Spišský hrad, monumentálna zrúcanina týčiaca sa na travertínovej kope Spišský hradný vrch, je viac než len kamennou dominantou širokého okolia. Je to svedok stáročí, architektonických inovácií a kultúrnych stretov. Jeho rozloha takmer štyroch hektárov ho radí medzi najväčšie hradné komplexy v strednej Európe, pričom jeho význam presahuje hranice Slovenska, čo potvrdzuje aj jeho zápis v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Avšak, ako vniesť do týchto starobylých múrov nový život a pochopenie? Odpoveď ponúka ambiciózny umelecký projekt, ktorý nahradil klasické umenie v netradičnom priestore - kresbu pôdorysu slávnej katedrály Notre-Dame v mierke 1:1 priamo na nádvorí Spišského hradu.
Spojenie Sakrálneho a Svetského: Notre-Dame na Spišskom Hrade
V dňoch od 16. do 24. júna 2020 sa monumentálne nádvorie Spišského hradu premenilo na plátno pre jedinečné umelecké dielo. Kresba pôdorysu katedrály Notre-Dame, jednej z najslávnejších stredovekých katedrál, bola v mierke 1:1 vytýčená pomocou inštalačnej pásky. Tento netradičný prístup, ktorý nadväzuje na predchádzajúce projekty Matúša Lányiho, kde sa pôdorysy katedrál ako Chartres či Amiens objavili na ihriskách a v telocvičniach, prináša do historického prostredia hradu novú dimenziu. Fúzia sakrálneho priestoru katedrály so svetským priestorom hradu otvára dvere k bohatému priestoru pre predstavivosť, komparáciu, toleranciu a hľadanie odpovedí na množstvo otázok.
Symbolické Paralely a Kultúrny Rozmer
Spojenie takýchto významných európskych pamiatok, akými sú Spišský hrad a Notre-Dame, nie je náhodné. Ponúka množstvo paralelných línií - od doby ich vzniku, cez architektonický štýl, zápis v zozname UNESCO, až po podobné skúsenosti, ako napríklad ničivý požiar. Identická poloha na zemepisnej šírke 48° 59′ 58.0″ N (Notre-Dame) a 48° 51′ 10.8″ N (Spišský hrad) dodáva tomuto spojeniu ďalší symbolický rozmer. Prekrytie pôdorysov konfrontuje nielen fyzické rozmery, ale aj symbolický a kultúrny rozmer oboch objektov, dispozícií plôch, priestoru a limitov ich vnímania z ľudskej perspektívy.
Experiment s Médiom Kresby a Rozmerom
Dielo na nádvorí Spišského hradu bolo inštalované len na krátky čas. Autor, Matúš Lányi, považuje za dôležitejší výstup dokumentáciu kresby z výšky, z ktorej je porovnanie čitateľnejšie. Tento projekt je zároveň experimentom s médiom kresby. Klasický podklad je nahradený prírodným terénom a linku kresby tvorí lineárna hmota. Formát kresby expanduje do rozmerov, ktoré už nie sú záležitosťou gesta zápästia či ramena, ale vyžadujú zapojenie celého tela pri pohybe po ploche. Táto veľkorysosť sa premieta do sviežich vízií a posolstiev v rámci spojenia histórie, náboženstva, architektúry, estetiky a umenia. Kresba pôdorysu bola realizovaná v mierke 1:1, zaberala plochu vyše 6000 štvorcových metrov na nádvorí s rozlohou viac ako 2 hektáre a bola vytvorená transparentnou páskou.
Spišský Hrad: Majestátna História a Dedičstvo
Po výjazde z dlhej tmy tunela Branisko sa pred návštevníkom zjaví majestátna silueta Spišského hradu. Opúšťajúc technickú stavbu modernej doby, návštevník sa dostáva do konfrontácie s pamiatkou, ktorá mlčky dokumentuje históriu. Spišský hrad je zakonzervovaná hradná zrúcanina na vrchole travertínovej kopy Spišský hradný vrch, dominantou širokého okolia a jednou z najcennejších historických pamiatok Slovenska.
Prístup a Okolie
K hradu sa dá dostať dvoma spôsobmi: pohodlnejším krátkym výstupom od parkoviska pod Spišským hradom, alebo pre fyzicky zdatnejších návštevníkov strmým chodníčkom od parkoviska na okraji Spišského Podhradia. Areál Spišského hradu, okolitá príroda a Spišské Podhradie tvoria neoddeliteľný celok.
Rozloha a Význam
Jeden z najväčších hradných komplexov v strednej Európe s rozlohou 4 hektáre, Spišský hrad je pýchou nielen spišského regiónu, ale celého národa. Jeho význam presahuje hranice krajiny, čo potvrdzuje rastúci počet návštevníkov z celého sveta. Atraktívnosť zvyšuje dobrá dostupnosť po diaľnici D1 a vysoká koncentrácia zaujímavých miest v bezprostrednom okolí. Spolu s Kostolom Ducha Svätého v Žehre, Spišskou Kapitulou, Spišským Podhradím a mestom Levoča vytvára súbor zapísaný v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Kaplnka a Hollywoodska Sláva
Kaplnka sv. Alžbety Durínskej, postavená v tridsiatych rokoch 15. storočia, je len jednou z mnohých architektonických perál hradu. Spišský hrad sa stal aj obľúbenou filmovou lokalitou, kde sa natáčal napríklad film "Dračie srdce" v roku 1992.
História: Od Pevnosti k Zrúcanine
Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1120. Pôvodne slúžil ako pohraničná pevnosť, neskôr sa stal šľachtickým sídlom. V priebehu stáročí menil majiteľov, až kým ho v roku 1780 nezničil požiar. Pamiatkari v druhej polovici 20. storočia zabránili jeho úplnému schátraniu náročnou konzerváciou.
Geoglyf a Prírodné Bohatstvo
Na severovýchodnom svahu hradného vrchu sa nachádza gigantický kamenný obrazec - geoglyf - vytvorený v roku 2008. Zobrazuje koňa z keltskej mince a má rozmery približne 100 x 100 metrov. Líniu tvorí meter vysoký a meter široký kamenný múr zo spišského travertínu.
Spišský Hrad a okolie || DJI Mavic Mini
Spišský Hrad: Architektonický Vývoj a Stratégia
Spišský hrad, ako národná kultúrna pamiatka, je dnes pýchou nielen spišského regiónu, ale celého Slovenska. Jeho rozloha viac ako 41 000 m² ho radí medzi najväčšie hrady na Slovensku. Od roku 1970 prebiehajú stavebné úpravy zamerané na konzerváciu hradných múrov.
Strategická Poloha a Prastaré Osídlenie
Vápencovo-travertínová skala s nadmorskou výškou 634 m sa vypína dvesto metrov nad okolím. Takmer kolmé steny, vysoké 20-40 metrov, vytvárajú aj bez kamenných múrov neprístupné a nedobytné miesto. Prirodzená strategická poloha predurčovala toto miesto na osídlenie už od 5. tisícročia pred Kr. až po zánik hradu v 18. storočí.
Konštrukcie a Funkcie
Hradný komplex je unikátny svojou rozlohou. V súčasnosti ho spravuje SNM - Spišské múzeum v Levoči a je prezentovaný ako muzeálny exponát s vyhliadkovou trasou po hradbách. Súčasťou sú aj atraktívny výstup na vyhliadkovú vežu, expozícia archeologických nálezov, zbraní, hradná mučiareň a gotická kaplnka sv. Alžbety. Exteriérové osvetlenie z roku 2002 ukazuje kamenné múry v doposiaľ nepoznanej nádhere.
Filmová Lokácia a UNESCO
Objekt hradu je príťažlivý aj pre filmárov. V roku 2005 sa tu nakrúcal film "Posledná légia". Pod hradom sa nachádza Spišské Podhradie, a spolu so Spišskou Kapitulou, prírodnou rezerváciou Dreveník a kostolíkom sv. Ducha v Žehre, bolo celé územie v roku 1993 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Archeologické Objav a Hádanka
Pod hradom sa nachádza aj jaskyňa, objavená v roku 2003, ktorá ukrývala malé bohatstvo a osud muža z Púchovskej kultúry, ktorý sa tu pred útokom ukryl a napokon zomrel, zanechajúc archeológom hádanku.
Návštevnícka Skúsenosť a História
Návštevníci Spišského hradu si môžu vybrať prehliadku so sprievodcom, s audiosprievodcom, alebo individuálnu prehliadku. Audiosprievodca je malý prehrávač, číselne spárovaný s vybranými miestami v areáli, ktorý okrem faktov obsahuje aj povesti a rozprávky. Kvalitne nahovorený text ocenia aj deti.
Praktické Tipy pre Návštevníkov
Odporúča sa využiť hlavnú vstupnú bránu od Dreveníka a priľahlé neplatené parkovisko. Parkovisko zo Spišského Podhradia je platené a vyžaduje obchádzku celého hradu k východnej bráne, ktorá je jedinou vstupnou bránou.
Nočné Prehliadky a Špeciálne Programy
Počas letných mesiacov (júl a august) sú možné nočné prehliadky hradu s vystúpením šermiarov a doplnkovým programom (ohňová šou, prehliadka hradnej kuchyne), ktoré sú možné aj na objednávku.
História Spišského Hradu: Vrstvy Času
Hradný kopec bol vďaka svojej výhodnej polohe osídlený od dávna. Prvé praveké hradisko vzniklo pravdepodobne v piatom tisícročí pred Kristom. Najmohutnejšie osídlenie spadá do obdobia prelomu letopočtov, kedy tu sídlil keltský kmeň Kotínov alebo Dákov. V druhom storočí však život na hradisku náhle ustal a kopec ostal opustený takmer na 900 rokov.
Tatársky vpád a Prvá písomná zmienka
V roku 1241 hrad napadli Tatári, ktorí ho však pravdepodobne nedobyli, pretože bol postavený z kameňa. Úryvok z listiny kráľa Belu IV. z roku 1249 je prvou priamou písomnou zmienkou o existencii Spišského hradu.
Vývoj Stavebných Štruktúr
Spišský hrad bol vtedy postavený iba na najvyššej plošine. Kráľovský rod Arpádovcov postavil prvú kamennú vežu, ktorá však kvôli tektonickým posunom v podloží spadla. Po jej páde sa začal budovať prvý hradobný múr, Románsky palác a dnešná veža. Súčasná hradná veža, nazývaná aj Nebojsa, bola postavená namiesto starej spolu s palácom. Má vchod až na prvom poschodí a slúžila ako miesto poslednej obrany.
Problémy s Vodou a Cisterny
Hrad, stojaci vysoko na travertínovej skale, mal počas celej svojej histórie problémy s vodou. Stavitelia sa rozhodli pre cisternu, ktorá sa tesala do kamenného podložia a zhromažďovala dažďovú vodu.
Románsky Palác a Gotická Kaplnka
Mohutná hranatá budova na kraji, v najsevernejšej časti skalnatej plošiny, je románsky palác, jedna z mála zachovaných románskych stavieb svetského charakteru. V honosnom paláci býval spišský špán. Dnešná kaplnka pochádza z čias, keď hrad vlastnila rodina Zápoľských, ktorí ju prestavali v duchu gotiky.
Vlastníci a Zmeny
Po Zápoľských sa majiteľmi stali Thurzovci a neskôr Čákiovci, ktorí hrad vlastnili od roku 1636 až do roku 1945. Postavením posledného nádvoria v polovici 15. storočia dostal hrad svoje monumentálne rozmery. V centre nádvoria sú zakonzervované základy okrúhlej stavby - obranná pevnôstka postavená pre Jána Jiskru.
Postupný Úpadok a Požiar
Od druhej polovice 17. storočia nastalo obdobie postupného úpadku. Obranné nároky sa znižovali a údržba hradu vyžadovala čoraz vyššie náklady. V roku 1780 hrad podľahol ničivému požiaru, ktorý definitívne ukončil jeho obývanie.
Spišský Hradný Vrch: Prírodná Pevnosť a Archeologické Bohatstvo
Spišský hradný vrch, tvoriaci dominantu širokého okolia, je nielen svedkom histórie, ale aj unikátnym prírodným útvarom. Travertínová kopa s nadmorskou výškou 634 m sa vypína dvesto metrov nad okolitým terénom, s takmer kolmými stenami vysokými 20-40 metrov, ktoré aj bez kamenných múrov predstavujú prirodzenú nedobytnú bariéru.
Kontinuálne Osídlenie a Kultúry
Prirodzená strategická poloha hradného brala, ako aj priľahlých svahov, predurčovali toto miesto na osídlenie, ktoré bolo kontinuálne takmer bez prerušenia od 5. tisícročia pred Kr. až po spustnutie hradu v 18. storočí. Dôkazy o osídlení územia už v období paleolitu podáva množstvo archeologických nálezov.
Neolit a Púchovská Kultúra
Jedno z prvých známych osídlení pochádza z neolitu, kedy sa tu usídlil ľud tzv. bukovohorskej kultúry. Najrozsiahlejšie a najintenzívnejšie včasnohistorické osídlenie hradného kopca spadá do obdobia prelomu letopočtov a viaže sa k prítomnosti ľudu s tzv. púchovskou kultúrou, nositeľom ktorej bol pravdepodobne keltský kmeň Kotínov. Hospodársky sa tento etnikum zameriaval na chov dobytka, ťažbu a spracovanie železnej rudy. Opevnené hradisko slúžilo ako správne centrum tohto ľudu vo východnej časti Spiša.
Archeologické Artefakty a Opustenie
O vyspelosti tohto etnika svedčí množstvo archeologických artefaktov, napríklad strieborné mince tzv. spišského typu, pochádzajúce pravdepodobne z obdobia 1. storočia po Kr. Hradisko na skalnom masíve bolo už v tom čase obohnané obranným valom s vnútornou kamennou konštrukciou. Územie vymedzené hradbami, s hlavným vchodom na východnom svahu, bolo intenzívne využívané na obytné budovy a hospodárske objekty. Koncom 2. storočia po Kr. však bolo hradisko náhle opustené.
Návrat Slovienov a Uhorský Štát
Na ďalších viac ako deväťsto rokov dovtedy životom pulzujúci kopec osirel. Na prelome 5. - 6. storočia sa začali v širšom okolí objavovať prví Slovania. Obdobie od 10. do polovice 13. storočia bolo naplnené bojmi za formovanie raného uhorského štátu. Existujúce slovanské aj staršie hradiská poskytli novému štátu potrebné opevnené body. Tak sa v priebehu 11. storočia pomaly vracal na spišský hradný kopec život. Prelom 11. a 12. storočia sa už niesol v znamení intenzívneho osídľovania hradného kopca, čo sa odzrkadlilo v rozsiahlej stavebnej činnosti.
Stavebný Komplex a Písomné Zmienky
Postupne tu začal vznikať stavebný komplex nebývalých rozmerov. K začiatku 13. storočia spadá aj najstaršia písomná zmienka týkajúca sa Spišského hradu. V listine z roku 1209 sa spomína predaj pozemkov na tomto území spišskému prepoštovi Adolfovi. Začiatok 13. storočia bol obdobím mohutnej stavebnej aktivity na hrade. Po celom obvode koruny skalného masívu vzniklo rozľahlé opevnenie s novým vstupom s padacou mrežou. Na najstrmšej časti brala vznikol dvojposchodový palác s hospodárskym prízemím.
Odolnosť voči Tatárom a Kamenní Majstri
Spišský hrad bol jedným z mála hradov, ktoré odolali ničivému mongolskému vpádu v roku 1241, napriek tomu ešte zosilnili jeho opevnenie. Na stavebných prácach v 13. storočí sa podieľali severotalianski kamenárski majstri, ktorí neskôr pracovali aj na stavbe Spišskej Kapituly a v Spišskom Štvrtku.
Rozšírenie a Nové Nádvoria
V druhej polovici 14. storočia vzniklo na hrade prehradením existujúceho priestoru nové veľké predhradie - stredné nádvorie - vymedzujúce plochu 150 x 60 metrov. Polovica 15. storočia znamenala pre dejiny Spišského hradu významné obdobie. V roku 1437 zomrel kráľ Žigmund Luxemburský a kráľovná Alžbeta Luxemburská povolala na ochranu záujmov svojho syna Ladislava bratrícke vojská Jána Jiskru z Brandýsa. Ten po ovládnutí okolitého územia sa zameral na dobytie hradu, ktorý sa stal Jiskrovým sídlom a zažil nový stavebný rozmach.
Jiskrova Pevnosť a Zápoľskí
Výsledkom Jiskrovho pôsobenia boli nové stavby na hrade a nové opevnenie predovšetkým dolného nádvoria. Prvou stavbou datovanou do tohto obdobia bola kruhová pevnôstka (tzv. Jiskrovej pevnôstky) z prvej polovice 15. storočia. Po odchode Jiskrovej armády toto nádvorie prakticky stratilo význam. Druhá polovica 15. storočia priniesla hospodársku prosperitu, odrážajúcu sa aj v stavebnej činnosti. K najbohatšej šľachte patrili Zápoľskí, ktorí v roku 1465 dostali Spišský hrad do dedičnej držby.
Prestavby a Reprezentačné Sídlo
Zápoľskovci premenili hrad na šľachtické sídlo zodpovedajúce ich významu. Prestavali ho, pričom hlavnou myšlienkou bolo udržať románsky palác ako hlavný objekt. Nasledujúce prestavby a úprava paláca znamenali vznik nových budov a gotickej kaplnky. Do obdobia panstva Zápoľskovcov spadá aj pôrod Jána Zápoľského, ktorý sa neskôr stal uhorským kráľom.
Spišský Hrad v Období Renesancie a Baroka
Po tom, čo sa Zápoľskovci stali pánmi Spišského hradu, ich sídlom sa stal aj tento monument, čo zdôraznili stavebnou premenou jeho areálu. Po obnove poškodených častí začali s jeho prestavbou. V prvej etape prác bolo ich hlavnou myšlienkou udržať románsky palác ako hlavný objekt. Nasledujúce dve prestavby, aj úprava románskeho paláca, znamenali vznik nových budov a gotickej kaplnky so vstupmi od paláca, ktorú postavili na voľnom priestranstve na nádvorí.
Sporné Vlastníctvo a Príchod Turzovcov
Spišský hrad, ktorý sa v prvej polovici 16. storočia stal predmetom vnútorných sporov a často menil majiteľov, napokon pripadol novému rodu - Turzovcom. Počas ich panstva boli stavebné úpravy ovplyvňované novým výtvarným prejavom - renesanciou, ktorej prílevu napomáhal intenzívny obchodný styk Turzovcov so zahraničím. Vo vlastníctve Turzovcov však hrad nebol ani jedno storočie. Už v tridsiatych rokoch 17. storočia rod spišskou vetvou vymrel po meči.
Poslední Majitelia - Čákiovci
Kráľovským rozhodnutím sa napokon Spišský hrad dostal v roku 1639 do vlastníctva nových a posledných majiteľov - Čákiovcov, v ktorých majetku ostal až do roku 1945. Tí pristúpili k zásadnej prestavbe hradu. Prvým predstaviteľom rodového vlastníctva na hrade bol Štefan. Čákiovci poznamenali Spišský hrad značnými stavebnými zmenami, prebiehajúcimi od štyridsiatych rokov 17. storočia až do roku 1663. Nádvorie horného hradu bolo scelené do spojených krídiel, pred ktoré predstavali arkády, pričom zmenili aj funkciu starších budov na hospodárske (v románskom paláci umiestnili zbrojnicu).
Zmenené Spoločenské Podmienky a Úpadok
Nové meniace sa spoločenské podmienky mali podstatný význam na ďalší osud hradu. Obranné nároky sa znižovali a údržba hradu vyžadovala čoraz vyššie náklady. Ešte raz však bolo treba hrad opevniť v súvislosti s udalosťami počas protihabsburských povstaní Imricha Tököliho a Františka II. Rákociho. Nasťahované cisárske vojsko prelomilo vysoké steny v hornom hrade pri paláci tak, aby mohlo delami ohrozovať cestu od Braniska k Levoči. Uprostred nádvoria zriadili ďalšie stanovište diel. Po ich odchode ostala na hrade iba malá posádka, ktorú rodina vydržiavala. Hrad začal pustnúť. Rozľahlý stavebný komplex hradu, úzko spojený s bezpočetnými historickými udalosťami, bol predmetom záujmu bádateľov už v druhej polovici 19. storočia.
Záchrana a Konzervácia
Už v druhej polovici 19. storočia možno hovoriť o istých náznakoch pamiatkovej starostlivosti. V roku 1865 sa Spišský hrad ako významná historická a fortifikačná pamiatka stal predmetom záujmu cisársko-kráľovskej komisie pre výskum a záchranu stavebných pamiatok. Vzhľadom na rozsiahlu deštrukciu hradného muriva aj samotných objektov hradného areálu sa však upustilo od záchrany hradu v podobe konzervačných prác. Hlavné úsilie sa sústredilo na zhromažďovanie písomných a hmotných prameňov. K zastaveniu deštrukčných aktivít prišlo až po skončení druhej svetovej vojny. V roku 1961 Spišský hrad v rámci prvej skupiny vybraných historických objektov vyhlásila vláda Slovenskej socialistickej republiky za národnú kultúrnu pamiatku SR a takmer vzápätí, po rozsiahlom archeologickom a historicko-architektonickom výskume, sa začala komplexná záchrana hradu.
Verejnosti Prístupné Objekty
Rozsiahle výskumy priniesli množstvo nových závažných poznatkov, týkajúcich sa nielen genézy samotného hradu, ale aj širšieho územia. Priestory hradu, vysunutá expozícia Spišského múzea, sú verejnosti prístupné. Sprístupnené sú viaceré objekty - na dolnom nádvorí tzv. náučná trasa, ktorej súčasťou (popri sprístupnených častiach ochranného hradobného múru) sú zachované a rekonštruované základy kruhovej pevnosti Jiskrových vojsk, ďalej barbakan západnej brány stredného nádvoria zo 14. storočia, základy pravekej stavby kultového charakteru, ako aj základy časti hospodárskych budov zo 17. storočia. V roku 1985 sa sprístupnila v stavebnom komplexe renesančnej arkádovej chodby a západných gotických palácov na hornom hrade historická expozícia, prezentujúca doklady o osídlení hradného brala od najstarších čias až po výstavbu hradu, a na dokumentáciu politickej a vojenskej moci šľachty, s dôrazom na obrannú bojovú techniku hradu v 15. - 16. storočí.
Spišský Hrad: Symbol Slovenskej Histórie a Architektonického Vývoja
Spišský hrad predstavuje nielen unikátnu stavebnú pamiatku, ale zasluhuje si aj všeobecnú pozornosť svojím významným zástojom v dejinách regióna aj celej krajiny. Jeho história je pretkaná osudmi kráľov, šľachtických rodov a vojenských konfliktov, odrážajúc sa v každom kameni a každej architektonickej vrstve.
Kráľovský Majetok a Údelné Kniežatstvo
Jedným z prvých dokladov potvrdzujúcich existenciu hradu je listina, ktorou kráľ Belo IV. 19. septembra 1249 potvrdil spišskému prepoštovi vlastníctvo obce Jablonov. V listine sa súčasne spomína povolenie „in castro nostro Scypus“ (v našom hrade Spiš). Z polohy hradu priamo vyplývala jeho obranná funkcia. Hradná posádka mala kontrolovať neďaleké obchodné cesty a v čase ohrozenia obsadiť okolité priesmyky. Hrad ako kráľovský majetok bol neustále predmetom sporov, ktoré prepukli vždy po smrti kráľa. V súvislosti s tým možno o Spišskom hrade hovoriť ako o akomsi údelnom kniežatstve, kedy sa jeho majiteľmi stávali členovia kráľovskej rodiny.
Dynastické Boje a Vplyvné Rody
V roku 1301 Ondrejom III. vymrela arpádovská dynastia. Nástupnícke boje zasiahli celú krajinu vrátane Spiša. Proti sebe sa postavili dve strany presadzujúce na uvoľnený trón každá svojho kandidáta. Vtedy sa majiteľom Spišského hradu a súčasne spišským županom stal Omodej Aba. Už onedlho však musel Karol I. Róbert, ktorý sa napokon stal kráľom, hrad hájiť pred dobyvateľskými plánmi Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý hrad v roku 1312 obľahol. Za vlády Karola I. Róberta boli spišskými županmi menovaní príslušníci najvyššej uhorskej aristokracie.
Husitské Nepokoje a Jiskrovo Panstvo
Rušné časy nastali v prvej polovici 15. storočia. V októbri 1439 zomrel Albrecht II. Habsburský nezanechajúc dediča. Jeho syn Ladislav sa narodil až vo februári nasledujúceho roka. Jeho matka Alžbeta Luxemburská sa rozhodla brániť jeho záujmy a na pomoc zavolala vodcu bratríkov Jána Jiskru z Brandýsa. Ján Jiskra prišiel na Slovensko a postupne ho získaval do svojej moci. V roku 1441 sa dostal na Spiš. Po ovládnutí viacerých panstiev svoj záujem upriamil na Spišský hrad, ktorý sa mu prispením hradného kapitána Petra Basku podarilo ovládnuť.
Kráľovská Moc a Zmena Vlastníkov
Po Jiskrovi sa hrad dostal do rúk Juraja Turzu, bohatého levočského mešťana, ale len na krátko. Už v roku 1460 hrad prevzal do svojej správy kráľ Matej Korvín. V roku 1465 dostali spolu s dedičným titulom spišských županov do vlastníctva Zápoľskovcov. Zápoľskovci hrad vlastnili do roku 1528. Jedným z jeho majiteľov bol aj neskorší uhorský kráľ Ján Zápoľský, ktorý sa tu dokonca bránil pred cisárskymi vojskami Ferdinanda I. Opäť v kráľovských rukách sa v roku 1531 dostal do vlastníctva Turzovcov.
Čákiovci a Koniec Vlastníctva
Alexander Turzo, už predtým vymenovaný za spišského župana, sa v roku 1531 stal pánom Spišského hradu. Turzovci v roku 1635 spišskou vetvou vymreli v mužskej línii a tak sa hrad opäť stal predmetom sporov. Najoprávnenejšie nároky na dedičstvo mala Eva Forgáčová, vnučka Alexandra Turzu, vydatá za Štefana Čákiho. Ten sa násilne zmocnil hradu, no v roku 1636 bol nútený hrad vydať. O tri roky neskôr ho však na príhovor palatína Mikuláša Esterháziho a za úplatu dostal od kráľa Ferdinanda III. späť. Hrad sa tak dostal do dedičnej držby rodu Čákiovcov, ktorý ho vlastnil až do polovice 20. storočia.
Posledné Vojenské Konflikty a Pustnutie
Od druhej polovice 17. storočia nastalo v dejinách Spišského hradu obdobie postupného úpadku. Prežil ešte dve obliehania. Jedno počas Tököliho povstania a druhé v decembri 1703 vojskám Františka II. Rákociho. V tom čase však Čákiovci ako právoplatní majitelia nejavili už o hrad veľký záujem. Zmenené spoločenské podmienky u nich vyvolali potrebu vybudovať si pohodlnejšie sídla v podhradí, do ktorých sa postupne presťahovali. Hrad začal pustnúť a devastácii nemohla zabrániť ani neveľká posádka. Definitívny zánik nastal v roku 1780, kedy hrad podľahol ničivému požiaru.
