Folklórny súbor Hron, sídliaci v Žiari nad Hronom, sa o dva roky dožije úctyhodného 60. výročia svojho vzniku. Táto inštitúcia, ktorá sa na čas takmer vytratila zo scény, dnes prežíva renesanciu a aktívne šíri slovenský folklór po celom svete. Svedectvom toho je aj nedávne účinkovanie súboru na medzinárodnom festivale Istria Music Festival v Chorvátsku, ktorý organizovala medzinárodná organizácia z Budapešti.
Cesta na Istria Music Festival: Reprezentácia slovenskej kultúry
Začiatkom júla sa 40 členov Folklórneho súboru Hron, vrátane tanečníkov a speváčok, vydalo na cestu do Chorvátska, aby svojím programom potešili aj chorvátskych divákov. „Priamo sme vystupovali v rezorte v Lanterne na poloostrove. Nešlo o súťaž, ale o predstavenie svojej kultúry,“ približuje Oliver Dávid, kľúčová postava súboru. „Napriek tomu, že sme tam boli jediným slovenským zástupcom, účasť na festivale vnímame ako dôležitú príležitosť. Cítili sme potrebu ísť doslova s kožou na trh, ukázať sa divákom v zahraničí a dať príležitosť mladým ľuďom z FS Hron, aby mohli reprezentovať nielen mesto Žiar nad Hronom, ale celé Slovensko.“
Hoci FS Hron dostal na účinkovanie v zahraničí viacero ponúk, voľba padla práve na festival v Chorvátsku. „Vystupovali sme na starobylom námestí v prístavnom historickom meste s rímskou kultúrou a stavbami. Bolo to naozaj podfarbené históriou. A keďže aj folklór je história, patrilo to tam,“ dodáva Dávid. Súbor sa predstavil s tekovským programom, ktorý trval približne 20 minút aj s piesňami, a následne aj s programom z Detvy - z Podpoľania. Tento program pozostával zo žartovných dievčenských tancov, chlapčenského hajdúcha s valaškami a huncútstiev, kde chlapci ukázali svoj tanečný kumšt. Účinkujúcich obkolesovali diváci priamo na námestí, odkiaľ sa na program pozerali. Oliver Dávid poznamenáva, že kým folkloristi zo Žiaru spievali i tancovali, ich kolegovia z ostatných súborov boli väčšinou iba speváci, pričom ich spev bol umelecký, smerujúci skôr k opere, ale na štýl starých piesní.
Budovanie tradície: Od krojov po generačnú výmenu
So zostavou, aká je dnes vo FS Hron, boli folkloristi v zahraničí po prvýkrát. Oliver Dávid, ktorý v súbore kedysi pôsobil ako spevák a tanečník, zdôrazňuje otvorenosť súboru pre nových členov: „Stále je možné v priebehu roka prihlásiť sa do súboru. Taký väčší nábor je však vždy koncom septembra.“ Dnešný vekový priemer súboru sa pohybuje okolo 20 - 25 rokov, no nechýbajú ani skúsenejší folkloristi, ktorí sú akýmisi ťahúňmi. Ide prevažne o študentov stredných či vysokých škôl.
V začiatkoch existencie sa všetky tance tancovali iba v jednom krojovom vyhotovení. Neskôr si súbor postupne vybudoval vlastnú krojovú základňu. Aj dnes si kroje zháňajú sami a dávajú si ich šiť. V súčasnosti FS Hron vystupuje a prezentuje sa v krojoch z Tekova. Oliver Dávid s hrdosťou konštatuje: „Nikdy nebol v súbore región poňatý tak, ako je v súčasnosti, a tým sa môžeme naozaj pýšiť.“ Minulý rok mal súbor rekordných 40 vystúpení.
Korene a vývoj Folklórneho súboru Hron
História Folklórneho súboru Hron siaha až do roku 1957, kedy bol jeho zakladateľom Ján Polák, spevák pôsobiaci v SĽUK-u. O dva roky neskôr sa k súboru pridal choreograf a umelecký vedúci Pavol Dlhopolec, ktorého taktiež pritiahli zo SĽUK-u. Súbor sa postupne rozrástol na spevácku, tanečnú a hudobnú zložku. V období rokov 1959 - 1961 sa FS Hron zaradil medzi najlepšie amatérske folklórne kolektívy vtedajšieho Československa. Počas svojej existencie sa v súbore vystriedalo niekoľko významných pedagógov a choreografov, ktorí sa zaslúžili o udržiavanie a rozvoj jeho repertoáru. Medzi najvýraznejšie mená patria Ján Kmeťka, Anna Dlhopolcová, Ľuba Chlupisová, Julo Tomášvi či Miroslava Vanková.
Futbalová tradícia v Hontianskych Tesároch: Od nadšencov po moderný klub
Zatiaľ čo folklór žije v Žiari nad Hronom, v obci Hontianske Tesáre sa píše iný príbeh - príbeh futbalu. Futbalový klub tu pôsobí od roku 1935, kedy niesol názov TJ SOKOL Hontianske Tesáre. Od roku 1970 až do súčasnosti je známy ako TJ Družstevník Hontianske Tesáre.
História futbalu v Hontianskych Tesároch sa začala písať v roku 1935, kedy sa našli nadšenci a organizátori z radov tovarišov, sluhov, ale aj z gazdovských rodín (Lihosit, Vicko, Plesnivý, Talaj, Šouc, Bertók, Benčok, Konôpka a Chrien; zo susedných obcí: p. Mieč, Aurel, Svoboda a Beňovic), ktorí začali organizovať a hrať futbal. V začiatkoch bol futbal pomerne málo rozšírený. Doprava za futbalom bola náročná, realizovala sa na koňoch s vozmi alebo bicykloch, a len pár dedín a miest v tom období hralo futbal: Dudince, Vyškovce, Demandice, Plášťovce a Sása. Tesárski futbalisti cestovali do všetkých týchto obcí.
Postupne sa futbalu v Tesároch začalo viac dariť. V rokoch 1943-1958 prišla nová, mladšia generácia spojená s menami: Jelínek, Stredný, Krošlák, Kováč, Kobich, Buda a Bohuš. Prišli aj hráči z iných okolitých obcí: Hecl, Antal a Martinovic. Organizovanosť a rozvoj športu do obce priniesli noví občania: pán Uhrinčať - pekár, ktorý sa prisťahoval v roku 1940. Po oslovení gazdami, ktorí boli čestní členovia FK a prispievali na futbal 500,- Sk ročne, sa začal starať o rozvoj športu v obci spolu s ďalším prisťahovalcom Jankom Knoškom. Vytvorili dvojicu, ktorá telom i dušou, spoločne s funkcionármi obce a družstva, rozvíjala nielen futbal, ale aj stolný tenis, cyklistiku a ženský i mužský volejbal.
Koncom 50. rokov, s nástupom ďalšej generácie futbalistov: Štefan Knoška, Ján a Pavel Šarina, Pavel Suchár, Daniel, Július a Juraj Sviatko, bratia Mrázekovci, Milan Hollan, Pavel Dobias, Ján Ďuriš, Ján Golian, Milan Šouc, Milan Vajo, Samuel Bálik i Komanovci z Drážoviec, sa vytvoril kolektív ľudí, ktorí učili hrať futbal generáciu futbalistov narodených po II. svetovej vojne. Na majstrovské zápasy chodili najmä vlakom, čo utužovalo kolektív hráčov a funkcionárov.
Neskoršie roky šesťdesiate boli poznačené generačným problémom - dva roky sa futbal v Tesároch nehral. Potom generácia narodená po vojne znova futbal obnovovala, začala stavať nové bránky na ihrisku a tvoriť nový hráčsky kolektív zložený zo starších hráčov: Sviatkovci, Suchár, Hollan Milan, Mrázek Milan, Štefan Knoška, Milan Šouc, Vlado Golian, Muňko Dušan, Riečan Ivan, Bálik Milan, Fízik Ján a potom z mladšej generácie: Straka Ján, Riečan Ján, Buda Dušan, Hajnal Ján, Strieborný Dušan, Klimo Štefan, Hollan Vladimír, Peter a Igor Letríkovci, Milan Dodok. Do kolektívu futbalového družstva a tiež po stagnácii futbalu na Bzovíku sa doplnilo dospelé mužstvo o hráčov: Milan a Jozef Vician, Jozef Talian, Jožko a Stano Bohuš. Dobrá práca výboru TJ priniesla jeden z najväčších úspechov - v roku 1968 Hontianske Tesáre postúpili do I. triedy, v ktorej hrali také mužstvá ako Očová, Hriňová, Zvolenská Slatina a Hontianske Nemce. Doprava hráčov v tých časoch už bola zabezpečená za podpory Jednotného roľníckeho družstva nákladným autom Garant.
Roky sedemdesiate znamenajú pre miestny futbal stabilnejšie podmienky. Z popudu zanietených funkcionárov obce a TJ - Jána Knošku, Jána Budu, J. Bohuša a Jána Nigríniho (vtedajšieho predsedu MNV) i menších funkcionárov sa začala v roku 1969 v akcii „Z“ výstavba budovy futbalového štadióna. Bol to dôležitý krok, lebo po zlúčení obcí v roku 1971 boli finančné prostriedky na dokončenie tejto stavby a v súčasnosti sú hrdí, že túto budovu majú, zatiaľ čo iné kluby hrajúce aj vyššiu súťaž o takomto štadióne len snívajú. Sedemdesiate roky sú významné aj tým, že do okresných súťaží boli zaradené okrem dospelého družstva aj družstvá žiakov a neskôr aj dorastu. Dospelé družstvo, ktoré po roku účinkovania v I. triede, po odchode hráčov ako Peter a Igor Letríkovci, Jano Fízik a chlapcov zo Bzovíka, vypadlo a ťažko sa zviechalo v II. triede. Kolektív doplnili ďalší futbalisti: Janko Nigríni, Vlado Páleš, Viliam Miklóš, Jozef Fízik, Slavo Somsi, Jozef Ľupták, Janko Klimo, Eugen Fízik, Ľubo Kardoš, Milan Kyseľ, Pavel Spišiak, Pavel Straka, Ján Janek, Vlasto Fízik, Marian Teren, Jozef Straka, Milan Pavlenda, Ján Dlhopolec, Stano Balog, Jaroslav Fabian, bratia Muráňovci, ktorí opäť pozdvihli úroveň tesárskeho futbalu. Kolektív hráčov sa každoročne dopĺňal - starší odchádzali a prišli nové tváre: Ján Ďuriš, Peter Láslo, Ján Mikurčík, Dušan Budač, Leno Mrázek, Peter a Pavel Paukovicovci, Milan Krošlák, Ľubo Babiak, Ľubo Putiš, Slavo Mihálik, Paľo Valocka a ďalší. Táto generácia futbalistov hrala futbal v II. triede až do roku 1988, kedy nastal generačný zlom a jeden rok dospelé družstvo v okresných súťažiach opäť nehralo. Bez futbalu však neboli. Dobre hrali futbal žiaci i dorastenci, ktorí tri roky bojovali v najvyššej okresnej súťaži o postup do krajskej súťaže s celkami: Zvolenská Slatina, Kriváň, Očová, Lieskovec, Dudince a Hontianske Nemce. Bola to generácia hráčov: Vlado Hollan, bratia Strakovci, Ďurko Hajnal, Strieborný Dušan, Peter Majdák, Janko Balog, Viliam Kováč, Miro Fízik, Zolo Kováč, Zdeno Lauroško, Vlado Fízik, Štefan Foltán, Roman Kováč, Vlado Ivanič a bratia Jelekovci. Títo futbalisti mnohí hrajú futbal za dospelé družstvo aj v súčasnosti.
Medzi organizátorov a funkcionárov, ktorí sa najväčšou mierou pričinili o futbal v Hontianskych Tesároch, patria:
- V rokoch 1938-1943: p. Chamko spolu s gazdami a hráčmi - p. Lihositom a Jurajom Šoucom.
- V rokoch 1944-1958: p. Uhrinčať, Viktor Plesnivý a Knoška Ján, ktorý sa futbalu a športu venoval s oduševnením až do smrti. Ďalej p. Glózik a Mrázek Rudolf st.
- V ďalších rokoch: Ján Šarina, Ján Buda, Ján Bálik, Ján Jánoš, Július Sviatko, Ján Nigríni starší aj mladší, Július Martinovic, Bedrich Barvinek, Daniel Paukovic, Ján Bátovský a Dušan Strieborný.
- Z mladšej generácie: bratia Klimovci, Ján Hajnal, Jozef Sever, Vladimír Hollan, Ing. Kyseľ a Valocka Pavel.
V občianskom a športovom živote TJ mali významné miesto aj družby a stretnutia s občanmi a športovcami iných miest a obcí:
- V roku 1958 vznikla prvá družba s mestom Týn nad Vltavou v Čechách.
- V roku 1973 vznikla na 6 rokov družba s mestom Vyšný Medzev na východe Slovenska.
Osobnosti obce Dobrá Niva: Prínos pre národ a kultúru
Obec Dobrá Niva je miestom, kde účinkovalo, narodilo sa i zomrelo niekoľko významných dejateľov a osobností, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu v slovenskej histórii a kultúre.
- Ján Bezek - Lukavický, Vladimír: Narodil sa v Dobrej Nive 25. decembra 1878. Po štúdiách teológie a Evanjelickej akadémie v Bratislave, ktoré dokončil v Erlangene, pôsobil ako kaplán a neskôr ako kňaz na viacerých miestach. V Liptove vynikal ako ľudovýchovný pracovník, divadelný ochotník a prednášateľ. Stal sa členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Matice slovenskej. Od roku 1925 pôsobil v Dolnom Kubíne, kde zostavil a vydal zápisnicu z generálneho konventu evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku v Trenčíne.
- Michal Biely: Pôsobil v Dobrej Nive v roku 1689. V tom čase sa vehementne zastal mesta proti grófovi Eszterházymu, ktorý sa ho snažil obrať o mestské privilégiá, čím zabránil jeho premene na poddanskú obec.
- Vavrinec Dérer: Bol kaplánom v Dobrej Nive a priateľom Ľudovíta Štúra. Počas revolúcie takmer prišiel o život, keď bol uväznený v Komárne, no vďaka priateľom sa mu podarilo uniknúť poprave.
- Pavol Gál: V roku 1874 pôsobil v Dobrej Nive ako notár. Okrem administratívnej práce sa venoval včelárstvu a publikoval články o úľoch.
- Dr. Jozef Kozáček: Narodil sa vo Zvolene v roku 1807. Ako katolícky kňaz pôsobil aj v Dobrej Nive. V roku 1847 sa pričinil o zvolenie Ľudovíta Štúra za poslanca do Uhorského snemu. Po revolúcii musel pre svoje slovenské presvedčenie utiecť zo Zvolena. V roku 1870 bol zvolený za predsedu Matice slovenskej.
- David Lány: Evanjelický kňaz, ktorý v roku 1645 pôsobil v Dobrej Nive. Písal slovensky a latinsky, no jeho práce zostali v rukopisoch.
- Ján Lehocký, Blatnický: Narodil sa v Slovenskej Ľupči v roku 1769. V roku 1803 bol evanjelickým kňazom v Dobrej Nive.
- Matej Markovic: Narodil sa v Dobrej Nive v roku 1707. Bol priekopníkom osvietenstva a na Dolnej zemi rozvíjal ľudovýchovnú a organizátorskú prácu. Napísal viacero prác a mal zásluhu na národnom uvedomení dolnozemských Slovákov.
- Viliam Jakub Pepich: Narodil sa v Ľubietovej v roku 1858. V Dobrej Nive založil roľnícku banku a bol spoluzakladateľom potravného družstva.
- Ján Slávik: Narodil sa v Dačovom Lome v roku 1855. Bol evanjelickým farárom v Dobrej Nive od roku 1882 do 1926. Bol zástancom národných práv Slovákov a pokúsil sa založiť menšiu továreň. Napísal viacero historických a hospodárskych publikácií. Jeho manželka bola nevlastnou sestrou spisovateľky Eleny Márothy Šoltésovej.
- JUDr. Juraj Slávik - Neresnický: Narodil sa v Dobrej Nive v roku 1890. Bol politikom a diplomatom. Po absolvovaní štúdií práva v Budapešti, Berlíne a Paríži zastával rôzne funkcie v Československu, vrátane župana, ministra poľnohospodárstva a vnútra, a československého vyslanca v Poľsku. Po Mníchovskej dohode rezignoval a v exile sa stal ministrom exilovej vlády. Po vojne pracoval na Parížskej mierovej konferencii a ako československý veľvyslanec vo Washingtone. Po nástupe komunistickej vlády odstúpil a pokračoval v exilovej činnosti. Bol tiež prekladateľom, básnikom a publicistom. Zomrel v roku 1969 vo Washingtone.
- Martin Kukučín: V roku 1880 strávil celé leto v Dobrej Nive ako poslucháč medicíny.
- Zuzana Selecká, rod. Dlhopolcová: Narodila sa v Dobrej Nive v roku 1899. Zbierala ľudové piesne a zvyky, viedla folklórnu skupinu a bola jednou zo zakladateliek SĽUK-u. Vydala knihy o ľudových tkaninách a výšivkách.
- Prof. JUDr. Juraj Cúth, DrSc.: Narodil sa v Dobrej Nive v roku 1926. Bol profesorom a dekanom Právnickej fakulty Univerzity J.A. Komenského v Bratislave.
- JUDr. Štefan Paulíny: Narodil sa v Dobrej Nive v roku 1927. Bol veľvyslancom Česko-Slovenskej federatívnej republiky a Slovenskej republiky v Holandsku.
- Milan Chovanec: Narodil sa v Dobrej Nive v roku 1943. Je akademickým maliarom.
Dubnica nad Váhom: Petícia proti výstavbe výškovej budovy
V meste Dubnica nad Váhom sa rozvinul občiansky odpor voči zámeru výstavby 20-poschodovej polyfunkčnej budovy v tesnej blízkosti historického jadra mesta a Parku J. B. Magina. Mesto Dubnica nad Váhom sa rozhodlo podporiť občiansku petíciu proti predmetnej výstavbe.
Primátor mesta Peter Wolf uviedol: „So zámerom výstavby výškovej rezidencie priamo pri historickom Parku J. B. Magina vzhľadom na jej možný negatívny dopad na historické jadro mesta, samotný park s niekoľkostoročnými drevinami, ako aj na celkovú kvalitu života v tejto lokalite, dopravnú situáciu nevynímajúc, nesúhlasíme. Vyzývame preto všetkých, ktorí majú radi svoje mesto a záleží im na ňom, aby zvážili podpis danej petície a touto formou mestu pomohli zachovať a ochrániť historické dedičstvo.“
Iniciátorka petície Iveta Václavová dodala: „Tú do dnešného dňa podpísalo viac ako 1 600 ľudí, za čo veľmi pekne ďakujem a zároveň pozývam vyjadriť svoj názor aj ďalších obyvateľov, ktorí majú záujem petíciu podpísať. Čím viac ľudí ju podpíše, tým väčší verejný tlak vyvinieme na zodpovedné orgány.“
Petičné hárky sú umiestnené na šiestich miestach v meste Dubnica nad Váhom (nie sú dostupné on-line) a je možné ich podpisovať aj počas mestských kultúrnych podujatí. Medzi tieto miesta patria Mestský úrad Dubnica nad Váhom, Mestské informačné centrum na Námestí Matice slovenskej, Mestská knižnica Dubnica nad Váhom, bioobchod na Školskej ulici, kvetinárstvo v OD ABC a čerpacia stanica Slovnaft.
Zámer výstavby 20-poschodovej polyfunkčnej budovy má vyrásť v bezprostrednej blízkosti historického parku a kaštieľa na mieste pôvodného mestského amfiteátra. Ten bol v roku 2004 mestom odpredaný do súkromného vlastníctva, v súčasnosti je opustený a chátra. Súčasné vedenie mesta by nehnuteľnosť rado získalo späť do svojho majetku s cieľom obnoviť jeho pôvodné využitie a otvoriť ho opäť pre verejnosť. Investorovi preto ponúklo formou zámeny iné, na výstavbu obytnej výškovej budovy vhodnejšie pozemky na území Dubnice nad Váhom. Zámer výstavby tohto objektu je momentálne v procese posudzovania jeho vplyvov na životné prostredie.