Tendencie vo výstavbe nehnuteľností smerujú v posledných rokoch k výstavbe pasívnych domov. Verejnosť si na toto slovné spojenie už zvyká, no nie vždy presnejšie vie, čo si má pod ním predstaviť. Výrazom energeticky pasívny dom alebo pasívny dom označujeme stavbu, ktorá je energeticky úspornejšia ako tzv. nízkoenergetický dom. Spotreba energie na vykurovanie a prevádzku je v ňom znížená až o 90 % oproti súčasnému štandardu. Pasívny dom má nízku spotrebu energie na vykurovanie, ako aj na celkovú prevádzku. Pasívny dom potrebuje ročne menej ako 15 kWh energie na jeden štvorcový meter úžitkovej plochy. Podľa platnej legislatívy musí byť vzduchotesný. Energeticky pasívny dom v lete nepotrebuje klimatizáciu a na vykurovanie využíva tepelné zisky z pasívnych solárnych opatrení, z alternatívnych zdrojov energií a spätným získavaním tepla zo systému núteného vetrania. Týmto šetrí zdroje energie, redukuje emisie CO2 a celkovo prispieva k ochrane životného prostredia.
Bežne si pod pasívnym domom predstavujeme novostavbu. Pasívny dom však môže vzniknúť aj rekonštrukciou staršej stavby. Predpokladom výstavby kvalitného energeticky pasívneho domu je architektonický návrh od skutočného odborníka, ktorý má s projektovaním podobných stavieb skúsenosti. Energeticky pasívne domy je možné naprojektovať z materiálov, ktorých výroba zanechala čo najmenšiu uhlíkovú stopu. Takto už pri svojom vzniku potvrdzujú záujem investorov o dom, ktorý je ohľaduplný voči životnému prostrediu. Preto sa často stavajú z masívneho dreva alebo zo slamy, čo sú obnoviteľné suroviny s veľmi dobrými vlastnosťami, ktoré ich predurčujú pre tento typ stavieb. Ak z tehál, tak z vápenno-pieskových. Na Slovensku sa murované domy tešia mimoriadnej obľube, preto sú tieto tehly výbornou alternatívou na výstavbu pasívneho domu. Vápenno-pieskové tvarovky sú extrémne únosné pri pomerne malých šírkach muriva, čo znižuje náklady na výstavbu. Materiály na prírodnom základe je možné použiť aj na streche. Zateplený drevený krov sa potom pokryje drevným šindľom alebo slamou. Ak stavebník trvá na klasickej škridle, potom je betónová krytina jednoznačnou voľbou. Aj pri výbere izolačných materiálov je možné hľadať vstupné suroviny v prírode. Žiaľ, výroba minerálnej vlny je energeticky veľmi náročná. Vynikajúcou alternatívou sú izolačné doskové materiály vyrobené na základe dreva, slamy, ľanu, konopy, ovčej vlny, prípadne recyklovanej bavlnenej textílie. Kompromisným riešením môže byť použitie polystyrénu. Výber vhodného materiálu si vždy vyžaduje komplexnejší pohľad, ktorý zahŕňa nielen porovnanie izolačných vlastností, ale aj ekologickú stopu pri jeho výrobe a budúcej recyklácii vrátane vzdialenosti miesta produkcie od stavby. V energeticky pasívnom dome sa veľmi dobre býva. Prispieva k tomu fakt, že vďaka dobre zaizolovanému obalu domu je povrchová teplota obvodových konštrukcií v porovnaní s bežnými stavbami vyššia. Následne je pomerne nízky aj rozdiel medzi povrchovou teplotou týchto obvodových konštrukcií a teplotou vzduchu v interiéri, čo prispieva k tepelnej pohode a zároveň zabraňuje akémukoľvek výskytu plesní (samozrejme, že uvažujeme o bezchybne navrhnutej a vyhotovenej stavbe). Ku kvalite ovzdušia v pasívnom dome prispieva nielen použitie ekologických stavebných materiálov, ale predovšetkým systém vetrania. Vzduchotesnosť obalu pasívneho domu si vyžaduje správne fungovanie núteného vetrania. Neustály prívod čerstvého vzduchu kontinuálne nahrádza vydýchaný vzduch. Proces vetrania je zabezpečovaný vetracou jednotkou, ktorá zároveň odoberá z odchádzajúceho prehriateho vzduchu tepelnú energiu a ohrieva ňou nasávaný čerstvý vzduch, čím prispieva k hospodáreniu s energiami. K úsporám energií prispievajú aj ďalšie opatrenia. Je to napríklad orientácia okien na juh, ktorá umožní pasívne využívanie slnečnej energie vnikajúcej cez zasklené plochy okien. Je úplne logické, že každý špás niečo stojí. Preto aj výstavba energeticky pasívneho domu, od projektovej prípravy až po realizáciu, je podľa odborníkov o 8 až 10 % drahšia ako v prípade nízkoenergetickej stavby. Viac peňazí stojí projekt, ale aj zabudované materiály, ktoré sa vyznačujú lepšími úžitkovými vlastnosťami a sú ohľaduplnejšie z ekologického hľadiska. Okrem toho je potrebné počítať s väčšími hrúbkami tepelnej izolácie a s drahšími technológiami. Zvýšená úvodná investícia sa však pomerne rýchlo vráti vďaka menšej spotrebe energie. Ak plánujete výstavbu energeticky pasívneho domu, treba mať na pamäti, že takáto stavba sa musí realizovať komplexne. Ak má správne fungovať, musí sa dokončiť naraz. Neobstojí tu snaha o rozdelenie výstavby na niekoľko etáp a postupné investovanie, tak ako to bolo zvykom pri výstavbe domov predovšetkým na vidieku. Správny chod pasívneho domu je podmienený súhrou všetkých jeho súčastí - od konštrukcie stavby vrátane zateplenia obvodového plášťa a zabezpečenia jeho vzduchotesnosti až po osadenie technológií na nútené vetranie s rekuperáciou tepla a systému získavania energií z alternatívnych zdrojov. A aj keď to vyznieva ako mierne pritiahnuté za vlasy, tak keď pasívny dom počíta s tienením južnej fasády v letnom období listnatými stromami, potom by tam mali rásť čo najskôr, optimálne už pri spúšťaní pasívnej stavby do prevádzky.
Plochá Strecha v Kontexte Pasívnych Domov: Viac Než Len Krytina
Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že pojem "pasívna strecha" je samostatnou kategóriou, v skutočnosti je neoddeliteľnou súčasťou celkového systému pasívneho domu. Hovoriť samostatne o pasívnej streche v podstate nemá význam. V súčasnosti je stále bežné, že väčšina stavebníkov a majiteľov domov preferuje tradičnú sedlovú strechu. Avšak táto forma strechy, s jej niekoľkostupňovým sklonom, má výrazne väčšiu plochu vystavenú chladnému vzduchu na povrchu. Z hľadiska efektívnosti je najlepšou voľbou pre zastrešenie pasívneho domu plochá strecha s miernym sklonom, čo znamená menšiu plochu, ktorá vyžaduje kvalitné zateplenie. Avšak vyžaduje dôsledné dodržiavanie vodotesnosti, najčastejšie pomocou asfaltových pásov alebo plastových fólií. Jej konštrukcia je relatívne jednoduchá, podobá sa ďalšiemu stropu s tepelnou izoláciou a izoláciou proti vode. Je vynikajúca v zvládaní náročných snehových podmienok. Z hľadiska tepelnoizolačných a hydroizolačných vlastností je dvojplášťová strecha s dvomi alebo tromi vrstvami oddelenými vzduchovou medzerou výrazne účinnejšia. Plochá strecha má na pasívnom dome zrejmé opodstatnenie aj z iného dôvodu. Často sú súčasťou pasívnych domov aj slnečné kolektory a ich umiestnenie na plochej streche je v tomto prípade omnoho jednoduchšie. Ak by sme sa ešte ďalej posunuli, v prípade pasívnych domov by mali vegetačné strechy zaujímať najdôležitejšie miesto. Prečo? Pretože zeleň na streche prináša neoceniteľné výhody. Okrem toho, že pôsobí ako výborný izolačný prvok a poskytuje ochranu strešnému plášťu pred poveternostnými vplyvmi, zvyšuje tepelnú zotrvačnosť priestorov pod ňou. Hoci je trend vegetačných striech u nás stále na začiatku, s každou novou modernou rodinnou stavbou sa ich popularita zvyšuje. Pasívne domy majú veľký potenciál v oblasti tepelnej izolácie a úspory energie, čo má pozitívny vplyv na životné prostredie. Plochou strechou je aj terasa. Na tento fakt sa často zabúda. Vyžaduje si oveľa pevnejšiu vystuženú PVC fóliu, pretože musí odolávať mechanickému zaťaženiu horných vrstiev. Architekti radšej používajú na strechu štrk, a to z estetického hľadiska. Je to však nepraktickejšie riešenie, pretože v štrkovej vrstve sa náletový prach usádza aj s poletujúcimi semienkami rôznych rastlín, stromov, ktoré sa v štrku usadia a zapustia korienky. Preto je nutné časom štrk prepierať, udržiavať ho. Fóliové izolácie sú ekonomickejším riešením, majú menšiu hmotnosť ako asfaltové izolácie, ale vyžadujú na kotvenie pevný poklad. Ploché strechy sú obľúbené najmä u architektov. Získali si ich snáď svojou najväčšou výhodou, že dokážu zakryť akékoľvek atypické pôdorysné riešenie objektu. Pošramotená povesť nekvalitných plochých striech z minulosti upadá do zabudnutia a ploché strechy sa v súčasnosti stali jedným zo základných prvkov modernej architektúry. Plochá strecha môže byť prvkom nadčasového dizajnu a moderného vzhľadu, ale aj dôvodom nejednej vrásky na čele majiteľa domu. Druhý prípad sa samozrejme týka iba nezvládnutej realizácie strechy.
Technické Špecifikácie a Materiálové Zloženie Plochých Striech v Pasívnych Domoch
Aktuálne platná technická norma STN 73 1901 rozdeľuje strechy na ploché, šikmé a strmé. Pre určenie rozdelenia striech je rozhodujúci sklon vonkajšieho povrchu krytiny. Sklon 0° nie je v norme nikde uvedený. Odporúčaný je však sklon povlakovej hydroizolačnej vrstvy (krytiny), ktorý by mal predstavovať najmenej 1° a musí smerovať k odvodňovacím prvkom. Každá strecha bez výnimky, teda aj plochá, musí spoľahlivo slúžiť svojmu účelu. Plochá strecha musí zvládať všetky vrtochy počasia bez toho, aby niekde zatekala. Pri rodinných domoch je bežne využívaná jednoplášťová strecha. V prípade pasívnych, či nízkoenergetických montovaných domov sa však často môžete stretnúť s dvojplášťovou strechou. V prvom prípade je interiér domu od exteriéru oddelený jedným plášťom. Dvojplášťová plochá strecha je tvorená dvomi nosnými konštrukciami, ktoré sú navzájom oddelené prevetrávanou vzduchovou medzerou. V nosnej konštrukcii spodného plášťa je použitá parozábrana a tepelnoizolačná vrstva. Nosnú konštrukciu horného strešného plášťa zasa tvorí expanzná vrstva a povlaková krytina. Plochá strecha prináša v porovnaní so sedlovou strechou niekoľko benefitov. Viaceré z nich sa odvíjajú od oveľa menšej plochy, ktorú takýto typ strechy zaberá a v konečnom dôsledku tak môže byť investícia do plochej strechy nižšia. Okrem spomínanej úspory energií a finančných prostriedkov možno plochú strechu využiť na vybudovanie priestrannej terasy alebo záhrady. Asfaltové pásy ponúkajú výhodu dvojvrstvového systému, no ekonomickejšie a čistejšie riešenie predstavujú spomínané hydroizolačné fólie, ktoré sú rovnako tak odolné voči UV žiareniu ako aj proti poveternostným vplyvom. Okrem toho fólie ponúkajú výbornú zvariteľnosť aj po mnohých rokoch (sú k sebe zvárané teplovzdušnou pištoľou), nezaťažujú nosnú konštrukciu a disponujú vysokou odolnosťou voči prerastaniu koreňov. Sú preto ideálnou voľbou pre zelené vegetačné strechy. Modifikované asfaltové pásy i hydroizolačné fólie disponujú primeranou kvalitou a vynikajúcimi vlastnosťami. Základy kvalitnej strechy sú totiž položené už pri výbere skladby strešného plášťa a materiálov. Problémy môžu nastať tiež pri nevhodne zvolených technologických postupoch. Nedostatočné mechanické ukotvenie alebo neprecízne zvarenie fólie môže spôsobiť netesnosti a zatekanie do strešného plášťa.
Pasívne domy sa stávajú čoraz populárnejšou voľbou, pričom ich vlastnosti sú veľkým lákadlom pre všetkých, ktorí hľadajú ekologické a energeticky úsporné riešenia bývania. Tieto domy sa vyznačujú mimoriadne nízkou spotrebou energie na vykurovanie a chladenie, pričom dosahujú až 90 % úsporu v porovnaní s konvenčnými domami. Rastúca obľúbenosť pasívnych domov vychádza nielen z ich environmentálnych výhod, ale aj z dlhodobých ekonomických úspor. Investícia do kvalitnej konštrukcie sa vráti prostredníctvom výrazne nižších nákladov na vykurovanie a chladenie. Zďaleka však nejde iba o účty za energie. Jedným z kľúčových prvkov každého pasívneho domu je správne navrhnutá strecha, ktorá zohráva rozhodujúcu úlohu v celkových tepelnoizolačných vlastnostiach. Strešné konštrukcie pasívnych domov sa od bežných striech v mnohom odlišujú. Spĺňať totiž musia prísnejšie technické parametre a zároveň zabezpečovať dokonalú funkčnosť v dlhodobom horizonte. Strešné konštrukcie pasívnych domov musia spĺňať prísne tepelno-technické požiadavky. Súčiniteľ prestupu tepla U pre strechu by nemal presiahnuť hodnotu 0,15 W/m²K, čo je výrazne prísnejšia hodnota ako pri konvenčných stavbách. Pri návrhu strešnej konštrukcie je nevyhnutné eliminovať tepelné mosty, ktoré by mohli narušiť celkovú energetickú bilanciu domu. Každé prerušenie izolačnej vrstvy, či už nosným prvkom alebo nesprávne riešeným detailom výrazne znižuje efektívnosť celého systému. Vzduchotesnosť je ďalším kritickým faktorom pri navrhovaní strechy pasívneho domu. Celková priedušnosť obvodového plášťa domu musí dosahovať hodnotu n50 menšiu ako 0,6 h⁻¹ pri tlakových testoch. Popri ostatných opatreniach treba zabezpečiť aj správnu difúziu vodnej pary cez strešnú konštrukciu.
Výber Strešnej Krytiny: Medzi Plechom, EPDM a Vegetáciou
Správny výber strešnej krytiny je jedným z najdôležitejších rozhodnutí pri stavbe pasívneho domu. Krytina musí nielen chrániť stavbu pred poveternostnými vplyvmi, ale tiež podporovať energetickú efektívnosť celého systému. Pri výbere strešnej krytiny pre pasívny dom sa oplatí zohľadniť niekoľko špecifických faktorov. Hmotnosť krytiny je ďalším dôležitým faktorom, pretože pasívne domy často využívajú ľahšie konštrukcie, ktoré ale často mávajú obmedzenú nosnosť. Plechové a hliníkové krytiny predstavujú ideálne riešenie pre pasívne domy, a to hneď z viacerých dôvodov. Ich najväčšou výhodou je nízka hmotnosť, ktorá umožňuje použitie ľahších nosných konštrukcií. Dlhá životnosť je ďalším významným argumentom pre výber plechovej krytiny. Moderné plechové krytiny s kvalitným povrchom môžu vydržať aj 40 či 50 rokov bez potreby výmeny, čo je výrazne dlhšie ako u mnohých iných materiálov. Plechové krytiny majú výborné reflexné vlastnosti, ktoré pomáhajú znižovať tepelnú záťaž v letných mesiacoch. Svetlé farby účinne odrážajú slnečné žiarenie, čo výrazne znižuje požiadavky na chladenie interiéru. Za zmienku určite stojí aj rýchle vychladnutie plechovej krytiny v nočných hodinách, ktoré tiež prispieva k lepšej tepelnej pohode v dome. Montáž strešnej krytiny na pasívny dom si vyžaduje špecializované postupy a precízne riešenie utesnení spolu so všetkými konštrukčnými detailmi. Každý krok montáže si vyžaduje maximálnu presnosť, pretože aj malé nedostatky môžu výrazne ovplyvniť energetickú efektívnosť celej stavby. Správne odvetrávanie priestoru pod strešnou krytinou je mimoriadne dôležité pre funkčnosť celej strešnej konštrukcie. Plechové krytiny umožňujú vytvorenie efektívneho ventilačného systému vďaka svojmu profilu a spôsobu montáže. Tajomstvo účinnosti izolácie nielen pri pasívnych domoch sa skrýva najmä v detailoch. Pri plechových krytinách máte k dispozícii široké možnosti riešenia týchto detailov pomocou prefabrikovaných prvkov alebo individuálne tvarovaných plechových doplnkov. Flexibilita tohto materiálu umožňuje vytvoriť prakticky akýkoľvek tvar potrebný pre konkrétny detail, čo je výhoda oproti tzv. Investícia do kvalitnej plechovej krytiny sa vám vráti prostredníctvom nízkych nákladov na údržbu a dlhej životnosti. Kým počiatočné náklady môžu byť vyššie ako pri niektorých tradičných krytinách, celkové náklady na údržbu či prípadné opravy nedostatkov počas životnosti strechy sú často nižšie. Pre pasívne domy je obzvlášť dôležitá možnosť integrácie fotovoltických panelov. V tejto súvislosti sa oplatí vedieť, že plechové krytiny poskytujú ideálny podklad pre montáž solárnych systémov, ktoré môžu pokryť väčšinu energetických potrieb domu. Hliníkové a plechové krytiny sú plne recyklovateľné, čo je v súlade s filozofiou pasívnych domov zameranou na udržateľnosť. Nízka hmotnosť plechových krytín tiež znižuje náklady na dopravu a montáž, čo ďalej prispieva k redukcii uhlíkovej stopy celého projektu. Pri výbere strešnej krytiny pre pasívny dom treba vždy zohľadniť aj klimatické podmienky daného regiónu. V oblastiach s vysokými snehovými zrážkami treba myslieť na zabezpečenie dostatočnej nosnosti konštrukcie a vhodného sklonu spolu so správnym rozmiestnením doplnkov, aby sa usadený sneh na streche nestal rizikom. Nejde však len o snehové zrážky. V regiónoch s častými búrkami a krupobitím je napríklad veľmi dôležitá odolnosť krytiny voči mechanickému poškodeniu. Ani pri tých najlepších strechách netreba zabúdať na nevyhnutnosť údržby. Pochopiteľne, nič ako úplne bezúdržbová strecha neexistuje, no plechové krytiny s kvalitným povrchom patria medzi tie, ktoré vás o čas a pozornosť príliš nepripravia. Pravidelná údržba totiž spočíva najmä v občasnej kontrole upevňovacích prvkov, povrchu a čistení odkvapov. Ak sa pri plechovej streche navyše spoľahnete na overeného dodávateľa, získate istotu širokej servisnej siete a dostupnosti komponentov. V každom prípade platí, že výber vhodnej strechy pre pasívny dom je dôležitým rozhodnutím, ktoré ovplyvní energetickú efektívnosť, náklady a komfort bývania na desiatky rokov a bez preháňania sa dá prirovnať k investíciám na celý život.
Okrem plechových krytín sú pre ploché strechy pasívnych domov vhodné aj EPDM (etylén-propylén-diénový monomér) membrány. Tieto syntetické kaučukové membrány sú známe svojou vynikajúcou odolnosťou voči UV žiareniu, poveternostným vplyvom a chemikáliám. Ich flexibilita umožňuje prispôsobiť sa rôznym tvarom strechy a zvládnuť tepelné rozťažnosti bez poškodenia. EPDM membrány sú tiež známe svojou dlhou životnosťou a relatívne jednoduchou aplikáciou, často zváraním horúcim vzduchom. Tieto vlastnosti ich robia ideálnou voľbou pre vegetačné strechy, kde je potrebná odolnosť voči prerastaniu koreňov.
Vegetačné strechy predstavujú ekologicky najšetrnejšiu a zároveň funkčne najhodnotnejšiu možnosť pre ploché strechy pasívnych domov. Zeleň na streche pôsobí ako vynikajúci tepelný izolant, čím prispieva k zníženiu tepelných strát v zime a prehrievaniu v lete. Zároveň chráni strešný plášť pred UV žiarením a poveternostnými vplyvmi, čím predlžuje jeho životnosť. Vegetačné strechy zvyšujú tepelnú zotrvačnosť priestorov pod nimi a prispievajú k zlepšeniu kvality ovzdušia v okolí. Delia sa na intenzívne (s hlbšou vrstvou zeminy, umožňujúce pestovanie stromov a kríkov) a extenzívne (s plytkou vrstvou zeminy, vhodné pre sukulenty a nenáročné rastliny). Hoci sú náročnejšie na realizáciu a ekonomicky náročnejšie, ich prínosy sú nespochybniteľné.
Prečo sú v Škandinávii bežné ZELENÉ/TRÁVNATÉ STRECHY?
Výzvy a Riešenia pri Rekonštrukcii Starých Plochých Striech
Panelová výstavba bytových domov sa začala v roku 1954, keď sa postavil prvý panelový dom s plochou strechou. Tento systém predstavoval v priemere až 90 % z celkového počtu bytov postavených v rezorte ministerstva výstavby a stavebníctva do roku 1990. Na všetkých panelových sústavách, okrem niekoľkých, je zastrešenie plochou strechou. V súčasnosti veľké množstvo týchto striech vykazuje určité poruchy. Plochá strecha je strecha so sklonom vonkajšieho povrchu krytiny α ≤ 10°. Je dôležité uviesť, že skladby strešných plášťov nezodpovedajú súčasnej teoretickej vedomosti a materiálovej základne. Táto sústava plochej strechy je jednoplášťová s vnútorným odvodnením. Nosnú strešnú konštrukciu tvoria železobetónové tenké dosky (škrupiny) s hrúbkou 20 mm a keramzitbetón s hrúbkou 140 mm. Na tejto konštrukcii je zabudovaná tepelnoizolačná vrstva, ktorú tvorí škvárobetón s hrúbkou 130 mm. Povrch škvárobetónu je upravený cementovým poterom s hrúbkou 20 mm. Povlaková krytina je z oxidovaných asfaltovaných pásov. Bežná hrúbka povlakovej krytiny býva 40 mm. Vypočítaný tepelný odpor je R = 0,391 m2 . K/W a súčiniteľ prechodu tepla je U = 1,799 W/(m2 .
V tomto prípade je plochá strecha dvojplášťová s uzavretou vzduchovou vrstvou. V atike sú vetracie kanáliky s veľkosťou 20 × 40 mm, ktoré prechádzajú po celej výške atikového dielca. Nosná strešná konštrukcia je zo železobetónu s hrúbkou 150 mm; na jeho povrchu je uložená lepenka. Horný plášť, ktorý zároveň tvorí tepelnoizolačnú vrstvu strechy, je z veľkorozmerového pórobetónového panelu s hrúbkou 250 mm. Povlaková krytina je z dvoch vrstiev asfaltovaných pásov. Vypočítaný tepelný odpor konštrukcie je R = 1,632 m2 . K/W a súčiniteľ prechodu tepla je U = 0,556 W/(m2 .
Plochá strecha je jednoplášťová s vetracími kanálikmi v tepelnoizolačnej vrstve, ktorá má v prípade plynosilikátových dosiek hrúbku 150 mm. Spádová vrstva je zo škvary s hrúbkou 50 až 120 mm. Nosná strešná konštrukcia je zo železobetónu hrubého 120 mm. Povlaková krytina je z dvoch vrstiev asfaltovaných pásov IPA. Vypočítaný tepelný odpor konštrukcie je R = 1,060 m2 . K/W a súčiniteľ prechodu tepla je U = 0,814 W/(m2 .
Plochá strecha je dvojplášťová so vzduchovou vrstvou. V atike sú vetracie kanáliky s veľkosťou 20 × 40 mm, ktoré prechádzajú po celej výške atikového dielca. Nosná strešná konštrukcia je zo železobetónu hrúbky 150 mm; na jeho povrchu je uložená lepenka. Horný plášť, ktorý zároveň tvorí tepelnoizolačnú vrstvu strechy, je z veľkorozmerového pórobetónového panelu s hrúbkou 250 mm. Povlaková krytina je z dvoch vrstiev asfaltovaných pásov. Vypočítaný tepelný odpor konštrukcie je R = 1,632 m2 . K/W a súčiniteľ prechodu tepla je U = 0,556 W/(m2 .
Plochá strecha je jednoplášťová s vnútorným odvodnením. Nosnú strešnú konštrukciu tvoria železobetónové panely s hrúbkou 150 mm. Na nosnej strešnej konštrukcii je spádová vrstva z hrubého kameniva. Tepelnoizolačnú vrstvu tvoria dosky s hrúbkou 50 mm. Povlaková krytina je z asfaltovaného pásu IPA a z dvoch ochranných náterov. V atike sú umiestnené vetracie otvory. Vypočítaný tepelný odpor konštrukcie je R = 1,672 m2 . K/W a súčiniteľ prechodu tepla je U = 0,575 W/(m2 .
Plochá strecha je dvojplášťová s napojenou vzduchovou vrstvou na vonkajšie ovzdušie. Tepelnoizolačná vrstva v dolnom plášti je z penového polystyrénu s hrúbkou 30 + 20 mm. Horný plášť je z keramických panelov s hrúbkou 140 mm a povlaková krytina je z dvoch vrstiev asfaltovaných pásov IPA. Nosná strešná konštrukcia je zo železobetónového panelu s hrúbkou 150 mm. R = 1,297 m2 . K/W a súčiniteľ prechodu tepla je U = 0,682 W/(m2 .
Plochá strecha je jednoplášťová. Nosnú strešnú konštrukciu tvoria železobetónové panely s hrúbkou 150 mm. Tepelnoizolačná vrstva je dvojvrstvová z penového polystyrénu. Prvá vrstva je hrubá 40 mm a druhá z dosiek má hrúbku 50 mm. Povlaková krytina pozostáva z dvoch vrstiev asfaltovaných pásov. Realizovaná skladba je charakteristická pre bezspádové ploché strechy. Vypočítaný tepelný odpor je R = 2,451 m2 . K/W a súčiniteľ prechodu tepla je U = 0,407 W/(m2 .
Plochá strecha je jednoplášťová. Nosnú strešnú konštrukciu tvoria železobetónové panely s hrúbkou 150 mm. Tepelnoizolačná vrstva je z penového polystyrénu s hrúbkou 70 mm, na ktorom ležia pórobetónové dosky s hrúbkou 100 mm. Povlaková krytina pozostáva z dvoch vrstiev asfaltovaných pásov. Vypočítaný tepelný odpor konštrukcie je R = 2,181 m2 . K/W a súčiniteľ prechodu tepla je U = 0,426 W/(m2 .
Na základe dlhodobého sledovania stavu plochých striech panelových bytových domov možno konštatovať, že poruchy strešného plášťa spôsobené zatekaním sú rozsiahle a veľmi závažné, pretože znehodnocujú vnútorné priestory a znižujú úžitkovosť objektu. Zatekanie sa spravidla prejavuje v miestach stykov železobetónových panelov, ktoré tvoria nosnú strešnú konštrukciu plochej strechy. Ďalej sa zatekanie prejavuje v napojení nosnej strešnej konštrukcie na obvodovú stenu, t. j. v detaile styku plochej strechy a obvodovej steny. Podľa údajov užívateľov podstrešných bytov panelových domov preniká zrážková voda cez strešnú konštrukciu do interiérov domu už od začiatku užívania bytov. Aj po realizovaných opravách, obnove a rekonštrukciách povlakovej krytiny prenikanie vody do podstrešných priestorov domu pretrváva. V dôsledku nesprávneho spádovania povrchu povlakovej krytiny plochej strechy sa na povrchu krytiny vytvárajú kaluže. Je to dôsledok navrhovania a realizovania bezspádových plochých striech. Návrh obnovy plochej strechy musí vychádzať z najnovšej materiálovej základne aj úrovne vedeckého poznania, teoreticko-experimentálneho zdôvodnenia konštrukčnej tvorby a z osvedčených teoretických postupov. Rozhodujúcu úlohu pri návrhu obnovy plochej strechy konkrétneho objektu zohráva vyhodnotenie aktuálneho stavu plochej strechy. V prípade, že sa strešný plášť môže ponechať, optimálnym riešením rekonštrukcie je návrh jednoplášťovej alebo dvojplášťovej strechy. Na základe analýz plochých striech panelových bytových domov je pri rozhodnutí o zachovaní plochej strechy najvýhodnejšie obnoviť strechu navrstvením strešného plášťa, t. j. pridaním hydroizolačnej a tepelnoizolačnej vrstvy. Takéto pridané súvrstvie (dodatočné zateplenie s povlakovou krytinou) predstavuje nový strešný plášť, ktorý fyzikálne zmení režim strešnej konštrukcie, najmä z hľadiska difúzie vodnej pary (v strešnom plášti dochádza k spojenej kondenzácii). Pri návrhu obnovy plochých striech panelových domov je dôležité poznať skutočný vlhkostný stav najmä tepelnoizolačnej vrstvy, ktorý závisí od nasiakavosti použitého materiálu. Nasiakavosť je proces, ktorý je s ohľadom na štruktúru a zloženie materiálu veľmi výrazný, a to najmä pri priamom pôsobení vlhkosti vo forme prieniku zrážkovej vody cez poškodenú povlakovú krytinu strechy alebo v prípade zle navrhnutých vrstiev strešného plášťa ako dôsledok hromadenia kondenzátu. Už pri realizácii strechy je dôležité aj množstvo vlhkosti, tzn. zabudovaná vlhkosť. Vlhkosť vplýva na tepelnotechnické parametre už od samotného počiatku užívania objektu a výrazne zaťažuje tepelnoizolačnú vrstvu. V závislosti od pôsobiacich okrajových podmienok sa môže značná časť pórov tejto vrstvy vyplniť vodou. Existujúce konštrukcie jednoplášťových alebo dvojplášťových plochých striech panelových bytových domov nevyhovujú parametrom stavebnej tepelnej techniky a hydroizolačnej techniky. Z hľadiska funkčnosti a spoľahlivosti hydroizolačného systému plochých striech panelových bytových domov je vo veľkej miere nevyhnutná ich obnova. Pri riešení problematiky návrhu obnovy plochej strechy rozhodujú degradačné faktory ovplyvňujúce životnosť a spoľahlivosť vrstiev strešného plášťa, vlastnosti jednotlivých materiálov použitých na vrstvy strešného plášťa dôležité z hľadiska ich degradácie a fyzikálne deje spôsobujúce degradáciu vrstiev strešného plášťa. Na bližšie poznanie fyzikálnych dejov v jednotlivých vrstvách strešného plášťa je nevyhnutné skúmať ich v podmienkach systému budovy a prostredia, opísať jednotlivé systémové väzby a zohľadniť maximum vplyvov. Podľa aktuálneho stavu plochých striech panelových bytových domov je nevyhnutné ich obnovovať čo najskôr, pretože priestory pod strechou sú veľmi často v havarijnom stave a sú v prísnom rozpore s hygienickými požiadavkami na užívanie týchto priestorov. Iba odstránenie poruchy a následná obnova plochej strechy sú často nedostatočným riešením. Optimálne riešenie obnovy plochej strechy panelových bytových domov sa musí navrhnúť na základe analýzy súčasného stavu s vyhodnotením vlhkostného stavu tepelnoizolačnej vrstvy. Návrh musí obsahovať riešenie detailov, ktoré sa nachádzajú na streche a zabezpečujú jej vodotesnosť.