nastavujú pravidlá, podľa ktorých by sa spoločnosť mala riadiť.
V posledných rokoch prebehlo v oblasti štátnej správy viacero legislatívnych zmien. Ministerstvo vnútra SR dokončilo prípravu návrhu zákona o lobingu, ktorý bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Cieľom tohto zákona je stanoviť jasné pravidlá pre lobing, aby sa zabezpečila transparentnosť a zabránilo sa jeho zneužívaniu. Každá zmena vo volebnej legislatíve musí stáť na odbornosti, dialógu a dôslednom vyhodnotení jej dopadov, pričom musí reflektovať na transparentnosť a slobodnú súťaž. Voľby musia byť nielen férové, ale aj moderné, prehľadné a dôveryhodné.
Ministerstvo dopravy SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 332/2023 Z. z. o verejnej osobnej doprave. Dňa 26. marca 2026 bol v MPK zverejnený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Dňa 25. marca 2026 bol v MPK zverejnený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Dňa 30. marca 2026 bola zverejnená predbežná informácia k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. Dňa 31. marca 2026 bol v MPK zverejnený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z.
Správa o stave verejnej správy za rok 2024, ktorú ministerstvo vnútra predložilo na rokovanie vlády Slovenskej republiky, poskytuje komplexný prehľad o stave, vývoji a trendoch vo verejnej správe, ako aj hodnotenie jej výkonnosti, transparentnosti a pripravenosti na modernizáciu. „Verejná správa nie je len súbor úradov a formulárov. Verejná správa nám teda slúži na to, aby prostredníctvom svojich inštitúcií zabezpečila riadny chod nášho štátu.“
Samospráva
Samospráva je druh verejnej správy, ktorý nie je vykonávaný centrálne, ale inštitúciami, ktoré sa spravujú samé. Vedú ich a politicky sú za ne zodpovední miestni politici, ktorých si zvolia občania daného územia. Dôvodom presunu niektorých úloh na nižšiu úroveň je priblíženie rozhodovania občanom. Predpokladá sa, že starosta obce lepšie pozná potreby svojej obce ako premiér.
Územná samospráva je najčastejšie spájaná s pojmom samospráva. Jej základnou jednotkou je obec, ktorej rozhodnutia platia len pre jej územia. Obce nie sú riadené z hlavného mesta, ale starostom a obecným zastupiteľstvom. To isté platí aj pre väčšie mestá. Obce a iné samosprávne jednotky majú vlastný rozpočet a príjmy, z čoho môžu plynúť problémy, najmä vo väčších mestách s veľkým počtom obyvateľov, ktorí tam však nemajú trvalý pobyt.
Do územnej samosprávy patria aj vyššie územné celky, teda samosprávne kraje. Zmyslom územnej samosprávy je napĺňať špecifické potreby obyvateľov daného územia. Samosprávne kraje majú zodpovednosť za stredné školy, domovy sociálnych služieb, nemocnice a spravujú cesty 2. a 3. triedy.
Okrem územnej samosprávy existuje aj záujmová samospráva. Jej cieľom je napĺňať verejné potreby určitej skupiny osôb. Na rozdiel od štátnej správy, ktorá má pôsobnosť na všetkých občanov, záujmová samospráva rieši potreby skupiny ľudí spojených spoločným záujmom.
Spolupráca obcí je dôležitým aspektom fungovania samosprávy. Obce môžu spolupracovať na základe zmluvy uzavretej na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti, na základe zmluvy o zriadení združenia obcí, alebo zriadením či založením právnickej osoby podľa osobitného zákona. Spolupráca obcí sa riadi zásadami zákonnosti, vzájomnej výhodnosti a súladu s potrebami obyvateľov. Všetky obce majú pri vzájomnej spolupráci rovnaké postavenie. Zoznamy spoločných obecných úradov sa zostavujú na základe údajov zaslaných obcami sekcii verejnej správy.
Celonárodný kongres predstaviteľov miest a obcí, ktorý sa konal 27. októbra 2025, slúži ako strategický priestor dialógu medzi štátom a samosprávou. „Toto stretnutie nie je len formálnym podujatím.“ Diskusia o modernizácii samosprávy je dôležitou súčasťou programového vyhlásenia vlády. V súvislosti s týmto sa uskutočnil aj okrúhly stôl, ktorý organizovalo ministerstvo vnútra v tandeme s Parlamentným inštitútom, zameraný na tému "Rovnaký meter pre samosprávy".
Prečo je Česká republika stále tak naviazaná na Slovensko?!
Výzvy a príklady z praxe
V praxi sa stretávame s rôznymi situáciami, ktoré ilustrujú zložitosť stavebného konania a fungovania verejnej správy. Napríklad, obec vydala rozhodnutie o určení súpisného čísla pre hospodársky objekt, ktoré bolo následne napadnuté prokurátorom. Dôvodom bola nejednoznačná identifikácia stavby - podľa kolaudačného rozhodnutia sa stavba nachádzala na inom pozemku, než bolo uvedené v rozhodnutí o určení súpisného čísla. Geometrické podklady potvrdili rozdielnosť parciel a nepreukázateľnosť totožnosti stavby.
Ďalším príkladom je spor týkajúci sa nájomnej zmluvy na časti strechy budovy a nájmu pozemku na uloženie inžinierskej siete. Žalobca ako stavebník porušil záväznú podmienku stavebného povolenia tým, že nezabezpečil riadne vytýčenie stavby a novostavbu osadil bližšie k bytovému domu, čím skrátil predpísanú odstupovú vzdialenosť. Za toto konanie mu správne orgány uložili pokutu.
Prokurátor tiež podal protest proti VZN obce o podmienkach výstavby viničných domčekov v konkrétnych oblastiach a proti oznámeniu obce, ktorým stavebný úrad oznámil stavebníkovi, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby oplotenia.
V súvislosti s predajom pozemkov vedených ako orná pôda, ktoré sa nachádzali v lokalite určenej na výstavbu rodinných domov, vznikol daňový spor. Pred schválením územného plánu pozemkový úrad udelil súhlas na budúce nepoľnohospodárske využitie pozemkov, avšak žalobca pri predaji neuplatnil daň z pridanej hodnoty, považujúc prevod za oslobodený od dane.
Pri žiadosti o stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu sa objavila otázka primeraného prístupu z pozemnej komunikácie a splnenia požiadaviek na protipožiarnu komunikáciu. Sťažovateľ predložil technickú správu protipožiarnej bezpečnosti, ktorá mala preukazovať splnenie všetkých podmienok.
Tieto príklady poukazujú na potrebu precízneho dodržiavania legislatívy, správneho postupu pri podávaní žiadostí a dôležitosť jasnej identifikácie nehnuteľností a stavieb v celom procese stavebného konania.
Implementácia modelu CAF (Common Assessment Framework) Úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR predstavuje strategický materiál a historický míľnik pre systematický a udržateľný rozvoj krajiny v oblasti verejnej správy. Tento moderný nástroj slúži na komplexné hodnotenie kvality vo verejnej správe.
Napriek tomu, že procesy verejnej správy a stavebného konania môžu pôsobiť zložito, ich pochopenie a dodržiavanie pravidiel je kľúčové pre hladký a úspešný priebeh akýchkoľvek stavebných projektov a pre efektívne fungovanie samosprávy na Slovensku.
Význam modernizácie a transparentnosti
Modernizácia verejnej správy a zabezpečenie jej transparentnosti sú kľúčové pre budovanie dôvery občanov a pre efektívne riadenie štátu. Zavedenie nových technológií, zjednodušenie procesov a otvorená komunikácia medzi štátom a samosprávou prispievajú k lepšiemu fungovaniu spoločnosti. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR uviedol do praxe model CAF, ktorý má pomôcť hodnotiť a zlepšovať kvalitu verejných služieb. Zapojenie všetkých relevantných aktérov do diskusie o modernizácii samosprávy je nevyhnutné pre jej úspešné napredovanie.
tags: #stavebny #urad #a #samosprava