Slanický kostol, oficiálne Kostol Povýšenia svätého Kríža, je nielen významnou architektonickou pamiatkou Oravy, ale aj dôležitým medzníkom v jej umeleckohistorickom vývoji. Jeho osud je neoddeliteľne spojený s históriou regiónu, najmä s výstavbou Oravskej priehrady, ktorá dala vzniknúť jedinečnému Slanickému ostrovu umenia. Pôvodne baroková kaplnka z 18. storočia prešla viacerými prestavbami, ktoré jej vtlačili dnešnú klasicistickú podobu a transformovali ju na priestor pre kultúru a umenie.
Počiatky a architektonický vývoj
História kostola siaha do druhej polovice 18. storočia. V rokoch 1766 až 1769 bol postavený ako baroková kaplnka. V tom čase obec Slanica, prvýkrát spomínaná v roku 1564 pod názvom Zlanycha, prosperovala vďaka remeslu plátenníctva. V roku 1787 sa v kostole konala primičná svätá omša novokňaza Antona Bernoláka, rodáka zo Slanice a neskôr významného jazykovedca a kodifikátora spisovnej slovenčiny.
S rastom počtu obyvateľov a prosperitou obce sa pôvodná kaplnka stala primalou. V polovici 19. storočia, konkrétne v roku 1843, prešla kostol zásadnou prestavbou, ktorá mu dala dnešnú klasicistickú podobu. Táto rozsiahla rekonštrukcia zahŕňala predĺženie hlavnej lode, prístavbu chóru a tzv. "zámočníckej" alebo Gallasovej kaplnky, pomenovanej po hlavnom mecenášovi prestavby. Kaplnka bola od hlavnej lode oddelená kovanou mrežou, čo jej dalo jej pomenovanie. Rodina Gallasovcov si v tejto kaplnke zriadila aj hrobové miesto. Stavba v kalvarijnom type kostola bola zakončená impozantným dvojvežovým priečelím v štýle bidermajer. V tomto období, v prvej polovici 19. storočia, vznikla v Spišskej diecéze aj prvá Kalvária s Krížovou cestou, pričom z pôvodných 14 zastavení sa dodnes zachovalo 11 murovaných kaplniek. Tieto kaplnky boli v roku 1843 rekonštruované do dnešnej podoby a neskôr boli doplnené obrazy krížovej cesty, ktoré zhotovil neznámy maliar pravdepodobne slovenského pôvodu podľa diel profesora Josepha Fuhricha z Viedenskej akadémie.
Oravská priehrada a vznik Slanického ostrova umenia
Výstavba Oravskej priehrady, ktorá začala 25. júla 1941, zásadne zmenila tvár Oravy. Cieľom výstavby bolo predovšetkým zabrániť ničivým záplavám, ktoré pravidelne sužovali tunajších obyvateľov. Priehrada, ktorá zadržiava vodu z povodia s rozlohou viac ako 1 100 km², zaplavila viacero obcí vrátane Slanice, Oravských Hámrov, Lavokova a Ústia. Voda zakryla aj časti Námestova a Bobrova.
Paradoxne, práve výstavba priehrady zachránila Slanický kostol. Hoci sa pôvodne uvažovalo o jeho zbúraní spolu s ostatnými stavbami v záplavovej oblasti, obyvatelia Slanice, ktorí pracovali na stavbe, zistili, že vody priehrady pri maximálnom stave nedosiahnu ani základy kostola. Tento objav viedol k rozhodnutiu ponechať kostol ako pamätník zatopených obcí. Na návrší, kde stával kostol, vznikol Slanický ostrov, ktorý sa dnes nazýva aj Ostrov umenia. Slanický ostrov má rozlohu 3,5 hektára a je kultúrnym centrom Oravskej galérie.
Oravská Priehrada 1941 ...
Súčasnosť: Slanický ostrov ako centrum kultúry
Po dlhšom období, keď kostol nemal oficiálneho správcu a chátral, sa v roku 1967 ujala jeho osudu Oravská galéria. V rokoch 1968 až 1971 prešiel kostol komplexnou úpravou a bol v ňom prvýkrát inštalovaný výstavný priestor. Dnes Slanický kostol slúži ako galéria, kde je nainštalovaná expozícia „Tradičná ľudová plastika a maľba“. Táto expozícia dokumentuje tvorbu ľudových maliarov, rezbárov a kamenárov, pričom väčšina vystavených prác pochádza z 18. a 19. storočia, obdobia najväčšieho rozkvetu ľudového umenia na Slovensku.
Neoddeliteľnou súčasťou ostrova je aj pôvodný, dnes už historický cintorín a lapidárium „Oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia“. V bývalej hrobke rodiny Klinovských je dnes nainštalovaná expozícia histórie zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady. Pred kostolom sa nachádza socha Antona Bernoláka, pôvodne umiestnená v záhrade jeho rodného domu v zatopenej Slanici.
Umelecké dedičstvo a jeho prezentácia
Ľudová umelecká tvorba na Orave má dlhú tradíciu a už od čias gotiky stiera hranice medzi insitným a profesionálnym umením. Geografické rozvrstvenie regiónu a náboženské pomery ovplyvnili rozloženie výtvarných druhov a voľbu motívov. Na Slanickom ostrove je prezentovaná rozsiahla zbierka ľudových plastík, ktoré zachytávajú sakrálne rezbárske práce od 18. do 20. storočia. Tieto diela, často vytvorené bez formálneho vzdelania, odrážajú prirodzený talent a umelecké schopnosti ľudových umelcov.
Okrem plastík sú na ostrove vystavené aj maľby na skle, ktoré sú charakteristické pre ľudové umenie Oravy. Tieto práce, často s náboženskou tematikou, zobrazujú svätcov, biblické výjavy a scény z každodenného života. Kamenárska tvorba, zastúpená v lapidáriu, predstavuje reliéfy a sochy z kameňa, ktoré zdobili cintoríny, kostoly a prícestné stĺpy. Tieto artefakty svedčia o zručnosti a kreatívnej sile oravských kamenárov.
Praktické informácie pre návštevníkov
Slanický ostrov umenia je prístupný pravidelnou lodnou linkou Oravskej galérie z Prístavu č. 2 - Slanická Osada. Loď OG SLANICA ponúka okružné vyhliadkové plavby spojené s prehliadkou expozícií na ostrove. Expozície sú otvorené sezónne, zvyčajne od mája do septembra. Návšteva Slanického ostrova je jedinečným zážitkom, ktorý spája krásu prírody s bohatstvom ľudového umenia a históriou regiónu. Je to miesto, kde sa minulosť stretáva s prítomnosťou a kde sa zachováva cenné kultúrne dedičstvo pre budúce generácie.
Odborná publikácia a jej význam
Odborná publikácia, ktorá vznikla v súvislosti s plánovanou obnovou kostola, sprístupňuje výsledky vedecko-výskumnej činnosti a pamiatkových výskumov. Prináša historické aj aktuálne fotografie, archívne materiály a dokumentáciu vývinových etáp architektúry a mobiliáru kostola. Cieľom publikácie je ponúknuť chronologickú typológiu architektonického tvaroslovia, formálnu analýzu jednotlivých častí mobiliáru a priblížiť prostredie, v ktorom sa nachádza aj prvá kalvária s krížovou cestou v Spišskej diecéze. Táto publikácia predstavuje cenný zdroj informácií pre odborníkov, historikov umenia, pamiatkarov, ale aj pre širokú verejnosť, ktorá sa zaujíma o históriu a kultúru regiónu Oravy.