Bojnice, malebné mesto na juhovýchodnom úpätí Malej Magury, na okraji Hornonitrianskej kotliny, majú bohatú a fascinujúcu históriu, ktorá siaha až do najstarších dôb osídlenia našej krajiny. Jeho vývoj, od pravekého osídlenia, cez stredoveké hradisko, až po moderné kúpeľné a rekreačné centrum, je neodmysliteľne spojený s existenciou a činnosťou rôznych administratívnych a stavebných orgánov, ktoré formovali jeho charakter a infraštruktúru. Jedným z takýchto dôležitých pilierov mestskej správy bol a stále je Spoločný stavebný úrad Bojnice, ktorý sa zaoberá stavebnou agendou pre viaceré obce v regióne.
Počiatky osídlenia a formovanie územia
Najstaršie stopy osídlenia v okolí Bojníc sa viažu k tunajším termálnym prameňom. Tieto prírodné zdroje priťahovali ľudí zo širokého okolia už v období riss-würmu, teda zhruba pred 100 000 rokmi. Nálezy skamenených kostrových častí zvierat v travertínových kopách priamo na území mesta svedčia o pobyte človeka v okolí. Aj keď sú stopy osídlenia v mladšom paleolite a neolite útržkovité, jasné dôkazy sa objavujú na území centra mesta až z obdobia halštatu (850 pred Kr. - 400 pred Kr.). Predpokladá sa, že prvé hradisko vzniklo na hradnom travertínovom vŕšku už v období púchovskej kultúry na prelome letopočtu.
Výhodnú polohu využili aj Slovania, ktorí zanechali v okolí stopy v podobe železných predmetov a špecifickej keramiky. Postupne tu vybudovali dôležitú osadu - obchodné, remeselné i vojenské centrum. Od 9. storočia sa datuje prvá písomná zmienka o Bojniciach, ktorá pochádza z roku 1113. V zoborských listinách sa spomína Bojnický zámok a jeho podhradie „de suburbanis Baimoz…“. V listinách sa spomína i budova fary, kostol je doložený v roku 1244, čo potvrdzuje pozíciu mesta ako strediska náboženského života na Hornej Nitre.
Stredoveké a ranonovoveké formovanie mesta a jeho správy
Mestské výsady potvrdil Bojniciam kráľ Ľudovít I. v roku 1366. Tieto výsady potvrdzovali právo na jatky, mlyn, kúpele a jarmočné právo, čím sa podporoval rozvoj obchodu a remesiel. Obdobie neskorého stredoveku prinieslo nepokojné obdobie plné vojenských konfliktov a z nich plynúceho ohrozenia, ktoré viedli k vybudovaniu mestských hradieb. Turzovci a neskôr Pálffyovci dali postaviť ochranný systém, ktorý bol dokončený v roku 1663, čím sa posilnila ochrana hradu i mesta.
Význam Bojníc posilnilo aj vybudovanie kráľovskej cesty Magna via z Viedne cez Bojnice až do Sedmohradska. Mesto bolo od roku 1613 až do roku 1823 jednou z poštových staníc, kde sa zároveň obchodovalo so soľou, železom a drahými kovmi. Rozvoj remesiel a obchodu podnietil vznik cechov. Od roku 1653 sa v meste spomína cech ševcov, murárov, čižmárov, krajčírov, tkáčov, farbiarov, kožušníkov a debnárov.
Na čele mesta stál richtár s 12 senátormi, pôsobil tu notár, ale aj hajdúch, ktorý mal k dispozícii pranier, dereš a mestskú väznicu na námestí. Bojnice zostali až do roku 1872 hospodárskym, administratívnym a vojenským centrom regiónu. Túto úlohu od začiatku 20. storočia postupne prebrala susedná Prievidza.
Bojnice ako kúpeľné a turistické centrum: Vývoj stavebnej a správnej infraštruktúry
Bojnice sa v novodobých dejinách stali kúpeľným mestom a významným turistickým centrom. Teplé pramene sa spomínajú v dokumentoch z 13. storočia. Bojnické panstvo, hrad a kúpele pripadli roku 1526 známemu hrdinovi z protitureckých vojen, grófovi Alexovi Thurzovi, kráľovskému taverníkovi. Nový majiteľ sa zaujímal o stav a využívanie termálnych prameňov. Nad jedným z nich dal vybudovať bazén z otesaných kameňov, kamenné schodište a po celom obvode lavičky. Tento, v tom čase výstavný bazén s teplou až horúcou vodou, bol vyhradený majiteľovi, jeho osobným hosťom a šľachte.
Majiteľ Bojnického zámku gróf Ján Pálffy dal v roku 1895 po ukončení jeho modernizácie a prestavby zrenovovať a čiastočne prestavať kúpeľný dom. Zriadil nové vaňové kúpele a z dvoch bazénov dal vytvoriť bazén určený pre obyvateľstvo. V kúpeľnej budove bolo v tom čase iba 36 hosťovských izieb; stálych kúpeľných hostí nebolo veľa, v roku 1905 iba 125 osôb. Počet ambulantne liečených bol však veľký, ročne sa pripravilo takmer 10 tisíc kúpeľov. V roku 1906, po rekonštrukcii prírodného bazénu na Bažantici, ostal slúžiť už iba vznešeným a bohatým návštevníkom.
Správa majetkov po smrti Jána Pálffyho zvýšila poplatky za kúpeľnú starostlivosť a ubytovanie, čo malo za následok rapídny pokles počtu kúpajúcich. Po prevrate v roku 1918 vojsko kúpele opustilo a ponechalo v zdevastovanom stave. Bazény v Starom Kúpeli boli za éry Baťu pre obyvateľov prakticky neprístupné; tí sa kúpavali v termálnom prameni Jazero. Správa kúpeľov však neskôr aj toto Jazero ohradila a začala za kúpeľ vyberať poplatok vo výške 4,- Kčs. Bazény boli zle udržiavané a zanedbané, ročná návštevnosť bola iba 600 hostí. Mierne vzrástla po zachytení ďalšieho prameňa na Bažantici, ktorého vodou plnili letné termálne kúpalisko. V roku 1932 pribudol v kúpeľoch bazén uhličitého kúpeľa, do ktorého pritekala uhličitá voda otvormi na dne.
Bojnice počas 1. česko-slovenskej republiky nemali štatút liečivých kúpeľov a dokonca im hrozil zákaz už existujúcej liečebnej prevádzky. Tá bola celoročná, ale najväčšia návštevnosť bola počas leta. V tom čase mali dostatočné množstvo liečivej termálnej vody i bahna. Firma Baťa v auguste roku 1938 otvorila nový objekt - Jánov kúpeľ a mala v pláne zmodernizovať celý kúpeľný areál, predovšetkým na liečenie svojich zamestnancov. K tomu však už pre vypuknutie 2. svetovej vojny nedošlo.
V máji roku 1950 prevzala kúpele Bojnice štátna zdravotná správa od národného podniku vtedajšie Závody 29. augusta v Partizánskom (bývalé Baťove závody). Bývalá slobodáreň bola prebudovaná a zmodernizovaná, bol opravený uhličitý kúpeľ a roku 1952 sa začala postupná rekonštrukcia všetkých bazénov počnúc Bielym kúpeľom. Bol zrušený bahenný kúpeľ a zábaly. Novšie Jánove kúpele prešli modernizáciou a boli prestavané na rehabilitačné oddelenie s bazénom a telocvičňou, ostatné pomocné liečebné procedúry zriadili v kúpeľnom dome Mier.
V Bojniciach sa v tomto období začal dôkladný hydrogeologický prieskum spojený so zachytením prameňov. Zároveň bolo potrebné zabezpečiť ochranu všetkých termálnych prameňov, ktoré mali byť údajne ohrozené pokračujúcou podzemnou ťažbou uhlia z neďalekých Nováckych baní. Po doriešení tohto problému vyčlenením ochranných pásiem Bojnických Kúpeľov bolo možné zabezpečiť dostatočné množstvo termálnej vody nielen na liečenie v kúpeľoch, ale aj pre novootvorené termálne kúpalisko Čajka, ktoré bolo dokončené a dané do užívania v roku 1959. Napájajú ho dva nezávislé pramene, dlhé roky však v 90-tych rokoch nebolo riadne prevádzkované, nakoľko sa v ňom opakovane vyskytovali problémy s amébami.
S rozvíjajúcim sa priemyslom sa rýchlo rozrástli okolité mestá, najmä Prievidza, Nováky a Handlová, a tak sa Bojnice stali nielen kúpeľným, ale aj rekreačným strediskom hornej Nitry. Od roku 1995 sú Kúpele Bojnice akciovou spoločnosťou.
Spoločný stavebný úrad Bojnice: Jeho úloha a význam v súčasnosti
V kontexte rastúceho významu Bojníc ako turistického a kúpeľného centra, ako aj v súvislosti s rozvojom okolitých obcí, nadobúda čoraz väčší význam efektívne fungujúci stavebný úrad. Spoločný stavebný úrad Bojnice, ktorý pôsobí na základe príslušných zákonov a vyhlášok, je zodpovedný za vydávanie stavebných povolení, posudzovanie územných rozhodnutí, kolaudácie stavieb a iné stavebné agendy pre spádové obce. Jeho úlohou je zabezpečiť súlad stavebnej činnosti s územným plánom, platnou legislatívou a zároveň podporovať rozvoj obcí v súlade s ich potrebami a charakterom.
Vzhľadom na historický vývoj mesta, ktoré je pretkané architektonickými skvostami ako Bojnický zámok z 11. storočia, pôvodne gotický kostol sv. Martina zo 14. storočia s cenným barokovým interiérom, archeologické zvyšky románskej baziliky z 12. storočia, baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého pôvodne zo 16. storočia, či kúpeľné budovy zo 17. storočia, si stavebný úrad musí osobitne všímať ochranu pamiatkových hodnôt. Každý nový projekt musí byť starostlivo posúdený z hľadiska jeho vplyvu na historické jadro mesta a jeho okolie.
Rovnako dôležitou úlohou stavebného úradu je koordinácia s inými orgánmi štátnej správy a samosprávy, ako aj s investorami a stavebníkmi. Efektívna komunikácia a transparentný proces sú kľúčové pre hladký priebeh stavebných konaní a pre budovanie dôvery medzi úradom a verejnosťou. V dnešnej dobe, kedy sa kladie dôraz na udržateľný rozvoj, environmentálnu zodpovednosť a energetickú efektívnosť, musí stavebný úrad Bojnice reflektovať tieto trendy a podporovať výstavbu moderných, ekologických a energeticky úsporných stavieb, ktoré prispejú k zlepšeniu kvality života obyvateľov a k zachovaniu prírodného a kultúrneho dedičstva regiónu.
Jeho činnosť nie je len o vydávaní povolení, ale o aktívnom formovaní prostredia, v ktorom žijeme, pracujeme a oddychujeme. Spoločný stavebný úrad Bojnice tak zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečení plánovaného a udržateľného rozvoja celého regiónu Hornej Nitry, čím prispieva k jeho atraktivite a prosperite.