Skokanské mostíky na Štrbskom Plese, kedysi symbol medzinárodných úspechov a centrálny bod zimných športov vo Vysokých Tatrách, sa po rokoch útlmu a chátrania dočkajú rekonštrukcie. Tento ambiciózny projekt, ktorý má prinavrátiť život ikonickému športovisku, zahŕňa nielen obnovu existujúcich mostíkov, ale aj ambíciu rozšíriť ich kapacitu a premeniť Štrbské Pleso na moderné národné tréningové centrum.
Historické korene a útlm lyžiarskych skokov
Skokanské mostíky na Štrbskom Plese majú bohatú históriu, ktorá siaha takmer jedno storočie dozadu. Prvý skokanský mostík bol postavený v roku 1927 podľa projektu pražského architekta Karla Jarolímka. Tento drevený mostík sa stal dejiskom medzinárodných lyžiarskych pretekov už o rok neskôr. V roku 1935 hostilo Štrbské Pleso majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní, čo viedlo k modernizácii a rozšíreniu športovej infraštruktúry vrátane skokanských mostíkov. Počas príprav na majstrovstvá sveta v roku 1970 bol areál opäť modernizovaný, čím získal medzinárodné uznanie a označenie "Areál snov".
Najväčšiu slávu zažil skokanský areál pred viac než polstoročím, keď sa tu v roku 1970 konali majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní. Táto udalosť priniesla Vysokým Tatrám výraznú modernizáciu - postavili sa hotely, penzióny, plynofikovala sa celá oblasť a obnovila sa železnica. Areál sa stal dejiskom mnohých medzinárodných pretekov a výcvikových táborov. Medzi najvýznamnejšie podujatia patrili svetové zimné univerziády, Tatranský pohár a výcvikové tábory pretekárov z okolitých krajín, najmä z Poľska.
Veľký skokanský mostík bol naposledy športovcami využívaný v roku 1999. Na menšom mostíku sa skákalo ešte pred desiatimi rokmi, konkrétne počas zimnej univerziády v roku 2015. Odvtedy však mostíky chátrajú a neslúžia svojmu pôvodnému účelu. Táto situácia je paradoxná najmä v kontexte súčasných úspechov slovenských skokanov na lyžiach. Hektor Kapustík dosiahol na olympiáde najlepší výsledok pre slovenské skoky na lyžiach v ére samostatnosti, avšak naši reprezentanti musia na tréningy dochádzať do zahraničia, najčastejšie do Slovinska, Poľska (Zakopané) či Česka. Jakub Moravčík, bývalý skokan na lyžiach, ktorý na Štrbskom Plese začínal aj končil svoju kariéru, zdôrazňuje frustráciu z nedostatku domácich podmienok: „Nemáme domáce podmienky, ktoré by boli vytvorené tak, že prídeme za päť minút na tréning a môžeme skákať.“
Výzvy a cesta k obnove
Obnova skokanských mostíkov na Štrbskom Plese nebola jednoduchou cestou. Roky trvalo, kým sa areál dočkal jedného vlastníka, ktorým sa stala obec Štrba. Vysporiadanie pozemkov pod areálom bolo kľúčovým krokom, ktorý umožnil obci konečne predkladať projekty a uchádzať sa o financie na modernizáciu. Starosta Štrby Michal Sýkora uviedol: „Máme po trojročnej práci pripravené projekty, ako by sme si predstavovali modernizáciu tohto športového areálu ako Národného olympijského centra.“
Najväčšou brzdou obnovy boli roky nevysporiadané majetkové vzťahy. Tieto sú však už minulosťou a areál má dnes jedného majiteľa - obec Štrba. Na to, aby sa v Tatrách opäť lietalo, je potrebné vymeniť navádzaciu stopu a kompletne upraviť doskočisko. Minister športu a cestovného ruchu Rudolf Huliak vyjadril podporu tomuto projektu: „Urobíme všetko pre to, aby sme aj pre tento typ športu zainvestovali v rámci tejto infraštruktúry. Podľa mňa rekonštrukcia bude dostatočná na to, aby sa mostíky mohli znovu využívať.“ Ministerstvo plánuje získať peniaze na rekonštrukciu napríklad z Fondu na podporu športu.
Hoci aj menší mostík spĺňal isté parametre, väčší už nie a uvažovalo sa o jeho úplnom odstránení. Avšak vzhľadom na jeho dominantný charakter v panoráme Štrbského Plesa sa k tomuto kroku nepristúpilo. Namiesto toho sa obec Štrba rozhodla pre komplexnú modernizáciu.
Vízia budúcnosti: Národné tréningové centrum a medzinárodné ambície
Obec Štrba má víziu premeniť Štrbské Pleso na národné tréningové centrum pre zimné športy. Projekt zahŕňa nielen obnovu bežeckého areálu a jeho technického zázemia, ale predovšetkým revitalizáciu skokanských mostíkov. Plánuje sa rekonštrukcia existujúcich dvoch mostíkov tak, aby spĺňali moderné kritériá a boli opäť plnohodnotne využiteľné. Okrem toho obec uvažuje o výstavbe tretieho, malého mostíka, ktorý by slúžil na tréning mladých skokanov. Starosta Sýkora uviedol: „Sú dva, ale chceme k tomu postaviť ešte jeden, malý, aby sa mladí skokani mali kde naučiť skákať.“ Existuje dokonca aj plán na štvrtý mostík, pričom realizácia závisí od miery zapojenia štátu do projektu.
Ambíciou Štrby je tiež obnoviť tradíciu organizovania medzinárodných podujatí. Existuje predstava, že by sa spoločne s Poľskom organizovali majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní. Poliaci plánujú kandidatúru na organizovanie majstrovstiev sveta v rokoch 2031 alebo 2033. V prípade úspechu by slovenská strana hostila bežeckú časť pretekov. „My sme predstavili víziu, ako národného tréningového centra na Štrbskom Plese, a to, samozrejme, nie je len o bežeckom areáli a zasnežovaní, zázemí či parkovaní, ale je to aj o skokanských mostíkoch, ktoré tam sú a ktoré tam patria,“ skonštatoval prezident Zväzu slovenského lyžovania Martin Paško.
Vysoké Tatry - Nový skokanský mostík (1968)
Rozvoj infraštruktúry a podpora športu
Rekonštrukcia skokanských mostíkov je súčasťou širšieho plánu rozvoja Štrbského Plesa ako centra zimných športov. Okrem mostíkov obec plánuje zrekonštruovať aj areál bežeckého lyžovania. Zároveň v lyžiarskom stredisku prebieha výstavba novej osemsedačkovej lanovej dráhy, ktorá predstavuje najväčšiu investíciu na Štrbskom Plese za posledných 15 rokov. Táto investícia vo výške 11 miliónov eur má zlepšiť rozptyl lyžiarov po celom stredisku a zvýšiť jeho atraktivitu.
Minister Rudolf Huliak zdôrazňuje dôležitosť podpory rôznych typov športov: „Urobíme všetko pre to, aby sme finančné prostriedky dostali aj do iných typov športov, nielen do tých najväčších. Lebo, povedzme si otvorene, nie každý hrá futbal, nie každý hrá hokej, nie každý je cyklista.“ Infraštruktúra je podľa neho potrebná aj pre športy s dobrou perspektívou, ako sú práve skoky na lyžiach.
Výzvy Tatranského regiónu
Štrbské Pleso a Vysoké Tatry ako celok čelia aj širším výzvam súvisiacim s rozvojom regiónu, ochranou prírody a infraštruktúrou. Dlhodobo neriešenou otázkou je napríklad zonácia TANAP-u, ktorá by mala určiť jasné pravidlá udržateľného rozvoja. Problémom sú aj nedoriešené vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých sú umiestnené verejnoprospešné stavby, čo komplikuje ich modernizáciu. Doprava, najmä vzhľadom na rastúci počet turistov, je ďalšou akútnou výzvou, pričom sa hľadá riešenie v posilnení verejnej dopravy, vrátane Tatranskej elektrickej železnice.
Napriek týmto výzvam, ambícia obnoviť skokanské mostíky na Štrbskom Plese predstavuje významný krok k revitalizácii zimných športov na Slovensku. Verí sa, že táto investícia nielenže obnoví ikonické športovisko, ale aj inšpiruje novú generáciu skokanov a prispeje k celkovému rozvoju Tatranského regiónu.
tags: #skokansky #mostik #strbske #pleso #rekonstrukcia