V oblasti stavebného práva, kde sa stretávajú záujmy jednotlivcov, samospráv a štátnych orgánov, sa občas objavujú prípady, ktoré poukazujú na zložitosť a potenciálne nedostatky v procesoch. Jedným z takýchto prípadov, ktorý ilustruje dôležitosť dohľadu prokuratúry nad dodržiavaním zákonov, je aj situácia týkajúca sa činnosti stavebných úradov a vyhovenia protestu prokurátora. V Bratislave totiž stavebné úrady v rokoch 2019 a 2020 čelili až 136 upozorneniam a protestom prokurátorov, ktoré sa týkali ich činnosti. Tieto upozornenia smerovali predovšetkým k porušeniu ustanovení § 61 ods. 1, 3, 4 a 6, § 69 ods. 1, ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení, ako aj § 26 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
Hoci ide o konkrétny prípad, ktorého podrobnosťami disponuje Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), predkladáme ho v anonymizovanej podobe. Na druhú stranu, ako dôležité vnímame poukázanie na chyby, ktoré sa môžu opakovať aj v ďalších konaniach, pričom je ľahké sa im vyvarovať. Tieto chyby sa často týkajú nesprávneho doručovania, neprimeraného používania verejných vyhlášok a nedostatočného odôvodňovania rozhodnutí, čo môže viesť k spochybneniu zákonnosti celého procesu.
Procesné pochybenia pri stavebnom konaní
V danom anonymizovanom prípade stavebník podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu s názvom „Zmena funkčného využitia kancelárskych priestorov na byty v polyfunkčnom objekte“. Stavebný úrad po siedmich dňoch od podania žiadosti vydal rozhodnutie o prerušení konania, pričom určil stavebníkovi lehotu 60 dní na doloženie dokladov podľa § 8 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Následne stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania dotknutým orgánom a účastníkom konania verejnou vyhláškou.
Tu však nastáva prvý závažný problém. Podľa § 63 ods. 1 stavebného zákona, úrad má povinnosť oznámiť začatie konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadiť ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. V prípade, že sa ústne pojednávanie nekoná, úrad určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť svoje námietky. Dôležité je aj ustanovenie § 61 ods. 3 stavebného zákona, ktoré hovorí, že úrad má oznámiť účastníkom začatie konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania. Pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri obzvlášť rozsiahlych stavbách či stavbách s veľkým počtom účastníkov konania, upovedomí stavebný úrad podľa § 63 ods. 4 stavebného zákona účastníkov konania o začatí konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred miestnym zisťovaním, prípadne ústnym pojednávaním. Ak sa nekoná ústne pojednávanie, tak pred uplynutím lehoty určenej v ods. 3.
Podľa prokurátora sa stavebný úrad v tomto prípade z nejasných príčin a dôvodov rozhodol pre doručovanie verejnou vyhláškou. Okrem skutočnosti, že doručovanie dotknutým orgánom je v zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona možné len vtedy, ak sú im známe ich adresy, sa tu objavuje problém s neurčitými právnymi pojmami. Ani Správny poriadok, ani stavebný zákon bližšie nevymedzujú, čo sa rozumie pod pojmom „zvlášť rozsiahla stavba“, alebo „stavba s veľkým počtom účastníkov konania“.
Orgán, ktorý preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu, musí mať možnosť preskúmať, či interpretácia a aplikácia neurčitého právneho pojmu správnym orgánom je v súlade so zákonom, na základe akých podkladov sa rozhodol, či tak vykonal v rozsahu, ktorý mu umožnil o veci správne rozhodnúť a či jeho rozhodnutia nie sú s týmito podkladmi v logickom rozpore. V tejto súvislosti prokurátor poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sźo 290/08 zo dňa 16. marca 2009. V ňom sa uvádza: „Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že pri aplikácii pojmu „zvlášť rozsiahla stavba“ nejde o voľné uváženie správneho orgánu, ale o výklad aplikácie právnej normy s relatívne neurčitou hypotézou. Teda inštitút voľného uváženia je potrebné odlíšiť od výkladu aplikácie určitých právnych pojmov. Tak „zvlášť rozsiahla stavba“ je neurčitým právnym pojmom resp. ustanovenia § 36 ods. 4 a § 42 ods. 2 stavebného zákona sú právnymi normami s relatívne neurčitou hypotézou. To však neznamená, že správny orgán môže postupovať ľubovoľne, ale odôvodnenie má obsahovať konkrétne a preskúmateľné dôvody, pre ktoré správny orgán určitú situáciu podradí pod hypotézu právnej normy, ktoré právne posúdenie podlieha preskúmaniu súdom v plnom rozsahu. V tejto súvislosti mal žalovaný použitie verejnej vyhlášky v územnom rozhodnutí odôvodniť, čo však neurobil.“
Podľa názoru prokurátora teda oznámenie o začatí stavebného konania nebolo doručené zákonne a lehota na uplatnenie námietok v stavebnom konaní podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona nebola dodržaná.
Chyby pri vyznačení doložky právoplatnosti
Ďalším pochybením, pri ktorom stavebný úrad v tomto konaní zlyhal, bolo vyznačenie doložky právoplatnosti stavebného povolenia. V zmysle § 26 ods. 2 správneho poriadku, ak nie je ustanovené inak, považuje sa písomnosť doručená dňom jej prevzatia adresátom, alebo ak sa odmietne prijať, dňom odmietnutia. V prípade verejnej vyhlášky sa však za doručené považuje 15. deň od jej vyvesenia. Od tohto termínu začína plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania. Zo spisu nevyplýva, že by sa účastníci vzdali svojho práva na podanie opravného prostriedku. Je teda zrejmé, že absencia správneho vyznačenia doložky právoplatnosti môže viesť k nejasnostiam a spochybneniu celého procesu.
Význam protestov prokurátora a kontrolná funkcia
Je teda zrejmé, že desiatky protestov a upozornení zo strany prokurátorov voči stavebným úradom majú významnú kontrolnú funkciu. V Inštitúte urbánneho rozvoja sa touto formou snažíme poukázať na predošlé zlyhania a zabrániť tak ich opakovaním v budúcnosti. Vzťahy v samospráve nie sú vždy idylické a nie každému možno vyhovieť. Viaceré obce preto zažili vyhrážky súdmi, trestnými oznámeniami alebo protestami prokurátorov. Hoci väčšina ľudí má aspoň akú takú predstavu o tom, čo ich čaká na súde alebo na polícii, pre prokuratúru to neplatí. Prinajmenšom nám sa párkrát stalo, že vyhrážky protestom prokurátora vzbudzovali u niektorých až iracionálne obavy.
Prokuratúra je špecifický orgán, ktorého úlohou je dohľad nad dodržiavaním zákonov. Hoci ju väčšina ľudí vníma len ako žalobcov v trestnom konaní, jej pôsobnosť je podstatne širšia. Predovšetkým sa neobmedzuje len na trestné právo - je mnoho iných protiprávnych konaní, ktoré trestnými činmi nie sú a ani nikdy nebudú. Ich závažnosť je - minimálne z trestnoprávneho hľadiska - nepatrná. A v drvivej väčšine im chýba zlý úmysel. Napríklad také pochybenie pri stanovení sadzby miestnej dane spôsobené nesprávnym výkladom zákona. Hoci toto porušenie zákona nie je trestný čin, neznamená to, že ho má spoločnosť tolerovať. Preto je tu prokuratúra. Jej úlohou je takéto porušenia monitorovať a v prípade potreby zjednať nápravu. Napríklad svojim protestom.
Takže ak aj prokurátor podá proti určitému opatreniu obce protest, vôbec to neznamená, že starosta alebo pracovníci úradu sa majú automaticky obávať trestného stíhania (ak, samozrejme, niečo naozaj nevyviedli). Znamená to len to, že prokurátor sa domnieva, že sa porušil zákon. Ale aj samotný protest je len prokurátorovým právnym názorom. Ak sa mu obec rozhodne nevyhovieť, nič sa nedeje. Prokurátor musí svoj názor obhájiť pred súdom. Záväzným je až názor súdu. Takže ak sa niekto bude v budúcnosti vašej obci vyhrážať protestom prokurátora, nič sa nedeje. Dotyčného - kým sa k niečomu dopracuje - čaká ešte dlhá cesta. Najprv totiž musí presvedčiť samotného prokurátora, aby protest vôbec podal. Aby prokurátor takéto úsilie vynakladal, musí mať sťažovateľov podnet hlavu a pätu (nie je to ľahké a nie vždy sa to podarí).
Reforma prokuratúry v Slovenskej republike.
V tejto súvislosti je relevantný aj prípad z Trenčianskych Teplíc. Mesto Trenčianske Teplice ako orgán štátnej správy na pozemných komunikáciách a ako príslušný špeciálny stavebný úrad povolilo stavbu stavebným povolením vydaným dňa 2.7.2021 pod č.s. ŠSÚ/2021/00428. Špeciálny stavebný úrad v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a v zmysle § 61 ods. 4 v spojení s § 69 stavebného zákona a v súlade s § 26 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní doručuje všetkým účastníkom konania Verejnou vyhláškou protest prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 17.12.2021 pod sp. zn. Pd 243/21/3309-5 proti opatreniu - povoleniu zmeny dokončenej líniovej stavby „REGENERÁCIA CENTRÁLNEJ ZÓNY, ŠTVRŤ SNP TRENČIANSKE TEPLICE“.
Protest prokurátora sa v zmysle § 61 ods. 4 v spojení s § 69 stavebného zákona doručuje verejnou vyhláškou. V zmysle § 26 zákona o správnom konaní bude toto opatrenie vyvesené po dobu 15 dní na úradnej tabuli špeciálneho stavebného úradu. Toto doručovanie verejnou vyhláškou je v súlade so zákonom pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania, ak špeciálny stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania.
Na záver už len jedna poznámka. V žiadnom prípade nechceme týmto článkom zľahčovať prípadné porušovanie zákonnosti v samospráve. Dôsledné dodržiavanie zákonných postupov a transparentnosť v konaní stavebných úradov sú kľúčové pre zabezpečenie spravodlivého a zákonného procesu, ktorý chráni práva všetkých zúčastnených strán.
tags: #spolocny #stavebny #vyhovel #protestu #prokuratora