Smolenický zámok: Od stredovekého hradu k reprezentatívnemu sídlu a vzdelávaciemu centru

Smolenický zámok, dominantný prvok severnej strany obce Smolenice, predstavuje fascinujúcu históriu sia-hajúcu od stredovekého obranného hradu až po súčasné reprezentačné priestory. Jeho vývoj je úzko spojený s významnými šľachtickými rodmi a strategickou polohou Malých Karpát.

Počiatky a strategický význam hradu

Prvé písomné zmienky o Smoleniciach sa datujú do polovice 13. storočia, avšak vznik obce siaha hlbšie do novoveku. V roku 1388 darovacou listinou kráľa Žigmunda pripadli Smolenice vojvodovi Ctiborovi zo Ctiboríc. Význam obce vzrástol v 15. storočí s vybudovaním stredovekého hradu, ktorý sa stal centrom a sídlom smolenického panstva. Tento hrad, postavený v 14. storočí, bol posledným z obranných hradov pri malokarpatských priesmykoch, slúžiaci na ochranu takzvanej Českej cesty.

Vlastníctvo hradu sa počas stáročí menilo. Na začiatku 15. storočia bol kráľovským majetkom, neskôr prešiel do rúk pezinských a svätojurských grófov. Od začiatku 16. storočia patril rodine Orságovcov a takmer dve storočia ho vlastnili Erdődiovci. Postupný úpadok hradu nastal už za posledného Erdődiovca, Krištofa III., z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na jeho údržbu. Dielo skazy zavŕšili udalosti 18. storočia, vrátane napoleonských vojen a Rákociho povstania, a začiatkom 19. storočia ho zničil rozsiahly požiar, ktorý pohltil hlavnú budovu hradu aj s vežou.

Zrod nového zámku na ruinách

Súčasný Smolenický zámok sa začal budovať na začiatku 20. storočia na ruinách starého hradu. Majiteľ smolenického a dobrovodského panstva, gróf Jozef Pálffy starší (1853-1920), sa rozhodol pre výstavbu nového rodinného sídla. Prvé práce na hradbách zámku sa začali už v roku 1887 úpravou bášt. Bašty zo starého hradu zostali, boli nadstavané a zastrešené, pričom dodnes na nich možno rozlíšiť pôvodné murivo a novšiu nadstavbu.

Gróf Pálffy dal zámok postaviť vo vlastnej réžii, pričom architektonický návrh sa pripisuje trom architektom: Jozefovi Hubertovi, Ignácovi Alpárovi a Ištvánovi Mőllerovi. Zámok bol postavený vo vlastnej réžii a podľa návrhu architekta Jozefa Huberta. Existuje informácia, že gróf Pálffy si dal zhotoviť dva plány na stavbu zámku, jeden vo Viedni a druhý v Budapešti, pričom si vybral ten, ktorý sa najviac podobal zámku v Kreuzensteine pri Viedni. Skutočná výstavba hlavnej zámockej budovy sa začala v roku 1911. Celá budova s vežou sú zhotovené zo železobetónu. Podľa spomienok starších občanov zo Smoleníc sa na stavbe zámku vraj po prvýkrát použil portlandský cement.

Prvá svetová vojna spôsobila prerušenie stavebných prác. Niektoré miestnosti boli len provizórne upravené a slúžili na uskladnenie archívu rodu Pálffyovcov. Na stavbe sa nepokračovalo až do skončenia druhej svetovej vojny.

Zámok v správe štátu a SAV

V roku 1945 sa majiteľom zámku stal štát. Zámok prevzala Slovenská národná rada a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Po dostavaní a zariadení bol zámok 26. júna 1953 odovzdaný Slovenskej akadémii vied. Jeho novým poslaním sa stalo reprezentačné miesto pre stretnutia vedcov z celého sveta. V roku 1963 bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Architektonické a stavebné prvky

Smolenický zámok, ako ho poznáme dnes, je výsledkom rozsiahlej prestavby a dostavby. Medzi významné architektonické celky patria:

• Veža: Postavená v rokoch 1911-1914 v novogotickom slohu. V rokoch 1945-1950 a 1955-1957 prešla úpravami. Má sedemuholníkový pôdorys, je sedempodlažná s podpivničením.
• Hradný palác I. (severozápadný): Postavený v rokoch 1911-1914 v novogotickom slohu, s úpravami v rokoch 1945-1950 a 1955-1957. Má trojuholníkový pôdorys, je trojpodlažný s dvoma podzemnými podlažiami. Autorom je J. Hubert.
• Hradbový múr I.: Postavený na prelome 14. a 15. storočia, s úpravami v 19. storočí a v rokoch 1911-1914, 1945-1950 a 1955-1957. Prevláda novogotický sloh, má nepravidelný pôdorys. Autorom je J. Hubert.
• Hradný palác II. (juhovýchodný): Postavený v rokoch 1911-1914 v novorenesančnom slohu, s úpravami v rokoch 1945-1950 a 1955-1957. Má nepravidelný pôdorys, je trojpodlažný s podpivničením. Autorom je J. Hubert.
• Hradné nádvorie I. (horné): Vybudované v rokoch 1947-1950, s úpravami začiatkom 21. storočia. Má obdĺžnikový pôdorys. Autorom je J. Hubert.
• Budova I. (ubytovanie hostí): Postavená v rokoch 1945-1950 v novorenesančnom slohu. Má obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažná s podpivničením. Autorom je J. Hubert.
• Delová bašta I. (severozápadná): Pôvodne gotická stavba zo 14.-15. storočia, s úpravami v roku 1887 a 1971-1973. Je jednopriestorová, s kruhovým pôdorysom, dvojpodlažná s dvoma podzemnými podlažiami.
• Budova II. (vstupná budova): Postavená v rokoch 1945-1950 v novogotickom slohu, s úpravami v rokoch 1971-1973. Je trojpriestorová, s obdĺžnikovým pôdorysom, jednopodlažná s podpivničením.
• Delová bašta II. (severovýchodná): Pôvodne gotická stavba zo 14.-15. storočia, s úpravami v roku 1887 a 1971-1973. Je jednopriestorová, s kruhovým pôdorysom, dvojpodlažná s podpivničením.
• Budova III. (garáže, dielne): Postavená v rokoch 1911-1957 v novogotickom slohu. Má lichobežníkový pôdorys, s jedným podzemným podlažím.
• Delová bašta III. (východná, kotolňa): Pôvodne gotická stavba zo 14.-15. storočia, s úpravami v roku 1887 a 20. storočí. Má kruhový pôdorys, je jednopodlažná.
• Hradbový múr II. (východný): Postavený v 14.-15. storočí v gotike, s úpravami v rokoch 1887 a 1971-1973.
• Hradbový múr III. (južný): Postavený v 15. storočí, s úpravami v 19. storočí a v rokoch 1911-1957. Prevláda novogotický sloh.
• Hradné nádvorie II. (dolné): Vybudované v 15. storočí, s úpravami v rokoch 1947-1950 a 1965-1966. Má nepravidelný pôdorys, je pod úrovňou terénu.
• Hradná studňa: Vybudovaná v 18. storočí, s úpravami v 19. storočí, začiatkom 20. storočia a v rokoch 1948-1950. Má kruhový pôdorys.

Vstup do areálu je zabezpečený dvoma bránami: starou drevenou bránou okovanou medeným plechom a novšou bránou zo železných rúrok, ktorá sa používa cez deň. Na noc sa vchod uzatvára starou medenou bránou, ktorá bola zhotovená začiatkom 20. storočia, ale namontovaná až v roku 1950.

Dolný kaštieľ: História a úpadok

Popri hrade existoval aj Smolenický kaštieľ, ktorý má svoju vlastnú, menej šťastnú históriu. Pôvodne sa kaštieľ skladal z dvoch samostatných budov v tvare písmena "L", pravdepodobne zo 17. alebo 18. storočia. Severná budova bola pôvodne prízemná a zaraďuje sa do obdobia baroka. Južná budova, dlho považovaná za mladšiu, bola archeologickým výskumom v roku 2008 datovaná do rovnakého obdobia ako severná budova.

Významnejšie obdobie pre kaštieľ predstavuje druhá polovica 19. storočia, kedy sa majiteľom panstva stal gróf Móric Pálffy. Presťahoval sa sem s rodinou a kaštieľ sa stal ich rodinným sídlom. Na prelome 19. a 20. storočia boli budovy kaštieľa prepojené spojovacím traktom. Z hlavnej ulice (dnes ulica SNP) zapadal do radovej zástavby obce. Prízemné miestnosti mali klenbové stropy, miestnosti na poschodí boli plochostropé. Na konci 19. a začiatku 20. storočia sa ku kaštieľu pristavali dve krídla smerujúce do parku, čím pôdorys kaštieľa získal charakteristický tvar písmena „F“. Tieto krídla boli upravené v štýle nemeckej/tirolskej hrazdenej architektúry, s drevenými verandami a balkónmi. Na konci južného parkového krídla sa nachádzala veľká krytá terasa.

Ešte za čias Mórica Pálffyho sa za kaštieľom začal budovať park a vysadili sa vzácne dreviny. Kaštieľ však slúžil len ako dočasné sídlo, pretože už v druhej polovici 19. storočia sa začala výstavba nového rodinného sídla nad obcou (dnešný Smolenický zámok).

Na konci roka 1915 kaštieľ zachvátil požiar, ktorý poškodil časť strechy a dvora jedného parkového krídla. Posledným pálffyovským vlastníkom kaštieľa bol syn Jozefa Pálffyho st. - Jozef Pálffy ml., ktorý tu býval do konca marca 1945, kedy emigroval do Rakúska. Po oslobodení sa objekt stal dočasným sídlom veliteľstva Červenej armády a ubytovňou s nemocnicou pre jej vojakov. Neskôr sa do poštátneného kaštieľa nasťahovala miestna meštianska škola a neskôr aj materská škola.

Postupne dochádzalo k necitlivým úpravám objektu pre potreby školy, odstránila sa plasticky členená fasáda. V roku 1963 bol kaštieľ ako „Pamätný dom veliteľstva sovietskej armády“ vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. S rastúcim počtom žiakov sa pristúpilo k výstavbe novej základnej školy, ktorá začala fungovať v roku 1977. Kaštieľ, ktorý už v tom období značne zanedbaný, potreboval nutnú rekonštrukciu, no o chátrajúcu pamiatku nebol záujem. Nakoniec ho prevzal podnik Reštaurácie, štátny podnik Trnava, s plánmi na zriadenie hotela a reštaurácie. V skutočnosti sa kaštieľ viac nevyužíval a začal pustnúť.

Po roku 1989 sa kaštieľ vrátil do správy obce. V roku 1991 bol vydražený a prešiel do vlastníctva súkromnej podnikateľky s plánom premeniť ho na hotelový komplex. Spočiatku sa začalo so stavebnými prácami, no v roku 1992 sa všetka rekonštrukcia zastavila. Dlhodobým pôsobením počasia a krádeží sa objekt bez strechy zmenil na ruinu. V roku 1998 sa po exekučnom konaní a dražbe kaštieľ vrátil do rúk obce. Z objektu zostali iba obvodové murivá bez strechy a stropných konštrukcií.

Súčasné využitie zámku

Smolenický zámok dnes slúži ako moderné kongresové a spoločenské centrum, ktoré ponúka širokú škálu priestorov pre rôzne podujatia.

• Kongresová sieň: S kapacitou 90 osôb je najvyužívanejším kongresovým priestorom. Disponuje všetkým potrebným technickým vybavením a rečníckym pultom. Je obľúbená aj ako tanečný parket počas plesov, svadieb a firemných večierkov.
• Červený salón: Najluxusnejší spomedzi všetkých salónov, s kapacitou maximálne 60 osôb v prípade kino sedenia.
• Svadobný set: Zahŕňa Kongresovú sieň, Zámockú jedáleň a Umelecký salón, čím zabezpečuje dokonalé súkromie. Ponúka aj 10 izieb vrátane dvoch apartmánov, z toho jeden je mladomanželský. Všetky tri priestory zabezpečujú nerušenú zámockú atmosféru a obsluhu do 4:00 rána.
• Zámocká jedáleň: S kapacitou 60 osôb je dôležitou súčasťou podujatí, kde sa objednáva catering.
• Salón: Vhodný na posedenie aj kongresové podujatia, s kapacitou 20 osôb.
• Ďalšie salóny: Ponúkajú kapacity do 35 osôb.
• Knižnica: S kapacitou 24 osôb je vhodným priestorom na zasadnutia alebo menšie rodinné oslavy v intímnej, históriou dýchajúcej atmosfére.
• Južná bašta na Dolnom nádvorí: Výnimočný priestor vhodný na menšie svadobné obrady či posedenia. Kapacita je 20 osôb, spolu so sedením na chóre 30 osôb.

Okolitý park

Rozsiahly prírodno-krajinársky zámocký park s historickou zeleňou a lúkami sa nachádza pri zámku. V jednoduchej forme existoval už v 17. storočí. Koncom 19. storočia bol upravený a v roku 1906 v ňom vybudovali umelé jazierko. Park bol počas zimy 1928-1929 poškodený a reštaurovaný bol v rokoch 1967-1972.

Smolenický zámok tak predstavuje unikátnu kombináciu historického dedičstva a moderného využitia, ktoré priťahuje návštevníkov z rôznych oblastí. Jeho premena z obranného hradu na reprezentačné sídlo a vzdelávacie centrum svedčí o dynamickom vývoji a schopnosti adaptácie na meniace sa potreby spoločnosti.

tags: #smolenicky #zamok #podorys