Starý most v Bratislave, kedysi známy pod rôznymi menami ako Most Františka Jozefa, Štefánikov most či Most Červenej armády, prešiel dlhou a pohnutou históriou. Od svojho vzniku v 19. storočí až po jeho komplexnú rekonštrukciu v 21. storočí, tento most zohral kľúčovú úlohu v rozvoji a prepojení bratislavských častí. Jeho príbeh je svedectvom technického pokroku, historických udalostí a neustále sa meniúcich potrieb mesta.
Počiatky premostenia Dunaja: Od dreva k prvým pevným konštrukciám
Prvé písomné zmienky o mostoch na území dnešnej Bratislavy siahajú až do druhej polovice 13. storočia, kedy sa spomínajú dva drevené vojenské mosty. Tieto provizórne riešenia však často podliehali ničivým účinkom Dunaja, najmä počas zvýšeného prietoku či zamŕzania. Obyvatelia mesta túžili po spoľahlivejšom prepojení, ktoré by zabezpečilo nerušenú premávku. Prvým "kvalitným" mostom bol v roku 1825 postavený pontónový most Karolíny Augusty, ktorý nahradil nestabilné drevené konštrukcie. Tento most sa nachádzal v miestach dnešného Námestia Ľudovíta Štúra.
Skutočným prelomom bolo rozhodnutie o výstavbe prvého trvalého kamenného mosta, ktoré padlo na krajinskom sneme v roku 1889. Projekt francúzskeho inžiniera F. Cathry-Saléza bol realizovaný v rokoch 1889 až 1890 a slávnostne ho otvoril cisár František Jozef I. 30. decembra 1890. Podľa panovníka dostal most aj meno - Most Františka Jozefa. Išlo o impozantnú oceľovú konštrukciu s dĺžkou 458,45 metra a siedmimi poľami, pričom stredné pole malo dĺžku 92 metrov. Na bratislavskej strane boli postavené murované colnice. Tento most bol umiestnený presne v miestach dnešného Starého mosta a spájal Šafárikovo námestie s Ligetfalyu (dnešnou Petržalkou).
Rozšírenie a zmeny názvov: Éra Štefánikovho a Mosta Červenej armády
Čoskoro po dokončení cestného mosta bola na jeho pilieroch pristavaná aj druhá časť - železničná. Železnica začala premávať na trati Bratislava - Szombathely v roku 1891. V roku 1914 bola na cestnej časti zriadená električková trať pre spojenie Bratislava-Viedeň. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa názov "Most Františka Jozefa" prestal používať a most bol ľudovo nazývaný "Dunajský most". Dňa 28. októbra 1934 dostal pamiatku na významného štátnika a bol premenovaný na Štefánikov most. V roku 1935 sa na moste začali prevádzkovať klasické mestské električky po zmene rozchodu koľají.
Koncom druhej svetovej vojny, na začiatku apríla 1945, ustupujúce nemecké vojská zničili Štefánikov most pomocou výbuchov. V roku 1946 bol v rovnakých miestach a na pôvodných pilieroch postavený nový, provizórny oceľový most Červenej armádou. Tento most, ktorý sa stal na desaťročia dominantou mesta, bol pôvodne zamýšľaný ako dočasné riešenie s predpokladanou životnosťou 15 rokov. Po vojne bola doň vložená električková trať, ktorá po ňom začala premávať v roku 1951. V roku 1950 bola k cestnej časti pridaná aj železničná sekcia. V roku 1961 prešla po moste posledná električka, čo bolo spôsobené uplynutím jeho predpokladanej životnosti a obmedzením premávky vozidiel ťažších ako 12 ton. Železničná doprava na moste slúžila do roku 1983.
Postupné úpravy a degradácia: Cesta k nevyhnutnej rekonštrukcii
V rokoch 1984-1985 boli vymenené tri mostné polia, ktoré sa od pôvodnej konštrukcie výrazne líšili vzhľadom. Po roku 1990 bol most premenovaný na Starý most. Napriek priebežným údržbám sa stav mosta postupne zhoršoval. Výmena pôvodnej mostovky v roku 1984 za betónovú sa ukázala ako osudná, keďže pod náporom hustej dopravy začal most výrazne klesať. Od 31. decembra 2008 bol most uzavretý pre individuálnu automobilovú dopravu (IAD). Od 15. mája 2010 bol pre kritický stav uzavretý aj pre mestskú hromadnú dopravu (MHD) a rovnako aj pre chodcov a cyklistov.
Napriek snahám o jeho záchranu a rôznym diskusiám o jeho budúcnosti, havarijný stav mosta viedol k jeho definitívnemu uzavretiu pre verejnosť 2. decembra 2013. Predchádzalo mu rozlúčkové podujatie organizované Petržalským okrášľovacím spolkom, ktoré sa nieslo v duchu spomienok a symbolického rozlúčenia s najstarším bratislavským mostom.
Ambiciózny projekt rekonštrukcie: Nový Starý most a jeho vízia
V roku 2007 sa združenie firiem Alfa 04, Reming Consult a PIO Keramoprojekt stalo víťazom súťaže na projekt nosného systému MHD v Bratislave, ktorého dominantným objektom bola rekonštrukcia Starého mosta. Pôvodný časový harmonogram predpokladal začiatok stavby v roku 2009 a ukončenie v roku 2011. Vzhľadom na technické obmedzenia, urbanisticko-architektonické požiadavky a snahu o harmonické začlenenie do panorámy mesta, bolo navrhnutých viacero variantov riešenia mosta.
Kľúčovým momentom sa stal rok 2011, kedy došlo k dohode medzi Ministerstvom dopravy a Hlavným mestom Bratislava o tom, že mesto sa stane oprávneným žiadateľom o nenávratný finančný príspevok z Kohézneho fondu Európskej únie. Tieto nové okolnosti si vyžiadali zmenu pôvodnej koncepcie mosta, aby bolo možné splniť podmienky čerpania eurofondov, ktoré boli primárne určené na koľajovú dopravu. Po zvážení viacerých alternatív bol nakoniec ako víťazný vybraný variant s perforovaným rebrom, ktorý sa neskôr vyvinul do variantu "rombická sústava", ktorá mala najviac zachovať "genius loci" priestoru.
Zmluva na rekonštrukciu Starého mosta a vybudovanie električkovej trate do Petržalky bola podpísaná 22. októbra 2013. V ranných hodinách 2. decembra 2013 sa začala demontáž mosta, symbolickým odkrútením prvých troch matíc. Rekonštrukcia si vyžiadala rozsiahle technické práce, vrátane špeciálneho zakladania pri spevnení ponechaného piliera a vybudovaní nového piliera. Bolo potrebné prekonať aj technické výzvy súvisiace s podložím a možným výskytom munície na dne Dunaja.
Nový Starý most: Moderná infraštruktúra pre budúcnosť
Nový Starý most, ktorý bol v noci 24. októbra 2015 definitívne preklenul Dunaj, predstavuje moderné technické dielo. Oficiálne sa práce skončili 15. decembra 2015. Po skúšobnej prevádzke, kedy po moste prešli prvé električky 16. februára 2016, bol most verejnosti sprístupnený 19. mája 2016, spočiatku len pre chodcov a cyklistov. Električky v plnom rozsahu začali po novom Starom moste premávať od 8. júla 2016.
Rekonštrukcia stála 58,8 milióna eur bez DPH. Nový most je navrhnutý primárne pre električkovú dopravu, doplnenú o lávky pre cyklistov a chodcov. Na oboch stranách sú umiestnené "balkóniky" s lavičkami. V budúcnosti sa plánuje predĺženie električkovej trate cez Petržalku až k Janíkovmu dvoru a následne až na Hlavnú stanicu.
Starý most v jeho novej podobe je symbolom modernizácie bratislavskej infraštruktúry. Hoci sa odlišuje od svojej historickej predlohy, použitím tvarovo konzervatívnej oceľovej priehradovej sústavy sa snaží zachovať kontinuitu s minulosťou a harmonicky zapadnúť medzi susedné architektonicky výraznejšie mosty, ako sú Most SNP a Most Apollo. Tento most nie je len dopravnou tepnou, ale aj miestom oddychu a spájania obyvateľov mesta, ktoré odráža dynamický vývoj Bratislavy.
tags: #stary #most #rekonstrukcia