Vzťah medzi verejným záujmom a súkromnými aktivitami verejných funkcionárov je často predmetom diskusií a právnych dohád. Jednou z takýchto oblastí, ktorá vyvoláva otázky, je situácia, keď starosta obce, ako verejný funkcionár, pôsobí v obchodnej spoločnosti, ktorá zároveň poskytuje služby obci. Je takéto konanie vždy v súlade so zákonom, alebo existujú situácie, kedy prekračuje hranice zákona o ochrane verejného záujmu?
Základné princípy ochrany verejného záujmu
Účelom ustanovení Zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov je v čo najväčšom rozsahu zamedziť vzniku rozporov medzi osobným záujmom verejného funkcionára a verejným záujmom pri výkone jeho verejnej funkcie. Tento zákon slúži ako nástroj na dosiahnutie nápravy v situáciách, kde dochádza k porušeniu týchto princípov, napríklad uložením finančnej sankcie alebo odstránením samotnej činnosti, ktorá je v rozpore s verejným záujmom.
Verejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Naopak, osobným záujmom je taký, ktorý prináša majetkový alebo iný prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám.
Obmedzenia pre starostu pri podnikaní
Zo zákona vyplýva, že starosta nesmie figurovať vo výkonných ani dozorných orgánoch obchodnej spoločnosti. To znamená, že nesmie byť napríklad konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajúcej podnikateľskú činnosť, ani členom predstavenstva či dozornej rady akciovej spoločnosti.
Ak starosta dodrží tieto zákonné obmedzenia, môže podnikať alebo byť naďalej spoločníkom v obchodnej spoločnosti. Výkon funkcie starostu neznamená povinnosť zriecť sa svojho obchodného podielu v obchodnej spoločnosti.
Potenciálny konflikt záujmov: Kedy sa osobný záujem stáva problémom?
V situácii, keď starosta obce je zároveň spoločníkom v obchodnej spoločnosti poskytujúcej právne služby obci, existuje potenciálne riziko konfliktu záujmov. Tento konflikt by mohol vzniknúť v prípade, ak by starosta pri výkone svojej funkcie uprednostnil svoj osobný záujem pred verejným záujmom.
Príkladom takejto situácie by mohlo byť, ak by obec vzhľadom na výšku odmeny obchodnej spoločnosti za poskytovanie právnych služieb nepostupovala podľa zákona o verejnom obstarávaní a zákazky by boli priamo prideľované spoločnosti starostu. Mohla by tiež nastať situácia, kedy by podmienky verejnej súťaže boli nastavené tak, aby vyhrala práve advokátska kancelária, v ktorej je starosta spoločníkom. V takomto prípade by starosta porušil svoje povinnosti podľa zákona, pretože by uprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom, alebo by využil svoju funkciu, právomoci a informácie na získavanie výhody pre blízku právnickú osobu.
Na druhej strane, ak by sa pri preskúmaní postupu obce pri zadávaní zákazky v rámci verejného obstarávania preukázalo, že podmienky ponúknuté spoločnosťou, v ktorej je starosta spoločníkom, boli pre obec výhodnejšie oproti podmienkam ponúknutým ostatnými uchádzačmi, považovalo by sa uzatvorenie obchodného vzťahu s touto spoločnosťou za v súlade so zákonom a záujmom obce. Uchádzač v takomto prípade nesmie byť diskriminovaný.
Oblasti, kde hrozí konflikt záujmov
Konflikt záujmov môže vzniknúť aj v iných oblastiach, napríklad pri prenájme obecných priestorov spoločnosti starostu za nižšiu cenu na základe jeho rozhodnutia, alebo pri vypísaní súťaže o poskytovanie právnych služieb, o ktorú by mohla mať záujem najmä starostova spoločnosť. Pri posudzovaní rizika vzniku konfliktu záujmov je však nevyhnutné zohľadniť predovšetkým okolnosti spolupráce obce s danou spoločnosťou a podmienky vyhláseného verejného obstarávania.
Čo môže urobiť občan v prípade pochybností?
V prípade pochybností o konaní starostu má občan možnosť podať podnet na prešetrenie situácie komisii na ochranu verejného záujmu zriadenej obecným zastupiteľstvom. Táto komisia preskúmava podnety na začatie konania vo veciach ochrany verejného záujmu a predkladá návrhy na začatie konania obecnému zastupiteľstvu. Občan má tiež možnosť požiadať o prešetrenie veci priamo obecné zastupiteľstvo.
Legislatívne snahy a moderné prístupy
V súvislosti s konfliktom záujmov verejných funkcionárov existujú aj legislatívne snahy o posilnenie transparentnosti a zamedzenie nekalých praktík. Napríklad bola predložená novela zákona o obecnom zriadení, ktorá by zakázala starostom a obecným poslancom byť konateľmi obecných firiem, pretože takýto súbeh je považovaný za konflikt záujmov.
Chránené zverejnenia a oznamovanie protispoločenskej činnosti
Moderné a transparentné obce, ako napríklad Bratislava alebo mestská časť Petržalka, už prijali protikorupčné štandardy, ktoré za konflikt záujmov alebo neetické správanie považujú aj súbeh funkcie komunálneho zastupiteľa (vrátane jemu blízkych osôb) a člena výkonnej zložky obecného či mestského podniku alebo organizácie.
Zákon o obecnom zriadení v súčasnosti definuje úlohu starostu ako zabezpečovanie obecnej správy a úlohu komunálneho poslanca ako kontrolu tejto správy. Konflikt záujmov však nie je vymedzený výlučne ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu.
Potenciálne riešenia a výzvy
Riešením by mohlo byť zavedenie takzvaného vertikálneho zákazu konfliktu záujmov, čo by znamenalo, že člen vlády by nemohol byť komunálnym poslancom a naopak, poslanec parlamentu by nemohol byť zároveň starostom, županom alebo primátorom.
Ďalšou oblasťou, kde hrozí konflikt záujmov, je mediálna oblasť. Starostovia, primátori a župani majú často blízko k vytváraniu "hlásnych trúb" namiesto skutočných komunálnych médií. Médium financované z peňazí daňových poplatníkov slúži primárne na propagáciu starostu alebo úradníkov samosprávneho úradu. Ak je navyše starosta alebo poslanec v manažmente komunálneho média, existujú ideálne podmienky na zneužívanie takéhoto média na osobný prospech.
V rámci legislatívnych návrhov sa tiež objavuje snaha posilniť kompetencie zastupiteľstva pri rozhodovaní o niektorých finančných otázkach týkajúcich sa dcérskych firiem, napríklad pri schvaľovaní účtovnej závierky a rozdelenia zisku podniku, čo v súčasnosti zastupiteľstvo len berie na vedomie.
Starosta a podnikanie: Konkrétne podmienky
V kontexte podnikania starostu je dôležité rozlišovať medzi všeobecnými a osobitnými obmedzeniami a povinnosťami. Podnikanie ako také je definované v Obchodnom zákonníku ako sústavná činnosť vykonávaná samostatne, pod vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.
Osobná účasť na podnikaní ani majetkový podiel v obchodnej spoločnosti sa nepovažuje za podnikateľskú činnosť v zmysle zákona, a to ani v prípade 100 % majetkovej účasti jedinej fyzickej osoby. Rovnako sa za podnikanie nepovažuje konanie štatutárneho zástupcu, pretože koná v mene podnikajúceho subjektu, nie na vlastnú majetkovú zodpovednosť.
Zodpovedný zástupca a starostovia
V súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti je dôležité spomenúť aj inštitút zodpovedného zástupcu. V platnom právnom poriadku SR existuje výnimka z povinnosti mať uzatvorený pracovný pomer s osobou zodpovedného zástupcu, ak ide o manžela/manželku podnikateľa alebo o spoločníka či člena právnickej osoby. Tieto výnimky sa vzťahujú aj na starostov obcí, ktorí inak nemôžu splniť podmienku pracovného pomeru s obcou, v ktorej boli zvolení, pre nezlučiteľnosť funkcie.
Združenia a tiché spoločenstvá
Zmluvné združenie fyzických alebo právnických osôb podľa Občianskeho zákonníka nevytvára samostatný právny subjekt, ale umožňuje podnikanie pod spoločným menom združenia. V prípade tichého spoločenstva sa tichý spoločník zaväzuje poskytnúť podnikateľovi vklad a podieľať sa na zisku. Tichý spoločník má právne postavenie veriteľa a jeho vklad sa pri strate znižuje o podiel na strate.
Zhrnutie právnych aspektov
V prípade starostu obce, ktorý je spoločníkom v obchodnej spoločnosti poskytujúcej služby obci, je kľúčové posúdiť, či nedochádza k porušeniu zákona o ochrane verejného záujmu. Ak by starosta priamo ovplyvňoval pridelenie zákaziek svojej spoločnosti, nastavenie podmienok súťaží alebo by obec obchádzala zákonné postupy verejného obstarávania, mohlo by ísť o konflikt záujmov. V takýchto prípadoch by malo zasiahnuť obecné zastupiteľstvo alebo prokuratúra.
Napriek tomu, že starosta môže byť spoločníkom v obchodnej spoločnosti, jeho konanie musí byť vždy v súlade s verejným záujmom a zákonnými povinnosťami. Transparentnosť a dodržiavanie pravidiel sú základnými predpokladmi pre dôveryhodné fungovanie samosprávy.
tags: #starosta #nemoze #byt #clenom #obchodnej #spolocnosti