Problematika sociálneho bývania je kľúčová pre sociálnu a bytovú politiku, no na Slovensku je dlhodobo odsúvaná do úzadia, a to ako v odborných kruhoch, tak aj v politike. Sociálne bývanie pritom predstavuje neoddeliteľnú a integrálnu súčasť sociálnej politiky štátu v oblasti podpory rodín, ohrozených skupín obyvateľstva, zamestnanosti a mnohých iných kľúčových oblastí podpory štátu. V súčasnosti sa u nás i v Európskej únii čoraz častejšie stávame svedkami diskurzu ohľadom problematiky dostupnosti bývania a jeho trvalej udržateľnosti.
Právo na bývanie a jeho aspekty
Bývanie je základnou ľudskou potrebou a jedným zo sociálnych práv. Jeho kvalita a dostupnosť sú dôležitými ukazovateľmi životnej úrovne obyvateľstva. Právo na bývanie je zakotvené v mnohých medzinárodných dokumentoch, ktorých signatárom je aj Slovenská republika. Toto právo neznamená nárokovateľnosť jednotlivca voči spoločnosti, ale spoluzodpovednosť spoločnosti voči občanom. Právo na bývanie presahuje iba právo na príbytok. Zahŕňa komplex vzájomne súvisiacich ľudských práv. Primerané bývanie sa definuje ako finančne dostupné, obývateľné, prístupné, s dobrou polohou a kultúrne vhodné.
Sektor bývania na Slovensku
Sektor bývania na Slovensku možno rozdeliť na súkromný a verejný nájomný sektor. Súkromný sektor zahŕňa súkromné nájomné bývanie a súkromné vlastnícke bývanie. V krajinách EÚ sa zastúpenie jednotlivých sektorov líši. Východné a južné krajiny majú menšie zastúpenie súkromného a verejného nájomného sektora. V rámci súkromného sektora dominuje súkromné vlastnícke bývanie. Na Slovensku je takmer 90 % bytov a domov v súkromnom vlastníctve, čo je jeden z najpreferovanejších spôsobov zabezpečenia bývania. Dôvodom je aj nedostatočná ponuka súkromného nájomného a sociálneho bývania. Znárodňovanie, reštitúcie a privatizácie nás dostali do situácie, kedy 90% celkového bytového fondu je v rukách súkromných vlastníkov. Vo vlastníctve verejného sektora (mestá a obce) sa nachádzajú maximálne 3% bytov a ďalšie 3% sú podľa odhadov vo vlastníctve súkromných osôb prenajímané na voľnom trhu. 3,5% bytov je vo vlastníctve družstiev. Odhadom sa však dá povedať, že okrem skupiny zdravotne znevýhodnených, sociálne zraniteľných a mladých rodín, sa na Slovensku pridáva aj minimálne cca 100 000 Rómov žijúcich momentálne v katastrofálnych podmienkach a podľa odhadov ČSOB minimálne 2 000 000 Slovákov žijúcich v panelových domoch (panelákoch), ktorých životnosť pomaly končí. Vyplývajúc z tejto oklieštenej situácie je de facto všetko verejné (obecné) nájomné bývanie chápané ako sociálne.
Preferovanie súkromného vlastníckeho bývania má negatívne dopady, ako nízka mobilita práce, riziko straty bývania pri nesplácaní záväzkov a zadlženosť rodín. Súkromné vlastnícke bývanie je určené najmä pre stredné a vyššie príjmové skupiny.
Do súkromného nájomného sektora patrí štandardné nájomné bývanie vo vlastníctve finančných inštitúcií, developerov, investorov, stavebných firiem, bytov v súkromnom vlastníctve fyzických osôb a bytov a domov vo vlastníctve mimovládnych organizácií. Výška nájomného je určená trhom. Tento druh bývania neplní úlohu sociálneho bývania, ktoré je v kompetencii miest a obcí. Súčasná legislatíva umožňuje mimovládnym organizáciám prevziať časť sociálneho nájomného bývania do priamej správy, no otázna je adekvátna podpora štátu pre tieto zmeny.
Význam mimovládnych organizácií v správe a vlastníctve sociálneho bývania v EÚ rastie, najmä kvôli efektívnejšej správe, nižšej byrokracii, menšej korupcii, nezneužívaní sociálneho bývania na politický boj a ochote zabezpečovať sociálny mix a inklúziu. Mnohé mimovládne organizácie okrem poskytovania sociálneho bývania poskytujú aj komplexné sociálne služby.
Verejný nájomný sektor tvoria byty a domy vo vlastníctve miest a obcí a je totožný so sociálnym bývaním.
Definícia a klasifikácia sociálneho bývania
Sociálne bývanie nie je upravené jednotnou legislatívou EÚ a nemá jednotnú klasifikáciu platnú pre všetky členské štáty. V rôznych krajinách sa označuje rôzne, napríklad ako bývanie s miernym nájomným, limitované neziskové bývanie, verejné bývanie, podporované bývanie alebo chránené bývanie. Na Slovensku sa používa označenie nájomné bývanie pre sociálne účely alebo sociálne nájomné bývanie. Dôraz sa kladie na právny vzťah k nehnuteľnosti a účel, pre ktorý je určená. Sociálne bývanie má zabezpečiť primerané bývanie pre domácnosti, ktoré si nemôžu dovoliť bývanie na trhu. Poskytuje sa za nižšie ceny ako trhové a jeho distribúcia je zabezpečená administratívnymi postupmi.
Napriek rozdielom v bytovej politike a chápaní sociálneho bývania, existujú tri základné modely prístupu k sociálnemu bývaniu:
Univerzálny model
Cieľom je sprístupniť bývanie čo najväčšiemu počtu záujemcov prostredníctvom mestských podnikov alebo mimovládnych organizácií. Poskytuje kvalitné a cenovo dostupné bývanie bez ohľadu na príjem. V krajinách s týmto modelom tvorí sociálne bývanie 18 % až 32 % celkového bytového fondu. Pre nízkopríjmové domácnosti existuje možnosť čerpať rôzne formy podpory a príspevkov. Tento model podporuje sociálny mix a eliminuje sociálne vylúčenie.
Všestranný model
Dominuje v politikách bývania krajín EÚ. Sociálne bývanie je určené pre domácnosti, ktoré si nemôžu zabezpečiť dôstojné bývanie za primeranú cenu. Bývanie je poskytované selektívne na základe kritérií, postupov a pravidiel, najmä určených príjmových stropov. Preferuje nízkopríjmové, zraniteľné a ohrozené domácnosti. Aplikuje sa napríklad v Rakúsku, Francúzsku, Fínsku, Luxembursku a Poľsku.
Reziduálny model
Aplikovaný najmä vo Veľkej Británii, Estónsku, Írsku, Malte, Bulharsku a Litve. Cieľom je poskytnúť primerané a cenovo dostupné bývanie vybraným kategóriám domácností, ktoré sú závislé od finančných transferov a dávok sociálnej pomoci (napr. nezamestnaní, zdravotne znevýhodnení, seniori, mnohodetné rodiny, osamelí rodičia, osoby po výkone trestu, utečenci, mladí ľudia). Prístup na trh s bývaním je im znemožnený. Sociálne bývanie je sprístupnené vybraným skupinám ohrozených domácností, pričom preferovaným kritériom je výška príjmu. Tento model vytvára riziko rezidenčnej segregácie a koncentrácie zraniteľných domácností, čo môže viesť k ďalším negatívnym javom, ako chátranie bytového fondu, zvýšená kriminalita, zhoršenie zdravotného stavu a zadlženosť.
V prístupe k sociálnemu bývaniu nastali zmeny vládnych politík v krajinách ako Holandsko, Švédsko a Dánsko. Kvôli hospodárskej kríze sa politiky bývania týchto krajín približujú k všestrannému modelu.
Efektívna štátna bytová politika
Funkčná štátna bytová politika v oblasti sociálneho bývania musí byť efektívna. To znamená, že jej nástroje musia pomáhať príjmovo slabším domácnostiam viac ako príjmovo silnejším, pričom žiadna sociálne a príjmovo slabšia domácnosť nesmie byť vylúčená z pomoci. Efektivita sa dosiahne, ak bytová politika nevytvára nerovnovážny stav na trhu s bývaním a je využívaná vtedy, keď stanovený cieľ nie je možné zabezpečiť lacnejšie.
V rámci sociálneho bývania je možné zabezpečovať integračné procesy sociálne znevýhodnených skupín s cieľom zabezpečiť sociálnu a územnú súdržnosť. Medzi najznámejšie koncepty patrí „housing ready“ a „housing first“.
Koncept „housing ready“ (prestupného bývania) sa využíva pri integrácii vylúčených osôb bez kompetencie udržať si dlhodobé bývanie. Reintegrácia v oblasti bývania je možná iba prostredníctvom kontinuálneho riešenia problémov klienta aktívnymi sociálnymi službami, sociálnou prácou a opatreniami sociálnej a bytovej politiky. Samostatné bývanie je výsledkom úspechov členov domácností v spoločenskom živote. Aktívna sociálna práca sprevádza členov domácnosti jednotlivými stupňami bývania s cieľom dosiahnuť samostatné nájomné bývanie.
Koncept „housing first“ je opačným prístupom, ktorý rieši dostupnosť bývania pre najviac ohrozené domácnosti a jednotlivcov, ktorým hrozí strata bývania alebo sú bez domova. Predpokladá, že čím dlhšie je jednotlivec bez bezpečného bývania, tým skôr stráca kompetencie na jeho udržanie. Zabezpečenie samostatného bývania je prioritou a má prednosť pred riešením sociálnych problémov.
Legislatívne vymedzenie sociálneho bývania
Sociálne bývanie je legislatívne vymedzené v § 21 ods. 1 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Základnou črtou je jeho priame prepojenie na verejné financie, t. j. do sociálneho bývania patria všetky byty, domy, bytové budovy, na ktorých obstaranie sa použili verejné finančné prostriedky alebo bývanie a ubytovanie je financované s použitím verejných finančných prostriedkov. Cieľom je zabezpečiť primerané a dôstojné bývanie jednotlivcom a rodinám, ktoré si nemôžu obstarať bývanie vlastným pričinením alebo osobám, ktorým je poskytovaná starostlivosť prostredníctvom vybraných sociálnych služieb. Nájomné bývanie vo vlastníctve miest a obcí je totožné so sociálnym bývaním. Za sociálne bývanie sa považujú aj vybrané sociálne služby, v rámci ktorých je klientom poskytované bývanie.
Zariadenie podporovaného bývania (ZPB)
V zariadení podporovaného bývania sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto osoba odkázaná na pomoc inej osoby a na dohľad, pod ktorým je schopná viesť samostatný život. Dohľad je usmerňovanie a monitorovanie osoby pri zabezpečovaní sebaobslužných úkonov, starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivít.
Sociálne služby v ZPB
ZPB poskytuje komplexné sociálne služby, vrátane sociálneho poradenstva, ktoré je odborná činnosť zameraná na pomoc v nepriaznivej sociálnej situácii. Sociálne poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva a je univerzálnou činnosťou v rámci každej poskytovanej služby v ZPB. ZPB poskytuje poradenské služby aj občanom okolitých obcí a miest.
Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť zameraná na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, starostlivosti o domácnosť a sociálnych aktivitách s využitím prirodzených zdrojov v rodine a komunite. Základnou metódou je nácvik s cieľom kompenzovať nedostatok prijímateľa sociálnej služby. V prípade potreby je zabezpečená aj ošetrovateľská starostlivosť v zariadení DSS.
Ubytovanie v ZPB je poskytovanie bývania v obytnej miestnosti alebo jej časti s príslušenstvom, užívanie spoločných priestorov a poskytovanie vecných plnení spojených s ubytovaním. Ubytovanie sa poskytuje časovo neobmedzené v bytovom dome, ktorý tvorí bytové jednotky. Každý byt je vybavený kuchyňou s jedálňou, sociálnym zariadením a izbami. Vybavenie izieb je zabezpečované na základe platnej legislatívy. Spoločné priestory zariadenia sú využívané spoločne a zahŕňajú práčovňu, sušiareň, fitnes miestnosť, dielňu, vestibul, záhradu a ihrisko. ZPB umožňuje obyvateľom zariadiť si izbu podľa vlastného priania a rešpektuje právo na nenarušovanie osobného priestoru.
Podmienky na prípravu stravy sú zabezpečené tak, že každá bytová jednotka má vlastnú kuchyňu vybavenú spotrebičmi a náradím s jedálňou. Obyvatelia si môžu stravu pripravovať sami pod dohľadom inštruktora sociálnej rehabilitácie. Môžu tiež využiť možnosť odoberať stravu z DSS Domov n.o. za odplatu.
Podmienky na upratovanie sú zabezpečené tak, že každá bytová jednotka má k dispozícii čistiace potreby. Obyvatelia si upratujú ubytovacie miestnosti a spoločné priestory sami pod dohľadom. Podmienky na pranie, žehlenie a údržbu bielizne sú zabezpečené vlastnou práčovňou, kde si obyvatelia zabezpečujú pranie, žehlenie a údržbu bielizne sami alebo pod dohľadom.
Nezastupiteľnú úlohu zohráva spolupráca s rodinou prijímateľa. Príbuzní a známi môžu navštíviť prijímateľa v priebehu celého dňa, návštevné hodiny sú neobmedzené. Celý areál zariadenia sa považuje za verejné priestranstvo, v ktorom nie je možné fajčiť a používať omamné látky.
Postup pri vybavovaní žiadosti o sociálnu službu v ZPB
Žiadosť občana o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby musí spĺňať všetky predpísané náležitosti. V prípade, že je občan pozbavený spôsobilosti na právne úkony, žiadosť podpíše súdom ustanovený opatrovník. Ak občan nemôže sám podať žiadosť, môže ju za neho podpísať iná osoba na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára. Žiadosť musí byť označená originálom podpisu.
K žiadosti je potrebné doložiť:
- Fotokópiu posudku o odkázanosti na sociálnu službu
- Fotokópiu právoplatného rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu
Občan predkladá žiadosť v origináli alebo úradne overenej kópii. Ďalej je potrebné predložiť:
- Doklady o majetkových pomeroch alebo vyhlásenie o majetku
- Potvrdenie o bezinfekčnosti
Najneskôr v deň uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby sa predkladajú ďalšie doklady:
- Potvrdenie o príjme občana za predchádzajúci kalendárny mesiac alebo rok
- Doklad preukazujúci príjem manžela/manželky a detí
- Vyhlásenie o majetkových pomeroch s úradne overeným podpisom
- Potvrdenie o bezinfekčnosti nie staršie ako 3 dni
Pri prijatí do Zariadenia sociálnych služieb je nevyhnutné priniesť:
- Platný občiansky preukaz
- Preukaz poistenca zdravotnej poisťovne
- Preukaz ZŤP (ak je jeho držiteľom)
- Zoznam liekov s presným rozpisom ich užívania od obvodného lekára
- Lieky na 1 mesiac
- Lekárske potvrdenie dokumentujúce zdravotné postihnutie (ak sa nedokáže podpísať)
- Úradne overené splnomocnenie (ak je poverená iná osoba)
- Uznesenie o zbavení spôsobilosti na právne úkony z okresného súdu a listinu o ustanovení opatrovníka (ak je zbavený spôsobilosti)
- Potvrdenie ÚPSVaR o poberaní dávok a príspevkov (ak je ich poberateľom)
Pre svoju osobnú potrebu si so sebou prineste:
- Osobné šatstvo a obuv na jednotlivé ročné obdobia
- Hygienické potreby
- Zdravotnícke potreby (inkontinenčné pomôcky, dávkovač na lieky, barly, korzety)
- Drobné predmety osobnej potreby (príbor, hrnček, dózu na potraviny)
Možnosti zamestnávania ZŤP: Chránené dielne a pracoviská
Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Úprava podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je obsiahnutá v Zákonníku práce a v zákone o službách zamestnanosti.
Legislatíva upravujúca chránené dielne a pracoviská
V danej problematike vychádzame z ustanovenia § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Kto môže zriadiť chránenú dielňu a pracovisko?
Chránenú dielňu a chránené pracovisko môže zriadiť právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva občanov so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy.
Podmienky pre zamestnancov so zdravotným postihnutím
Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach, umožňovať mu získanie potrebnej kvalifikácie a starať sa o jej zvyšovanie.
Podľa ustanovenia § 55 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti, sa za občana so zdravotným postihnutím považuje občan uznaný za invalidného podľa zákona o sociálnom poistení.
Podľa ustanovenia § 55 ods. 7 písm. b) zákona o službách zamestnanosti, sa za občana so zdravotným postihnutím považuje aj fyzická osoba, ktorá má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % a ktorá najmenej šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola prijatá do pracovného pomeru, nebola zamestnancom, nebola v pracovnoprávnom vzťahu a nevykonávala s…
Výzvy a možnosti žiadosti o sociálny byt na Slovensku
Problematika úpravy sociálneho bývania je predmetom zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Tento zákon však definuje len všeobecný rozsah podmienok, preto konkrétnejšie zásady prideľovania sociálnych, resp. nájomných bytov určuje samotná obec prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení. To znamená, že podmienky sa môžu u jednotlivých samospráv líšiť. Čo sa však týka zákonnej úpravy, podmienky sú vymedzené v § 22 ods. 3 tohto zákona. Zákonom stanovenou podmienkou je Váš príjem. Ten by mal byť maximálne vo výške 3-násobku životného minima. Môžete mať aj príjem vo výške 4-násobku životného minima, ale iba ak je členom domácnosti osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ide o osamelého rodiča s nezaopatreným dieťaťom, prípadne aspoň jeden člen domácnosti zabezpečuje zdravotnícku starostlivosť, vzdelávanie, kultúru či ochranu pre obyvateľov mesta alebo obce. V podmienkach obce často stanovujú, aby mal žiadateľ v danej samospráve trvalý pobyt, prípadne posudzujú aj schopnosť nájomcu platiť nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu. Žiadosť sa podáva na mestskom alebo obecnom úrade. Treba však počítať s tým, že na nájomné byty sa čaká pomerne dlho, ak sa ich žiadateľa vôbec dočkajú.
O nájomný byt môžete požiadať aj keď ste nezamestnaná, samotná nezamestnanosť Vás automaticky nevylučuje. Rozhodujúce je, aké podmienky má konkrétna obec alebo mesto vo svojich zásadách prideľovania nájomných bytov, najmä trvalý pobyt, príjmové a majetkové pomery, sociálna situácia a schopnosť reálne platiť nájomné a služby. V praxi môže byť potrebné preukázať, z čoho budete nájom hradiť, napríklad dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok, príspevok na bývanie, výživné alebo inú pravidelnú podporu, prípadne ručiteľa.
Ak chcete požiadať o sociálny (obecný) byt, stačí zájsť na obecný úrad a vyzdvihnúť alebo stiahnuť tlačivo „Žiadosť o pridelenie nájomného bytu“. K žiadosti priložte občiansky preukaz, potvrdenia o čistom príjme všetkých členov domácnosti za posledných 12 mesiacov, doklad o bezdlžnosti voči obci a čestné vyhlásenie, že nevlastníte vhodnú nehnuteľnosť. Podanie zaradí do evidencie, bytová komisia potom prideľuje uvoľnené byty podľa kritérií vo všeobecnom záväznom nariadení - prednosť má nízky príjem, bytová núdza, zdravotné postihnutie či mladé rodiny.
Na Mestskom úrade môžete podať písomnú žiadosť o sociálny byt, formulár nájdete na stránke mesta alebo si ho vyzdvihnete osobne. Potrebné bude doložiť doklady totožnosti, potvrdenia o príjme, rodinný stav, potvrdenie o návšteve školy pre deti, doklad o trvalom pobyte a ďalšie prílohy podľa pokynov úradu. Po podaní žiadosti vás môžu vyzvať na doplnenie ďalších údajov. Čakacia lehota však môže byť dlhá, v závislosti od dostupnosti voľných bytov.
Pri žiadosti o sociálny byt záleží na niekoľkých faktoroch, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od konkrétneho mesta alebo obce, pretože pravidlá sa môžu líšiť na úrovni miestnych samospráv. Všeobecne platí, že žiadosti o sociálny byt sa posudzujú podľa rôznych kritérií, medzi ktoré patrí príjem, počet členov domácnosti, aktuálne bývanie a iné. Ak ide o domácnosť s osamelým rodičom, nezaopatreným dieťaťom a zarábajúcim členom, je možné, že výška príjmu toho zarábajúceho člena môže ovplyvniť Vašu nárokovateľnosť na sociálny byt. Zmeniť trvalé bydlisko zarábajúceho člena domácnosti môže mať vplyv na výšku príjmu domácnosti, ak sa na základe toho preukáže, že domácnosť spĺňa podmienky pre pridelenie sociálneho bytu.
Zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní neustanovuje podmienku trvalého pobytu v obci, v ktorej chcete žiadať o sociálny byt. Avšak samotné obce si často vo VZN obce stanovujú ako podmienku na získanie sociálneho bytu práve trvalý alebo prechodný pobyt v danej obci, prípadne posudzujú aj schopnosť nájomcu platiť nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu. Žiadosť sa podáva na obecnom alebo mestskom úrade. Ďalšou zákonnou podmienkou je aj Váš mesačný príjem, ktorý spolu s mesačným príjmom ostatných osôb žijúcich v byte je najviac vo výške trojnásobku životného minima.
Nájomné byty stavajú a prideľujú jednotlivé mestá, obce či kraje. Preto je potrebné, aby ste sa obrátili na obec, v ktorej máte trvalý pobyt, pretože podmienky si ustanovujú obce a môžu sa v každej obci mierne líšiť. Váš príjem, ako aj osôb, s ktorými by ste bývali v nájomnom byte by však nemal byť mesačne väčší ako trojnásobok životného minima.
Príklady a iniciatívy v oblasti sociálneho bývania
Organizácia Úsmev ako dar celoročne systematicky pomáha rodinám v núdzi a hľadá pre ne východisko v náročnej životnej situácii. Pomoc prináša aj poskytovaním sociálnych nájomných bytov, vďaka ktorým sa mnohé rodiny dokážu znova postaviť na nohy. Len tento rok tak pomohla 37 rodinám so 108 deťmi. Najnovšie sprístupnila tri plne zariadené byty vo svojej centrále na Ševčenkovej ulici v Bratislave. Z priestorov bývalých kancelárií vytvorila domov, ktorý spĺňa štandardy moderného sociálneho bývania, v ktorom majú súkromie všetci členovia rodiny.
„Znamená to, že deti aj rodičia majú svoj bezpečný priestor pre seba a svoju sebarealizáciu. Kuchyňa, obývačka a spálňa sa nenachádzajú v jednej izbe, ale sú oddelené,“ hovorí Ivan Tonhauzer zo spoločnosti A.S.PROJEK-ING., ktorá spolupracuje s organizáciou Úsmev ako dar od roku 1996.
Podľa psychologičky Magdy Biznárovej, ktorá s organizáciou UaD spolupracuje už 8 rokov, patrí potreba istoty a bezpečia medzi základné ľudské potreby. Práve bývanie je podľa nej dôležitou súčasťou pocitu bezpečia. „Ľudia s ohrozeným bývaním prežívajú úzkosti, deti sa nedokážu sústrediť na výkon v škole. Sťahovanie predstavuje pre deti extrémny stres. Nestabilné bývanie obmedzuje udržiavanie vzťahov, deti si domov nemôžu vodiť kamarátov, či už z pocitu hanby alebo nedostatočného priestoru pre ne. Rodiny sú tak ohrozené sociálnym vylúčením. Sú veľmi zranení, vo svojej neistote zúfalí a prepadávajú tak častokrát depresii,“ poznamenala Biznárová.
Sociálne bývanie nie je podľa výkonného riaditeľa Úsmev ako dar Štefana Adamjaka na Slovensku legislatívne nijak ukotvené. „V našej krajine sme sa uspokojili s tým, že máme v zákone o sociálnych službách definovaný útulok pre rodinu, kde vás však nikto nemusí povinne prijať. Útulky pre rodiny sú na Slovensku však preplnené. Mnohé redukujú svoju kapacitu, lebo ju nedokážu uniesť,“ hovorí. Dnes v útulkoch musia žiť rodičia s deťmi vo veľmi stiesnených priestoroch. Ničím výnimočným nie je ani život osamelej mamy s tromi či štyrmi deťmi rôzneho veku v garsónke o rozlohe cca 20 metrov štvorcových.
Príprava sociálneho bývania pre rodiny je pritom na Slovensku často beh na dlhé trate. Najväčšou výzvou pri poskytovaní pomoci rodinám v núdzi je byrokracia, ktorá dokáže celý proces natiahnuť aj na niekoľko mesiacov. „Niekedy mám pocit, že papier má väčšiu hodnotu ako ľudská dôstojnosť. Lehoty, na ktoré čakáme, sú veľmi zdĺhavé. Rodina často zbytočne dlho čaká, pritom by už mohla bývať, pretože my sme s našim odborným tímom už dávno pripravení,“ konštatuje Adamjak.
Príkladom, ako to na Slovensku môže dobre fungovať, je podľa neho spolupráca neziskového sektora so samosprávou. „Jediný odskúšaný funkčný model spolupráce so samosprávou je ochota samosprávy dlhodobo prenajať opustené priestory, ktoré sa prerobia na nájomné sociálne bývanie pre rodiny. Pre Úsmev ako dar sú to také laboratóriá, ktoré už máme odskúšané a vieme, že fungujú. Vtedy je ale okrem pomoci samosprávy kľúčová aj podpora našich partnerov a súkromného sektora.“
Spoločnosť Úsmev ako dar spolupracuje dlhodobo napríklad aj s mestom Košice. Šesť mestských nájomných sociálnych bytov prechádza rekonštrukciou, aby sa stali novým domovom pre rodiny v núdzi.