V dnešnej uponáhľanej dobe, keď rastúce ceny nehnuteľností, energetická náročnosť a sociálna izolácia čoraz viac ovplyvňujú kvalitu života v mestách, ľudia čoraz častejšie hľadajú alternatívu k tradičnému bývaniu. Komunitné bývanie predstavuje spôsob života, kde ľudia s radosťou žijú v blízkosti iných, s cieľom vytvoriť si aktívne fungujúcu komunitu. Jednotlivci alebo rodiny si zachovávajú svoje súkromie vo vlastných bytoch či domoch, no zároveň majú možnosť zdieľať spoločné priestory - napríklad záhradu, dielňu, spoločenskú miestnosť či komunitnú kuchyňu a byť tak súčasťou živej komunity. Obyvatelia sa aktívne podieľajú na správe komunity, spoločne rozhodujú o dôležitých otázkach a organizujú rôzne aktivity, spoločne vytvárajú fond a podporujú udržateľný spôsob života.
Potreba po prepojení a meniacich sa preferenciách
Súčasný uponáhľaný svet vytvára v obyvateľoch miest väčšiu potrebu po vzájomnom prepojení. To vplýva aj na meniace sa preferencie v bývaní. Anonymné vysoké vežiaky nevyhovujú každému a čoraz viac ľudí túži po komunitnejšom bývaní, ktoré prináša mnoho výhod, vrátane dobrých susedských vzťahov, príjemnejšieho prostredia či pocitu bezpečia. Rôzne štúdie potvrdzujú, že obklopenie sa dobrou komunitou môže mať významne pozitívny vplyv na zdravie človeka. Napríklad štúdia z roku 2023 zistila, že jednotlivci, ktorí cítili vo svojich susedstvách vyššiu spolupatričnosť ku komunite, sa cítili šťastnejší, uvoľnenejší a spokojnejší. Podľa autorov štúdie je dobré susedstvo zmysluplnou formou komunity na poskytovanie a prijímanie pomoci, budovanie dôvery a prispieva k celkovému blahobytu človeka.
V modernom ponímaní je koncept komunitného bývania založený na menšom počte bytov v bytovom dome. To zabezpečuje nielen väčší pokoj, ale aj intenzívnejší sociálny kontakt medzi obyvateľmi. Keď sa susedia navzájom osobne poznajú a pravidelne spolu komunikujú, nachádzajú v sebe vzájomnú podporu, pomoc i spolupatričnosť. Veď mať s kým zdieľať spoločné zážitky alebo radosť z vyrastania svojich detí je na nezaplatenie. Pestovaním vzájomných vzťahov sa tiež zvyšuje pocit bezpečia či dôvery, vďaka čomu môžu obyvatelia lepšie zvládať aj nečakané situácie. Ľudia sa cítia komfortnejšie v prostredí, kde poznajú svojich susedov a môžu sa na nich spoľahnúť.
Ďalšou vyhľadávanou pridanou hodnotou, ktorá sa zvyčajne spája s komunitným bývaním, je privátny alebo polo-privátny areál, ktorý môžu využívať len jeho rezidenti. Pomáha vytvoriť príjemné a čisté prostredie, v ktorom sa môžu všetci obyvatelia cítiť bezpečne a nerušene. Spoločný dvor či predzáhradky tiež ponúkajú dostatok príležitostí na interakciu a aktivity so susedmi a množstvo zelene dodáva obyvateľom pocit pohody a znižuje stres po namáhavom dni.
Pôvod a rozšírenie konceptu
Moderný koncept komunitného bývania vznikol v Dánsku v 60. rokoch 20. storočia, kde skupiny rodín hľadali alternatívu k tradičnému bývaniu, ktoré nevyhovovalo ich potrebám, najmä v oblasti rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Prvým oficiálnym projektom bol Sættedammen, založený v roku 1972. Odvtedy sa tento model rozšíril do mnohých krajín, vrátane USA, Kanady, Švédska, Nemecka, Španielska a Spojeného kráľovstva. V USA bol prvý cohousing projekt, Muir Commons v Kalifornii, dokončený v roku 1991.
Na Slovensku je komunitné bývanie zatiaľ novinkou, no záujem oň rastie. Hlavné mesto plánuje podporiť komunitné bývanie, kde si budúci obyvatelia môžu spoločne navrhnúť a realizovať svoj obytný projekt. Viceprimátorka Lenka Antalová Plavuchová dopĺňa, že hlavné mesto má ambíciu vytvárať nové príležitosti pre kvalitný mestský život. „Zaujíma nás, ako si obyvatelia Bratislavy predstavujú život v komunitnej forme bývania. Workshop sa uskutoční 20. júna 2025 o 14:00 hod v Justiho sieni na prízemí Primaciálneho paláca v Bratislave - Primaciálne námestie 1.
Komunitné bývanie pre rôzne životné etapy
Zámerom projektu Dobrodina je vytvoriť živé a pestré prostredie, v ktorom sa stretávajú rôzne typy komunít a preto je bývanie veľmi organickou súčasťou celého zámeru. Cieľom je nevytvárať len inštitucionálne zariadenia sociálnej starostlivosti, ale aj tradičné a prirodzené vzťahy, ktoré vznikajú v susedstvách. V šiestich bytových domoch postavíme 28 nájomných bytov, ktoré budú určené jednak pre vitálnejšich seniorov, ktorí sa dokážu postarať o seba, no vyhovuje im blízkosť iných služieb, ale aj lekárom, opatrovateľom a iným zamestnancom areálu Dobrodina. Severo-južná orientácia bytov zabezpečí dostatok svetla v každom ročnom období a zároveň zabráni prehrievaniu bytov silným západným slnkom. a ďalšie služby. Byty na poschodí sú určené predovšetkým zamestnancom zdravotného strediska, materskej školy a domova seniorov. Benefit vo forme kvalitného a dostupného bývania v bezprostrednej blízkosti pracoviska nám pomôže získať kvalitný odborný personál. Niekoľko bytov je vyhradených pre krátkodobé ubytovanie opatrovateľov domova seniorov, ktorí si budú môcť medzi službami oddýchnuť v bezprostrednej blízkosti pracoviska.
V našom zariadení príjemné prostredie a komunitu, kde sa budú cítiť v bezpečí a prijatí. Služba je určená pre seniorov, ktorí potrebujú opatrovateľskú službu počas pracovného dňa. Bude poskytovať 30 seniorom opatrovateľské aj ošetrovateľské služby. Bude v ňom pôsobiť lekár aj zdravotné sestry. Bezbariérový prístup do uzatvorenej záhrady dá možnosť na čerstvom vzduchu relaxovať aj tým, ktorých už nohy alebo hlava neposlúchajú. Malá kaplnka poskytne priestor pre ticho a modlitbu. Sociálni pracovníci budú s klientmi pracovať jednotlivo aj v skupinách a vytvárať im zaujímavé aktivity. Klienti budú mať k dispozícii aj duchovnú starostlivosť a možnosť účasti na bohoslužbe v blízkom baptistickom kostole. Súbor jedno a dvojlôžkových izieb s bezbariérovým prístupom a vlastným sociálnym zariadením.
Vízia materskej komunitnej školy je postavená na bezpečnom prostredí v duchu kresťanských hodnôt, kde všetky deti budú rešpektované, podporované a milované. Náš program plánuje podporovať holistický prístup k človeku, ktorý umožňuje každému dieťaťu rozvíjať svoje spoločenské, fyzické, intelektuálne a emocionálne schopnosti. Vieme, že každé dieťa je jedinečné a špeciálne, a preto je podporujúce prostredie rozhodujúce pre celkový vývoj dieťaťa v neskoršom veku. Materská škola má naprojektovanú samostatnú modernú budovu s dvoma triedami pre 30 detí vo veku od 3 - 6 rokov. V blízkosti materskej školy bude zariadenie pre seniorov, s ktorým budeme pripravovať spoločné aktivity na podporu sociálnych zručností pre deti i seniorov.
Na severnej strane areálu vyrastie moderné zdravotné stredisko, v ktorom bude poskytovaná všeobecná a vybraná špecializovaná zdravotná starostlivosť pre všetky vekové skupiny obyvateľstva. Pomocou centrálneho manažmentu zdravotných služieb zabezpečíme, aby zdravotná starostlivosť bola kvalitná a efektívna. Naším zámerom je popri ambulancii všeobecného lekára a lekára pre deti a dorast poskytovať na čiastočný úväzok aj služby špecialistov ako diabetológ, endokrinológ, internista, kardiológ, onkológ, gynekológ, urológ, imunológ a psychiater.
Komunitné bývanie a marginalizované komunity: Výzvy a príležitosti
Centrum komunitného organizovania (CKO) pracuje v marginalizovaných rómskych komunitách od roku 2016. V rokoch 2016-2021 tu boli zamestnané tri rómske komunitné organizátorky, ktoré pracovali spolu v 5 komunitách v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a v Slovenskej Ľupči. Počas týchto rokov sa v podstate vo všetkých komunitách objavili problémy, o ktorých sa dá povedať, že sú spoločné pre veľké množstvo marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku. Zaujímavé je, že vo väčšine krajín Európskej únie je právo na bývanie zaradené medzi základné ľudské práva aj priamo v ústavách jednotlivých krajín. Bývanie je podstatným aspektom pozdvihnutia marginalizovaných komunít aj podľa viacerých uznávaných odborníkov. Napríklad etnológ a romista Alexander Mušinka považuje bývanie za kľúčové: “Ak nebudeme riešiť bývanie na úrovni strednej triedy, zvyšné aktivity obrazne povedané ´vyjdú na vnivoč´. Spomínané chatrčky v podstate na úrovni rozvojových krajín tretieho sveta na Slovensku do veľkej miery smutne známy fenomén - určite aj vďaka atraktivite negatívnych mediálnych senzácií. Oveľa menej ľudí sa však už dokáže vcítiť do týchto podmienok, ako aj do toho, čo všetko musia ľudia dlhodobo žijúci v generačnej chudobe spraviť, aby sa mohli napríklad už len umyť.
Špecifický typ problémov - v niečom odlišný od problémov v marginalizovaných komunitách - zažívajú komunity v mestskom prostredí. Banskoštiavnické komunity v lokalitách Šobov a Povrazník tvoria klienti mestského sociálneho bývania. Vznikli vysídlením miestnych Rómov, ktorí predtým žili rozptýlene medzi majoritou, a ich koncentráciou na týchto dvoch miestach. Časť obyvateľov lokality Povrazník tvoria aj neplatiči. Jedným z problémov je, že obyvatelia poctivo platiaci nájom nie sú proti nim takmer nijako zvýhodnení. Podobný prípad predstavuje v Banskej Bystrici bytový dom na Internátnej ulici č.125. Všetky tri spomenuté lokality majú množstvo podobných problémov, ktoré sú odlišné od tých v marginalizovaných komunitách. Veľká časť z nich pritom pramení zo sústredenia veľkého množstva ľudí s rovnakým problémom na jedno miesto. Namiesto toho, aby sa ľudia žijúci v takýchto podmienkach postupne posúvali na vyššiu úroveň, je výsledkom takéhoto prístupu skôr stagnácia, alebo úpadok sociálnej úrovne obyvateľov. Mnohí z lepšie zarábajúcich obyvateľov týchto komunít pritom majú dostatočný príjem aj sociálne zručnosti na to, aby sa mohli z týchto lokalít dostať a prenajať si byt aj za nájom v bežnej komerčnej výške. V Banskej Bystrici aj Banskej Štiavnici však narážajú na takmer neprekonateľný problém - odpor majiteľov bytov voči prijatiu Rómov do podnájmu. Aj pre dobre zarábajúceho Róma je teda extrémne obtiažne posunúť sa na vyššiu úroveň bývania a získať podnájom v iných (majoritných) lokalitách týchto dvoch miest.
V rámci nášho ďalšieho blogu chceme venovať pozornosť aj mapovaniu a sprostredkovaniu informácií o príkladoch dobrej praxe v oblasti bývania marginalizovaných komunít, a to zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. 1 “Právo na bývanie je vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv aj v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach zakotvené ako súčasť práva na dôstojnú životnú úroveň. Ako samostatné právo je bližšie definované vo Všeobecnom komentári č. 4 k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach o práve na primerané bývanie a vo Všeobecnom komentári č. 2 Stačí raná staroslivosť na prelomenie začarovaného kruhu chudoby? 4 Bytový dom na Internátnej ulici č.12 v Banskej Bystrici vznikol koncentrovaním neplatičov Bytového podniku mesta v 90-tych rokoch 20. storočia. Následne prevádzkovateľ zaviedol prísnejší režim, čím minimalizoval neplatičstvo, avšak iné problémy súvisiace s vysokou koncentráciou ľudí na nižšej sociálnej úrovni pretrvávajú.
Príklady úspešného komunitného bývania
Laurin dvor v Bratislave: Projekt Laurin dvor v bratislavskom projekte Laurin dvor ponúka mnoho unikátnych benefitov v kombinácii s bezkonkurenčnou cenovou dostupnosťou. „Hlavným pilierom projektu je návrat komunitného bývania, ktorý je založený na komforte dobrých susedských vzťahov. Pocit skutočnej komunity zažijete vďaka menšiemu počtu poschodí aj bytov, ako aj súkromnému zelenému dvoru pre podporu budovania hlbších vzťahov medzi obyvateľmi. Zaujímavo bude riešené aj oddelenie dvora od hlavnej komunikácie terénnymi úpravami a pocit bezpečia umocní aj oplotenie celého areálu so súkromnými vstupmi,” uviedol Ing. Branislav Habán, CEO finančnej skupiny Sympatia. Laurin dvor, ktorý vzniká spojením skúsených developerov - Sympatia a LeiLa, ponúka svojim rezidentom bohaté možnosti na aktívny oddych a relaxáciu. Atmosféru dovolenky vo vlastnom domove vám navodí voľnočasová zóna so spoločnými bazénmi pre dospelých aj deti, ktoré spoľahlivo oceníte počas čoraz horúcejších letných mesiacov. Dostatok možností na vyžitie ponúkne aj detské ihrisko, pre dospelých zasa exteriérové fitness. Športovci ocenia i cyklopoint a súkromný priamy prístup na hrádzu Malého Dunaja, na ktorej budú môcť dosýta prevetrať bicykel či korčule. Tešiť sa môžete aj na komunitnú záhradu s vyvýšenými záhonmi, dažďovú záhradu, zelené strechy a fasády, alebo priestranné balkóny s výhľadom na zeleň.
Obyvatelia projektu Laurin dvor si budú môcť užívať benefity komunitného, pokojného bývania, no zároveň sa nemusia báť, že prídu o výhody života vo veľkom meste. Ideálnou lokalitou na skĺbenie týchto požiadaviek sú práve Podunajské Biskupice. V uplynulých rokoch prechádzajú výrazným rozvojom, ktorý prispieva k čoraz väčšej obľube najmä u mladých párov, rodín s deťmi či športovo založených ľudí. Pri pohľade na množstvo benefitov rýchlo pochopíte, prečo sa stáva bývanie v tejto bratislavskej mestskej časti skutočne atraktívnym. Ponúka výbornú občiansku vybavenosť, rýchlu a pohodlnú mobilitu so skvelou dostupnosťou na diaľnicu aj do centra mesta a blízkym napojením na obchvat či rýchlostnú cestu R7, viacero liniek MHD, dostatok možností na športové vyžitie a prechádzky, detské ihriská, bývanie mimo ruchu aj výrazne nižšie ceny nehnuteľností. Všetky tieto výhody si obyvatelia komplexu Laurin dvor užijú. Svoje auto pohodlne zaparkujú na svojom podzemnom alebo vonkajšom parkovacom mieste, ktoré prináleží ku každému bytu. Komplex je zároveň ideálne situovaný blízko všetkého, na čom záleží. V jeho okolí sa nachádzajú zdravotnícke, školské a predškolské zariadenia, ako aj pošta, banky, viacero obľúbených supermarketov a balíkomatov. Rezidenti projektu budú mať tiež dostatok možností na rôznorodé prechádzky, či už na hrádzi Malého Dunaja s priamym súkromným vstupom alebo v blízkom Vrakunskom lesoparku. Čerešničkou na unikátnosti bývania v projekte Laurin dvor je cenová dostupnosť, vďaka ktorej v ňom budú môcť nájsť domov aj mladé páry, jednotlivci, i viac početné rodiny. Záujemcovia nájdu v ponuke 101 bytov (1- až 5-izbových) v celkovo šiestich bytových domoch za veľmi príjemné ceny v priemere už od 3 400 eur/m2 , v závislosti od ich výmery.
Gleis 21 vo Viedni: Družstevné bývanie nie je koncept minulosti. Vo viacerých krajinách rastie počet ľudí, ktorí zakladajú družstvá a púšťajú sa do komunitného spôsobu života. Motivácie sa líšia - niekto za tým vidí finančnú úsporu, iný hľadá spoločnosť. Bytový komplex Gleis 21 nájdete v Sonnwendvierteli, najmladšej štvrti Viedne. Z rezidencií, ktoré sa tiahnu naprieč zónou bez áut, tu ešte pred desiatimi rokmi stála ledva polovica. Pozemky vlastnili Rakúske spolkové železnice (ÖBB). Štvrť sa začala vo veľkom rozrastať po tom, čo železnice postavili o niekoľko stoviek metrov ďalej novú vlakovú stanicu. Niekoľko pozemkov po dohode s mestom vyhradili pre projekty komunitného bývania. Ako vzniklo bytové družstvo 21. Pred viac než štyrmi rokmi dvadsaťčlenná skupina založila bytové družstvo vo Viedni. Iniciátorom projektu bol architekt Markus Zilker. Do vizuálu zapracoval aj pripomienky a požiadavky budúcich rezidentov. O finálnej podobe projektu rozhodovali architekt a členovia družstva spoločne. Podobné projekty sú v Rakúsku a v Nemecku známe ako Baugruppen. Tento rok v júni Gleis 21 oslávil štyri roky. Za ten čas sa počet obyvateľov zdvojnásobil. Dom má štyri obývané poschodia a veľkú strešnú terasu s komunitnou kuchyňou, so saunou, s knižnicou a fitnescentrom. V koncertnej sále na prízemí rezidenti organizujú eventy, na ktorých sa často zúčastňujú aj iní ľudia zo štvrte či náhodní okoloidúci. Všetky byty vlastní družstvo tvorené rezidentmi. Rodiny tak nie sú priamym vlastníkom svojho bývania, ale majú podiel v družstve. Ako skupina - družstvo - splácajú pôžičku banke aj mestu a spoločne sa podieľajú na chode komunitných priestorov rezidencie. Keď sa Florian s Juliou rozhodli pridať k vznikajúcemu projektu Gleis 21, mali ešte len jedného syna. ,,Vtedy sme bývali v byte po Florianovom dedkovi. Rodina sa mohla jednoducho presťahovať do väčšieho bytu. ,,Peniaze boli hlavný dôvod, prečo sme vtedy do toho išli. Väčší byt sme si v tom období jednoducho nemohli dovoliť,” priznávajú manželia, no vzápätí jednohlasne dodávajú, že časom sa ich priority zmenili. Družstevná forma vlastníctva je podľa nich ekonomicky výhodnejšia než komerčný prenájom či kúpa nehnuteľnosti, pri ktorej potrebujete oveľa väčší začiatočný kapitál. Systém sociálneho bývania vo Viedni je jedným z najlepšie fungujúcich na svete. Už po prvých plánovacích stretnutiach si manželia Hainzovci uvedomili, že na komunitnom bývaní je tým najlepším samotná komunita. ,,Vždy som bola rada v spoločnosti. Baví ma organizovať a spolupracovať na veciach v skupine. Tu je to na dennom poriadku,“ hovorí Julia. Na plecia sa jej vešia mladší syn a strká jej do ruky knihu. Julia si chlapca posadí na koleno a šepotom mu začne čítať. ,,Aj pre deti je dobré, že majú v bytovke veľa kamarátov. Florian s Juliou bývajú na najvyššom poschodí. Stačí tak vyjsť jedny schody a sme na streche, odkiaľ sa nám naskytá pohľad na celú štvrť. Farebné barokové domy s výraznou dekoráciou a masívne sochy by ste tu hľadali márne. Cestu lemujú väčšinou tmavošedé moderné budovy s veľkými oknami. Ulice sú takmer prázdne, len v neďalekom rozľahlom parku si hŕstka detí kope loptu. Štvrť je bezpečná aj pre deti. Do školy stojacej len niekoľko desiatok metrov od Gleis 21 môžu chodiť pešo, nekrižujú žiadnu cestu s autami. Väčšina štvrte je cielene postavená ako pešia zóna a hlavná cesta prechádza až v diaľke. Strechu budovy tak ako aj zvyšok stavby pokrýva drevo. Pravou stranou sa vinie pás zelenej trávy, kríkov a lúčnych kvetov, ktoré tam samovoľne vykvitli. Florian Hainz na strešnej terase. Knižnicu si zásobujú obyvatelia sami. Každý prispel pár exemplármi. Saunu využívajú dospelí aj deti. Veľká spoločná kuchyňa býva dejiskom narodeninových osláv či spoločných tvorivých aktivít. Nie každý si môže dovoliť mať domácu saunu či fitnescentrum. Samozrejme, zaujímalo nás, kto sa o spoločné priestory stará a kto rozhoduje o tom, kedy ich môžu jednotliví obyvatelia využívať. Florian a Julia vysvetľujú, že celá skupina funguje sociokraticky. Sociokracia je systém riadenia rovnako ako demokracia či metódy podnikového riadenia. ,,Sme rozdelení na skupiny. Jednotlivé skupiny zodpovedajú za rôzne oblasti, napríklad za knižnicu, výber nových členov či záhradu. Každá skupina má dvoch zástupcov, ktorí prezentujú rozhodnutia z daného sektora pred zástupcami ostatných skupín. Zástupcovia sa stretávajú raz mesačne. ,,Okrem toho máme raz za dva mesiace stretnutie všetkých obyvateľov, kde riešime tie najzásadnejšie veci. Kto vyberá zástupcov jednotlivých skupín? ,,Volíme si ich. Sedíme v kruhu a otvorene sa rozprávame. Napríklad niekto povie, že hlavný komunikačný zástupca by mal byť Florian a uvedie dôvod,“ opisuje proces Julia. Otvorenosť je jedným zo základných princípov sociokracie. Pri voľbe zástupcov či rozhodovaní sa obyvatelia Gleis 21 neriadia väčšinovým systémom. S rozhodnutím musia súhlasiť všetci. Presnejšie - nikto by nemal zásadne nesúhlasiť. Pokiaľ má k niečomu námietku, musí mať relevantný argument a ideálne aj navrhnúť alternatívu. Pred pár týždňami riešili zničené okno na strešnej saune. Okno je veľké, je z neho krásny výhľad na štvrť. Niektorým rodičom sa však nepáčilo, že pôvodné okno bolo priezračné, a keď sa deti hrali na terase, videli cezeň nahých susedov v saune. Navrhli preto, aby nové okno malo zvonku zrkadlovú vrstvu. Cez také okno by však bol horší výhľad, namietali druhí. ,,Na takéto diskusie musíte mať veľkú trpezlivosť. Zrkadlové okno nakoniec nebude. Keď zbehneme na prízemie, na krikľavo žltom múre nás zaujme súpisné číslo domu - 22. Tak prečo sa komplex volá Gleis 21? Florian so smiechom odpovedá, že si už presne nespomína. Podľa jednej interpretácie je to moderný dom 21. storočia, takže preto. ,,Už sme takto zmiatli dosť veľa ľudí. Jednou z vízií pri výstavbe Gleis 21 bolo postaviť nielen funkčný, ale aj udržateľný bytový dom. Hlavný materiál stavby je drevo. Pivnica na prízemí je plná bicyklov. Podľa Floriana je to medzi susedmi najpopulárnejší spôsob prepravy. ,,Máme aj zdieľané auto,“ hovorí a na mobile mi ukazuje kalendár, do ktorého zaznačujú, kto a kedy auto používa. Florianova rodina však má aj vlastné auto. Veľká koncertná sála na prízemí, kam nás uvádza Florian, bola ešte včera plná ľudí. Koncert si prišli vypočuť nielen obyvatelia budovy, ale aj ďalší ľudia zo štvrte alebo náhodní okoloidúci. Zdieľané bicykle v pivnici Gleis 21. Z posledných riadkov by sa mohlo zdať, že obyvatelia Gleis 21 sú uzavretá homogénna komunita rovnako zmýšľajúcich ľudí - snažia sa byť zelení, delia sa o priestory a niekedy aj o veci, určite nejedia ani živočíšne produkty… Florian však nesúhlasne pokrúti hlavou. ,,Žijú tu rôzni ľudia. Najstaršia obyvateľka má viac ako sedemdesiat rokov. Sú tu rodiny, páry, ale aj nezadaní. Sme rôzni v politických pohľadoch, napríklad niektorí obyvatelia sú členmi socialistickej strany. Aj keď sa podľa neho snažili, aby bola skupina čo najpestrejšia, v niečom musia byť predsa len všetci zajedno. ,,Naša solidarita s ostatnými sa prejavuje napríklad tým, že tri byty sú vyhradené pre utečencov. Momentálne tu máme Ukrajinku s dvomi deťmi, bratov z Egypta a afganskú ženu s dieťaťom. Cudzinci žiadajúci o azyl väčšinou zostávajú v bytoch tri roky. Bratia z Egypta sú výnimka. Florian v koncertnej sále na prízemí budovy. Kaviareň Gleis 21 je otvorená pre všetkých. Entuziazmus, s akým Florian a Julia rozprávajú o svojom živote, navodzuje dojem, že žiť v komunite je jednoducho skvelé. Mylná predstava. Na začiatku si stanovili, že každý obyvateľ venuje mesačne 15 hodín zo svojho voľného času zveľaďovaniu bytovky. Práce je však toľko, že napríklad Florian za uplynulé mesiace odrobil raz toľko, možno aj viac. ,,Minulý rok sa od nás odsťahoval jeden pár, ktorému to množstvo práce prekážalo. Spoločné priestory, aktivity či pravidelné schôdze si vyžadujú veľkú mieru spoločenskosti. Človek často musí poľaviť zo svojich nárokov, nájsť prienik s desiatkami iných ľudí. Obyvatelia Gleis 21 sú si toho vedomí a doteraz projekt opustila len jedna rodina, ktorá sa nestotožnila s družstevným vlastníctvom. ,,Okrem toho sme mali ešte dva odchody, no z iných dôvodov,“ dopĺňa Julia. Pred pár mesiacmi sa jedna rodina odsťahovala za prácou do Nemecka. V ďalšom byte žila slobodná žena, ktorá si našla podobný projekt v inej časti Viedne. ,,Vrátila sa do štvrte, v ktorej žila dlhé roky. Niekto si možno pri zmienke o komunitnom bývaní vybaví študentské roky - obrovské budovy internátov, nekonečné chodby s desiatkami izieb, večne obsadené spoločné sprchy. Alebo skupinu študentov či mladých dospelých deliacich sa o kuchyňu v spoločnom prenajatom byte, pretože vlastné bývanie si nemôžu dovoliť. Príklad Viedne ukazuje, že komunitné bývanie môže fungovať aj na iných princípoch. Popri Gleis 21 už v meste vznikli a stále vznikajú ďalšie podobné komunity. Hoci je to špecifický spôsob bývania, podľa Floriana záujem oň narastá. Mnohí ľudia vyhľadávajú spoločnosť, chcú sa družiť, spolupracovať. ,,Napríklad pandémiu sme zvládli relatívne dobre aj vďaka komunite. Keď bola jedna rodina v karanténe, ostatní im nakúpili či navarili. Slovensko sa zatiaľ trendu komunitného bývania vyhýba. Výskumná skupina Co-Lab research sa venuje vývoju, mapovaniu a diskusii o rôznych typoch komunitného bývania a jednou z jej aktivít je aj výskum foriem komunitného bývania v európskych krajinách. Doteraz stihli zmapovať Dánsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo a Holandsko, kde sú komunitné projekty populárne naprieč celou krajinou. Projekt komunitného bývania Gleis 21. Máte pripomienku alebo ste našli chybu?
Dom v Grätzli vo Viedni: Projekt Gleis 21, prezývaný aj Dom v Grätzli, vytvára nielen premostenie medzi novovznikajúcou štvrťou Sonnwendviertel, hlavnou stanicou a zvyškom 10. viedenského obvodu, ale je zároveň kooperatívnym prostriedkom rozvoja celej oblasti. Na blok budovy s netradične uchopenou geometriou otvorenosti sa dá pozerať rôzne a záleží, akú perspektívu zvolíte. Oboje sa však vzájomne dopĺňa a prelína. Čo sa teda skrýva vnútri tohto objektu s drevenou fasádou, nápadným presklením a krytými pavlačami? Od hornej hrany prízemia je tvorený previazanou hybridnou konštrukciou: stropy sú postavené z krížovo lepeného dreva a betónu, vonkajšie steny z prefabrikovaných drevených boxov, bytové priečky sú z CLT profilov. Dom v Grätzli je klasifikovaný ako udržateľná nízkoenergetická drevostavba. Na príprave projektu sa tu nešetrilo, a preto teraz objekt šetrí svojou prevádzkou. A tá je nízkouhlíková a energeticky vysoko efektívna. Existujúcu dispozíciu bytov vnútri možno meniť, dopĺňať a posúvať. Projekt demonštruje pokročilé princípy co-housingu. Na najvyššom poschodí sa nachádzajú spoločné priestory so zdieľanou kuchyňou, terasou a záhradou. Bytovú situáciu totiž umožňuje prispôsobovať životnej situácii obyvateľov a dovoľuje im zmenšovať výmeru obývanej plochy alebo prepájať protiľahlé byty prostredníctvom modulov. Zatiaľ sú to kuchynské štúdiá, klubovne, izby pre dočasne ubytovaných hostí a návštevy alebo sauna na najvyššom poschodí a posilňovňa na prízemí. O tom, ako sa tieto zdieľané priestory budú meniť, rozhodujú samotní obyvatelia, ktorí o úpravách a zmenách diskutujú a financujú a realizujú ich formou tzv. Neexistuje tu pojem nezainteresovaného nájomníka, absencie v participácii alebo záhadnej anonymity večne zatvorených dverí. Takáto predstava spoločného a mimoriadne komunikatívneho užívania priestoru nemusí sedieť každému, ale takí ľudia si bývanie v Dome v Grätzli tak či tak hľadať nebudú. Nijako neskrýva svoju ambíciu stať sa svojbytným centrom, významným bodom na mape, ku ktorému sa budú ľudia radi vydávať. Architektúra domu to len podčiarkuje. Objekt sám sa snaží byť agorou rozmanitosti. Predstava architektov z ateliéru eins:eins architekten je taká, že na prízemí sa tu bude schádzať celý Grätzel, aby sa formou workshopov, debát alebo vzdelávacích programov podieľal na progresívnej evolúcii toho, čo sa má časom stať pestrou a živou súčasťou mesta. O víziách budúcnosti tu len teoreticky neuvažujú, ale odvážne ich napĺňajú. A Dom v Grätzli je stredobodom tohto procesu. Aj preto sa bral do úvahy nielen program samotnej stavby, ale aj to, ako bude svojou topológiou reagovať s okolím. Profil stavby oživujú balkóny a arkády vystupujúce z viacpodlažných fasád obytných podlaží, takže obyvatelia sú stále v kontakte so svojím prostredím. Dom v Grätzli je výkladnou skriňou, pasážou, koridorom aj bezpečným prístreším pred nepohodou daždivého dňa. A vložené rezy vedené poschodiami umožňujú aj vertikálnu komunikáciu. Plán budovy do istej miery rozbíja to, čo je vnímané ako exteriér a interiér, a snaží sa ľudí na ulici i tých z domu oproti prepojiť s ľuďmi vnútri. Pretože všetci tu tvoria jednu spoločnú susedskú komunitu. Ateliér sa zameral na slabé miesto Viedne: nedostatočné kapacity na bývanie, ktoré limituje obstarávacia cena. Dom v Grätzli je prezentovaný ako finančne dostupné bývanie z hľadiska výstavby aj prevádzky. Podobných domov vytvorených komunitou pre komunitu by tu výhľadovo mohlo vzniknúť viac. Dopyt po tomto type bývania je tu totiž značný.
Komunitné bývanie a zdravá komunita
Zdravý priestor, zdravá komunita. Jedna z najväčších a najbolestivejších lekcií, ktoré nám priniesla pandémia koronavírusu, je uvedomenie si, aký dôležitý je ľudský kontakt a sociálna interakcia. Osamelosť a izolovanosť ľudí, navyše podnecuje aj digitálna doba a dobrovoľný presun našich životov do online sféry. Osamelosť sa stáva novou civilizačnou chorobou. Jedným z liekov na osamelosť je komunita. Sme predsa spoločenské tvory. Milé slovo, úsmev, spoločné aktivity a rozhovory, to sú veci, po ktorých sme hladní ešte viac ako kedykoľvek predtým. Obyvatelia Kvetnice budú mať k dispozícii spoločný vnútroblok. Nebude to len neosobný prázdny priestor medzi bytovkami. Naopak! Veríme, že sa stane srdcom celého projektu. Miestom stretávania sa susedov, malých i veľkých, starých i mladých. Miestom oddychu, spoločných grilovačiek, hier, radosti a smiechu. Naším cieľom je ho vytvoriť tak, aby ľudí zbližoval a podporil medziľudskú interakciu. Pre zdravú komunitu však treba vytvoriť zdravé podmienky. “V Kvetnici budete mať ľudský kontakt a šancu na socializáciu či nové priateľstvá na dosah ruky. Výhodou bývania v Kvetnici je aj veľký potenciál širšieho okolia. Projekt má ambíciu uspokojiť rôznorodé potreby, záujmy a záľuby svojich obyvateľov. V širšom susedstve sa nachádza nemocnica s poliklinikou, základná škola, univerzita, obchodné centrum, plaváreň, kúpalisko či športový areál. Nájdete tu aj poštu, reštaurácie a kaviarne, detské ihriská, veterinárnu kliniku či dokonca žilinský lesopark. Vaším bezprostredným, len 200 metrov vzdialeným, susedom však bude citlivo a ekologicky upravené verejné priestranstvo Malý diel. Veríme, že to všetko spríjemní spolužitie obyvateľov a ešte viac podporí susedskú komunitu rozkvitajúcu v priestoroch Kvetnice. Kvalitné okná, dvere, podlahy, materiály a technické prevedenie sú našou devízou. Moderný a zodpovedný rezidenčný developer však vie, že kvalitné bývanie nie je len o kvalitnom technickom riešení. Kvalitu bývania nevyčerpáva ani dizajn, lokalita či dostupnosť. To všetko je dôležité. Avšak dovolíme si tvrdiť, že to, na šťastie, už nestačí. Do kvality bývania v dnešnej dobe vstupuje ďalší faktor. Vzťahy. Chceme vám preto dopriať spokojnosť s bývaním ako so životne dôležitou hodnotou. Chceme vám dopriať kvalitné bývanie tak po technickej a estetickej, ako aj po spoločenskej - komunitnej stránke.