Viedeň sa pravidelne umiestňuje na vrchole rebríčkov miest s najvyššou kvalitou života na svete. Jedným z najpevnejších pilierov, na ktorých táto povesť stojí, je jej unikátny systém mestského bývania. Pre Slovákov, ktorí si rakúsku metropolu zvolili za svoj domov, predstavujú Gemeindewohnungen - mestské byty - často synonymum stability a istoty v neistom svete realít. Nejde o žiadny okrajový fenomén; tento systém je taký rozsiahly, že strechu nad hlavou v mestskom byte nachádza približne štvrtina obyvateľov metropoly. Aby sme pochopili dušu viedenského sociálneho bývania, musíme sa vrátiť v čase o sto rokov. Po páde Rakúsko-Uhorskej monarchie a konci prvej svetovej vojny sa Viedeň topila v chudobe a bytovej kríze. Desaťtisíce ľudí žili v neľudských a nehygienických podmienkach. Práve vtedy, v ére známej ako „Červená Viedeň“ (1919-1934), sa sociálnodemokratická radnica odhodlala k revolučnému kroku. Mesto začalo z progresívnych daní financovať masívnu výstavbu bytových komplexov, ktoré neboli len nocľahárňami. Boli to premyslené projekty, ktoré mali svojim obyvateľom poskytnúť dôstojnosť a vysoký štandard. Súčasťou ikonických stavieb ako Karl-Marx-Hof boli spoločné práčovne, materské školy, knižnice, ordinácie a rozsiahle zelené vnútrobloky.
V súčasnosti je bránou k mestskému bytu dokument s názvom Wiener Wohn-Ticket. Ide o potvrdenie, ktoré osvedčuje, že spĺňate stanovené kritériá a máte opodstatnený dôvod na pridelenie bytu. Od nedávna platia flexibilnejšie podmienky. Doteraz ste museli preukázať dvojročný nepretržitý pobyt na jednej jedinej adrese. Novinkou je aj zavedenie špeciálnej kategórie bytovej potreby pre domácnosti, ktoré aj napriek pravidelnému príjmu nedokážu utiahnuť rastúce náklady na bývanie, čo predstavuje pomoc v čase inflácie.
Kto má nárok na štátny príspevok na bývanie v Rakúsku?
Okrem základných kritérií, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnej spolkovej krajiny a typu podpory, musíte preukázať aj naliehavú potrebu zmeniť bývanie. Tá môže byť spôsobená napríklad preplnenosťou vášho súčasného bytu. Ak napríklad dve osoby žijú v jednoizbovom byte, je to považované za preplnenosť a môže to byť dôvodom pre žiadosť o nový byt.
Ak spĺňate podmienky, môžete začať konať. Po schválení žiadosti a získaní Wiener Wohn-Ticketu (vo Viedni) alebo iného relevantného potvrdenia v iných spolkových krajinách, sa začína samotné hľadanie. Na online platformách si môžete prezerať dostupné byty, vrátane fotografií a pôdorysov. Posúdenie vašej žiadosti je zvyčajne rýchle, trvá len niekoľko dní. Samotné čakanie na kľúče však závisí od vašej flexibility - čím menej požiadaviek na konkrétnu lokalitu či vybavenie máte, tým skôr sa vhodný byt nájde.
Príspevok na bývanie a dotácie v Rakúsku
Rakúsko poskytuje niekoľko foriem podpory bývania, ktoré sa snažia zabezpečiť dostupné a kvalitné bývanie pre rôzne skupiny obyvateľov. Okrem už spomínaných obecných bytov a systému Wiener Wohn-Ticket existujú aj ďalšie možnosti:
- Wohnzuschuss "Modell 2009": Dotácia na bývanie platná od roku 2009 na kúpu alebo rekonštrukciu nehnuteľnosti.
- Podpora bývania pre mladých: Bývanie pre mladých do 35 rokov v bytoch do 60 m² za presných podmienok.
- Bývanie pre zdravotne hendikepovaných: Bytové jednotky od 45 do 65 m², ktoré musia spĺňať prísne limity pre bezbariérové bývanie.
- Dotácie v Dolnom Rakúsku: Dotácie pre tých, ktorí chcú kúpiť dom, aj pre tých, ktorým viac vyhovuje bývanie v byte.
- Družstevné byty (Genossenschaft): Byty, ktoré sú vo vlastníctve družstva. Tento model je vo Viedni mimoriadne populárny, pričom ho využíva až 45 % obyvateľov. Umožňuje bývať akoby vo vlastnom, postupne splácať byt formou zvýšeného nájmu a pritom sa nezadlžiť. Spravidla sa dá splácať dlhšie, ako by to bolo možné v prípade hypotekárneho úveru, a preto ho môžu využívať aj seniori. V prípade insolventnosti sa družstevný byt dá previesť na iného vlastníka a môže sa dediť. Výstavba družstevných bytov je často financovaná z verejných zdrojov formou nenávratného príspevku alebo dotovaného úveru a družstvá majú štatút neziskových organizácií. Na takúto formu družstevného bytu má nárok spravidla každý, ak priemerný zárobok domácnosti spadá do určitých rozmedzí. Družstvo získava úver na výstavbu domu, a ten mu splácajú jednotliví členovia družstva, ktorí sú zároveň užívateľmi bytov.
Hana a Daniel, ktorí odišli do Rakúska pred deviatimi rokmi, si vybrali práve družstevnú formu bývania. Po troch rokoch vo Viedni sa rozhodli pre vidiek a hľadali bývanie v Hainburgu. V roku 2018 sa tam ceny domov pohybovali okolo 250- až 300-tisíc eur. „Bolo to pre nás veľa, tak sme sa rozhodovali, čo ďalej,“ opisuje Hana. Vybrali si trojizbový byt v Hainburgu z družstva Wet Gruppe, zaplatili depozit 37-tisíc eur, čo im umožnili v dvoch splátkach, a stali sa tak členmi družstva. Podmienkou bol trvalý pobyt v Rakúsku. „Dostanete byt, aký hľadáte, tých družstiev je v Rakúsku veľa. Vyhovovalo nám, že sme nemuseli riešiť banku, asi by nám hypotéku ani nedali,“ vysvetľuje Hana. Funguje to tak, že splácajú v nájme nejakú časť družstvu, a tým splácajú aj byt, v ktorom bývajú. Neplatia hypotéku, platia družstvu. Za bývanie platia mesačne 700 eur, plus 150 eur za energie. Byt si budú môcť odkúpiť po uplynutí desiatich rokov. „Počíta sa s trhovou cenou. Sami sme zvedaví, za koľko nám byt ponúknu na odkúpenie. Ale máme známych Slovákov, ktorí si družstevný byt v Rakúsku odkúpili a nebol to nijaký extrém,“ dodáva.
Štátna podpora nájomného bývania a rodinné prídavky
Rakúsky model nájomného bývania sa vyznačuje kvalitnými novostavbami a priaznivými podmienkami pre nájomcov. V máji 2018 sa zástupcovia iniciatívy "Bývanie pre mladých" zúčastnili obhliadky nájomných bytov pre mladých ľudí v Sankt Pöltene. Išlo o projekt rakúskeho družstva, ktoré stavia moderné bytové domy. Tieto dvojizbové byty s rozlohou 50-60 metrov štvorcových boli kompletne vybavené kúpeľňou a kuchyňou. Podmienky na získanie takéhoto bytu sú jednoduché: vek do 35 rokov a príjem nepresahujúci 1600 eur (pre jednotlivca, resp. 3000 eur pre pár). Nájomné sa pohybuje od 380 do 420 eur mesačne, čo je vzhľadom na priemerný plat v Sankt Pöltene (cca 1300 eur) veľmi výhodné. Dôležitým aspektom je, že nájomcovia dostávajú zmluvu na 99 rokov a po získaní kľúčov od bytu už ich príjem nikto nekontroluje. Na Slovensku podobný projekt nájomných bytov pre mladých ľudí chýba. Mnohí mladí ľudia v Bratislave platia vysoké sumy za komerčný podnájom alebo sú finančne viazaní hypotékou.
Slovensko má síce dotačné schémy na výstavbu nájomných bytov prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) a priamych dotácií z ministerstiev, avšak napriek tomu sa byty pre mladých v Bratislave nestavajú, čo sa často pripisuje nedostatku politickej vôle.
Rakúsko tiež poskytuje rodinám s deťmi rodinné prídavky, ktoré majú pomôcť pokryť náklady spojené s výchovou detí. Nárok na rodinné prídavky má dieťa, ktorého rodičia pracujú v Rakúsku. Podmienky nároku na rodinné prídavky sú pomerne komplexné a zahŕňajú koordináciu s právnymi predpismi iných členských štátov EÚ. Zjednodušene povedané, dieťa má nárok na rodinné dávky v príslušnom členskom štáte, aj keď jeho rodinní príslušníci žijú v inom členskom štáte. V prípade vzniku nároku na rodinné dávky vo viacerých členských štátoch sa určí poradie prednosti ich vyplácania.
Osoby majú nárok na rodinné prídavky, ak sa ich stredisko životných záujmov nachádza v Rakúsku. Cudzinci, ktorí nie sú občanmi Rakúska, majú nárok na rodinné prídavky, keď sa podľa rakúskeho zákona o prisťahovalectve (Niederlassungs- und Aufenthaltsgesetz-NAG) právoplatne zdržiavajú na území Rakúska. Nárok má osoba, ktorá v prevažnej miere vedie domácnosť. Ak nie je dokázané inak, vychádza sa z predpokladu, že tou osobou je matka dieťaťa.
Výška rodinných prídavkov je odstupňovaná podľa veku dieťaťa. Pre deti od 6 rokov je poskytovaný príplatok pre značne postihnuté dieťa (stupeň postihnutia musí byť minimálne 50%). Rodinné prídavky sa vyplácajú každé dva mesiace, v priebehu prvého mesiaca, buď na účet v Rakúsku, alebo na zahraničný účet. Spolu s rodinnými prídavkami je vyplácaný aj daňový bonus, o ktorý nie je potrebné zvlášť požiadať. Žiadosť o rodinné prídavky je potrebné podať elektronicky na príslušný Finančný úrad.
Bývanie v rakúskych pohraničných obciach: Alternatíva pre Slovákov
Pohraničné rakúske obce sa stali útočiskom pre mnohé slovenské rodiny. Vlastný domov alebo prenájom za rozumnejšie peniaze ako v Bratislave pritiahli mnohých mladých. Výhody bývania v rakúskych pohraničných obciach zahŕňajú:
- Poloha a dobrá dostupnosť do Bratislavy: Umožňuje ľahké dochádzanie do práce alebo na návštevu rodiny.
- Blízkosť Viedne: Ponúka atraktívne množstvo pracovných miest a kultúrne vyžitie.
- Možnosť umiestniť dieťa do rakúskej škôlky alebo školy: Rakúsky vzdelávací systém je známy svojou kvalitou.
- Kvalita potravín a široká ponuka výrobkov: Rakúske obchody ponúkajú vysokokvalitné produkty.
- Možnosť nájsť si a pracovať v zamestnaní s platom neporovnateľne vyšším ako na Slovensku: Toto je jeden z hlavných motivátorov pre Slovákov žijúcich v pohraničí.
Nevýhody však zahŕňajú vyššie ceny v obchodoch, jazykovú bariéru a potenciálne vyššie poplatky za služby.
Príspevky na rekonštrukciu domov v Rakúsku
Rakúsko poskytuje aj príspevky na rekonštrukciu domov, ktoré sú zamerané na zníženie tepelných nárokov budov a podporu energeticky úsporných opatrení. Tieto príspevky sú často vo výške 20 percent z celkových nákladov rekonštrukcie, s maximálnou sumou napríklad 5 000 eur. Cieľom je podporiť zatepľovanie budov, výmenu okien a inštaláciu obnoviteľných zdrojov energie. Podpora sa prideľuje na základe splnenia stanovených kritérií a dobrých parametrov, pričom za každý bod sa dáva určitá suma peňazí, s maximálnym počtom bodov obmedzeným na 100. Celková výška podpory môže dosiahnuť až 30-tisíc eur. Dôležité je, že tieto príspevky sú často viazané na štandard minimálne nízkoenergetických domov, čím sa šetria životné prostredie a energetické zdroje.
Dôchodkové zabezpečenie a práca v Rakúsku
Vznik nároku na dôchodok v rámci krajín EHS upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Nárok na dôchodok vzniká v každej krajine, na ktorú sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v krajine, s ktorou má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, a to už po jednom odpracovanom roku, v ktorom boli odvádzané aj dávky sociálneho poistenia. Pokiaľ bola táto doba kratšia ako 1 rok, nárok na dôchodok nevzniká a obdobie, počas ktorého sa odvádzalo poistenie, sa pripočítava ku poistnému obdobiu v krajine, kde bude žiadateľ žiadať o dôchodok. Pri určovaní nároku na dôchodok nie je podmienkou, aby mal žiadateľ trvalé bydlisko v krajine, v ktorej žiada o dôchodok, ani sa nevyžaduje štátna príslušnosť.
Na priznanie nároku na dôchodok v Rakúsku je dôležité, aby mal žiadateľ v rámci Európskej Únie odpracovaných minimálne 180 mesiacov. Problém s tým majú hlavne štátni príslušníci krajín, ktoré nie sú členmi Európskej Únie, napr. Rusi, Ukrajinci a pod., ktorých je na Slovensku dosť veľa, majú už slovenské občianstvo, resp. trvalé bydlisko a tiež pracujú v Rakúsku.
Výška získaného nároku na dôchodok v Rakúsku sa dá vypočítať podľa výšky vymeriavacích základov. Pre každý rok sa výška získaného nároku na dôchodok vypočítava samostatne. Výšku dôchodku predstavuje percentuálna suma vypočítaná zo súčtu všetkých poistných platieb. Do úvahy sa berie 252 najlepších mesiacov. Za každých 12 mesiacov poistenia prináleží poistencovi suma do dôchodku vo výške 1,78 % z vymeriavacieho základu. Pre dlhodobo poistených (nad 540 mesiacov poistenia u mužov a 480 mesiacov poistenia u žien) je to 1,90 %. Pri poistení kratšom ako 12 kalendárnych mesiacov sa suma kráti alikvotne. Ku dôchodku sa pripočítava aj obdobie vojenskej prezenčnej služby, obdobie materskej dovolenky atď.
Je dôležité si uvedomiť, že nie je možné získať rakúsky minimálny dôchodok po odpracovaní napr. 15, 20 či 30 rokov v Rakúsku, ako sa často rozpráva. Výška dôchodku sa vypočíta podľa dĺžky odpracovanej doby a výšky vymeriavacích základov. Druhá možnosť je nastálo sa presťahovať do Rakúska a požiadať o tzv. Bonus k dôchodku (Ausgleichzulage).
Živnostníci v Rakúsku, ktorí už poberajú dôchodok na Slovensku, by si mali preto prerátať, kedy už môžu požiadať o dôchodok v Rakúsku, aby sa nestalo, že budú síce poberať dôchodok v Rakúsku, ale po stiahnutí poistného na zdravie. Pre živnostníkov v dôchodcovskom veku, ktorí napriek nároku na dôchodcovské dávky o tieto nepožiadali, platí od januára 2017 úľava na penzijnom poistení vo výške 50 % ich mesačných platieb. Poistencovi sa ale do penzie započítava plná suma poistenia, keďže tých ďalších 50 % za poistenca uhrádza penzijný fond. Táto úľava je možná maximálne po dobu troch rokov.
Pracovné povolenia a pracovné zmluvy
Keď chce príslušník členského štátu EÚ pracovať v Rakúsku, nepotrebuje spravidla pracovné povolenie. Naopak, štátni príslušníci tretích krajín potrebujú „potvrdenie o trvalom pobyte - EG“, „červeno-bielo-červenú kartu plus“ alebo potvrdenie o usadení sa. S jedným z týchto dokumentov môžu spravidla hneď začať vykonávať závislú pracovnú činnosť.
Pracovná zmluva je zmluva uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorá zamestnanca zaväzuje vykonávať sľúbenú prácu a zamestnávateľa zaväzuje vyplácať za túto prácu mzdu. V pracovnej zmluve sú stanovené povinnosti zamestnávateľa aj zamestnanca. V princípe môže byť pracovná zmluva uzatvorená neformálne, v tomto prípade však zamestnávateľ musí vystaviť zamestnancovi pracovnú kartu. Ako zamestnanec, tak aj zamestnávateľ majú právo na výpoveď pracovnej zmluvy. Výpoveď musí byť podaná ústne alebo písomne, z dôvodov dokazovania sa však odporúča predložiť písomnú výpoveď. Ak nie je v pracovnej zmluve dohodnuté inak, pri pracovnej zmluve na dobu neurčitú je výpovedná doba pre zamestnanca jeden mesiac. Výpovedná doba pre zamestnávateľa sa riadi podľa dĺžky pracovného pomeru a môže byť od 6 týždňov do 5 mesiacov.
Bežná pracovná doba je spravidla 8 hodín denne. Existuje aj práca na čiastočný úväzok („Teilzeitarbeit“) a zamestnanie na skrátený úväzok („Geringfügige Beschäftigung“), pri ktorom zamestnanci nemajú nemocenské alebo dôchodkové poistenie, iba úrazové poistenie. Práca so skrátenou pracovnou dobou („Kurzarbeit“) je dočasné skrátenie pravidelnej pracovnej doby z dôvodu významného výpadku práce v podniku.
Vzdelávanie a štúdium v Rakúsku
Pre všetky deti, ktoré sa trvalo zdržiavajú v Rakúsku, platí povinná školská dochádzka, ktorá sa začína rokom, v ktorom dieťa pred 1. septembrom dovŕši vek 6 rokov. Povinný je aj rok návštevy škôlky. Všetci rakúski občania a občania EÚ, ako aj príslušníci Tretích krajín s pobytom v Rakúsku, ktorí žijú so svojím dieťaťom v spoločnej domácnosti, majú nárok na poberanie rodičovského príspevku.
Rakúsky vzdelávací systém je rozdelený na primárny, sekundárny stupeň I a II. Po sekundárnom stupni II majú žiaci možnosť ďalej sa vzdelávať v mimouniverzitnom terciálnom vzdelávaní. Pre zahraničných študentov platia v zásade rovnaké podmienky prijatia ako pre domácich. Na väčšine študijných odborov v Rakúsku je vyučovacím jazykom nemčina, pričom sa predpokladajú predchádzajúce znalosti nemeckého jazyka na úrovni B2 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky.
Náklady na štúdium v Rakúsku zodpovedajú európskemu priemeru. Školné platí študent, ktorý buď prekročil bezplatnú dĺžku štúdia, alebo platí školné na základe svojej štátnej príslušnosti. Študenti musia rátať aj s ďalšími poplatkami počas štúdia, ako je nemocenské poistenie a bežné výdavky na bývanie, stravu a oblečenie. Internát ponúka najľahšiu cestu, ako spoznať nových ľudí a naučiť sa jazyk. Veľmi obľúbené je aj spoločenstvo bývajúcich (WG).
Praktické aspekty života v Rakúsku
Otvorenie bankového konta pre cudzincov je v Rakúsku pomerne jednoduché. Potrebujete cestovný pas a v určitých prípadoch aj prihlasovací lístok na pobyt. Po otvorení účtu je majiteľovi pridelený poradca.
Triedenie odpadu je v Rakúsku na vysokej úrovni a veľká väčšina rakúskych domácností odpad úzkostlivo triedi. Metódy triedenia sa líšia v jednotlivých regiónoch, preto je dôležité informovať sa na miestnej obecnej alebo mestskej správe.
Prihlasovací úrad: Každý, kto býva v byte v Rakúsku, je povinný sa prihlásiť na prihlasovacom úrade. Na prihlásenie je potrebný formulár - prihlasovací lístok.
Energia, telefón a internet: Pri prihlasovaní elektriny, plynu a kúrenia sa obráťte včas na dodávateľa energií. Telefónne a internetové pripojenie často poskytuje ten istý dodávateľ.
Poplatok za rozhlas: Treba platiť za všetky rozhlasové prijímače (rádio, TV, počítač).
Nájomná zmluva: Predstavuje písomný alebo ústny súpis práv a povinností prenajímateľa a nájomcu. V nájomnej zmluve musí byť uvedená výška nájmu (netto a vedľajšie náklady) a pri zmluve na dobu určitú aj doba trvania nájmu. Nájomnú zmluvu môže vypovedať ako nájomca, tak aj prenajímateľ, pričom platia zákonné lehoty.
Systém štátnej podpory na bývanie v Rakúsku, najmä viedenský model mestského bývania a rôzne formy dotácií a podpory družstevného či nájomného bývania, predstavuje premyslený a spravodlivý model, ktorý zabezpečuje, že dôstojné bývanie nie je len výsadou bohatých, ale právom pre všetkých. Pre Slovákov žijúcich alebo plánujúcich žiť v Rakúsku ponúka tento systém významné možnosti na zabezpečenie si kvalitného a dostupného bývania.