Nadácia Milana Šimečku po dlhých 27 rokoch prináša na svetlo sveta knihu esejí filozofa Milana Šimečku s názvom "Obnovenie poriadku". Táto publikácia, ktorej pôvodné výtlačky sú už nedostupné, si aj po rokoch udržiava svoju obsahovú aktuálnosť. Problémy ako chamtivosť, korupcia, zrada a konformizmus, ktoré autor analyzoval, sa z nášho života nevytrácajú. Uvažovanie o ich príčinách a dôsledkoch môže byť dobrým začiatkom k hľadaniu zmien. Všetko podstatné o vzniku diela, o zámeroch a motívoch, s ktorými sa autor pustil do písania, nájde pozorný čitateľ priamo na stránkach knižky. V predslove k talianskemu vydaniu, napísanom o tri roky neskôr, ktorý vydavateľ pripojil k tomuto druhému českému knižnému vydaniu diela, uviedol autor ďalšie podrobnosti o okolnostiach, za ktorých vznikol rukopis "Obnovenia poriadku". Spomína aj - veľmi zdržanlivo a nie všetky - následky, ktoré preňho malo publikovanie knižky v zahraničí.
Za šesť rokov, ktoré delia druhé české vydanie z roku 1983 od dokončenia rukopisu v roku 1977, sa udialo veľa vecí v Československu i v jeho susedstve, v živote autora knihy "Obnovenie poriadku" i v kruhu jeho priateľov. Dnes by Šimečka určite dokázal napísať IX. a X. kapitolu oveľa farbistejšie, má nepomerne viac osobných skúseností s políciou, s výsluchmi, s vyšetrovaním. V čase, keď písal túto knihu, nemal vlastný zážitok z väzenia - dnes má za sebou 13 mesiacov vyšetrovacej väzby. Ladislav Kalina, ten Ladislav K., ktorého príbeh bol predlohou pre kapitolu "Súd", sa medzitým vysťahoval z Československa a zomrel v Mníchove. Ešte stihol realizovať zámer, za ktorý bol svojho času odsúdený, totiž vydať cudzojazyčne knihu politických vtipov. Niekoľko ďalších kníh už, žiaľ, pripravil iba na posmrtné vydanie. Jeho príbeh sa napokon stal námetom filmu britskej televíznej spoločnosti, ktorá ho realizovala s maximálnou vernosťou voči predlohe a obletel tak svet. Julka Kalinová (to o nej sa píše na 134. strane) po piatich rokoch štúdia v Nemecku a v Anglicku - s vynikajúcimi výsledkami - dokončuje na mníchovskej univerzite diplomovú prácu o židovskom spisovateľovi z Prahy Jiřím Langrovi.
Otázky a varovania, ktoré Šimečka formuloval v závere viacerých kapitol (pozri s. 76, 147, 160, 170, 179), sú v dnešnom Československu stále aktuálne. Už nie iba ako memento, ale ako zmenka predložená na zaplatenie. Bumerang normalizácie sa vracia na hlavu režimu, ktorý krátkozrako „riešil“ krízu systému tým, že o nej zakázal hovoriť a písať, zbavil existencie alebo poslal do väzenia ľudí, ktorí na spoločenské neduhy hľadali liek. Pre kapitolu o korupcii obviňovali Šimečku z poburovania. Dnes je smiešna už aj spomienka na také obvinenia - potom, ako boli uverejnené otrasné doklady o korupcii najvyšších štátnych funkcionárov v Poľsku, a v čase, keď sa i v československej tlači píše a na schôdzach hovorí o korupcii a obohacovaní sa prominentov, hoci na rade sú predbežne iba niektorí z vrstvy „vazalov“ (porovnaj s. 158), ktorých si režim kúpil do hospodárskych funkcií.
Šimečkovo "Obnovenie poriadku" je však stále aktuálne, napriek všetkým zmenám, ktoré medzitým nastali v Československu i vo svete. Navzdor tomu, že v ňom ešte nemohlo byť nič o Solidarite v Poľsku ani o tamojšom obnovovaní poriadku, nič o Charte 77 a nových metódach perzekúcie, ani o ekologickej katastrofe v severných Čechách. Je ustavične aktuálne a platné, hoci medzičasom máme o rozsahu exekučnej perzekúcie z obdobia obnovovania poriadku k dispozícii oveľa presnejšie údaje, než aké sa uvádzajú v príslušnej kapitole.
Dôvod tejto aktuálnosti spočíva v tom, že pri opise reštaurovania totalitného režimu od jari 1969 sa autorovi podarilo vystopovať, čo je pre tento obnovený poriadok typické. Podarilo sa mu uchopiť a opísať jeho základné črty ako znaky novej fázy systému, nastoleného čoskoro po vojne: fázy poreformnej, posttotalitnej (povedané termínom Václava Havla z "Moci bezmocných"), alebo reálnosocialistickej, ako ju z ideologického zúfalstva nad sebou definoval samotný režim. Povedal by som, že podtitul knihy, ktorým autor prácu označil ako príspevok k typológii reálneho socializmu, vyjadruje jej obsah výstižnejšie než názov "Obnovenie poriadku". Je v nej totiž popísaný a analyzovaný nielen proces obnovovania poriadku, ale aj dodnes trvajúci obnovený poriadok - reálny socializmus.
Šimečkova kniha nie je pútavá iba svojou aktuálnosťou, ale aj živosťou a farebnosťou výkladu, ktorá je nesporne jednou z príčin obľúbenosti aj ďalších jeho textov, či sú to už fejtóny, eseje, glosy, politické komentáre alebo rozsiahlejšie štúdie. V danom prípade je bezprostredná prítomnosť ľudského faktora vo výklade spoločenských procesov a javov o to dôležitejšia, že zodpovedá duchu a realite doby, ktorou sa autor zaoberá. Podstata „neporiadku“ rokov 1968-69 spočívala v tom, že do sveta fikcie, ktorej obraz bol celé roky diktovaný ideologickými formulkami a politickým rituálom, vtrhol život. Prvý raz po dvadsiatich rokoch prežívali zase ľudia v Československu svoje autentické dejiny a boli ich aktívnymi spolutvorcami. Dráma dejín sa tu odohrávala verejne, so všetkým, čo Šimečka v niekoľkých odstavcoch pripomína v prvej kapitole knihy. Politika sa zase raz stala dielom ľudských bytostí.
Rovnakou drámou bolo i prvé obdobie obnovovania poriadku; takto ho autor aj opisuje. V jeho výklade je ustavične prítomný prvok „historického predstavenia so živými postavami“, „hra o zrade, láske a nenávisti… o veľkosti a nízosti… o vzostupoch a pádoch, o peniazoch a závisti“, aby sme použili jeho vlastné slová (porovnaj s. 11). Výsledkom je nielen mnohorozmerná a plnokrvná odpoveď na otázku, akými prostriedkami a za akú cenu bol „obnovený poriadok“, ale aj akými prostriedkami, za akú cenu, s akými rizikami a obeťami pre celú spoločnosť a pre každého jej člena sa zmŕtvený a demoralizujúci, odľudštený poriadok reálneho socializmu udržiava.
Existujú knihy, ktoré čitateľa fascinujú tým, že mu potvrdzujú, čo už vlastne „vedel“ alebo dosť zreteľne cítil, čo však nedokázal presne pomenovať, usporiadať do logickej reťaze príčin a následkov. Až pri čítaní sa z mozaiky dojmov a podvedome „známeho“ stáva nová kvalita vedomého. Čítame, vnímame známe deje a ich povedomé kulisy, a predsa prežívame dobrodružstvo nového poznania, pretože im odrazu lepšie rozumieme a hlbšie prenikáme k podstate javov všednej každodennosti. Šimečkovo "Obnovenie poriadku" patrí práve medzi také fascinujúce knihy.
Vilém Prečan (Hannover, september 1983)
Uvedenie elektronickej verzie a diskusia o odkaze Milana Šimečku
S radosťou Vás pozývame do Artfora, kde privítame sociologičku Jiřinu Šiklovú, jedného z najbližších priateľov M. Šimečku, Viléma Prečana a literárnych vedcov Petra Zajaca a Pavla Matejoviča pri príležitosti uvedenia elektronickej verzie súboru esejí Milana Šimečku. Po 27 rokoch prináša čitateľom aj autorov predslov k talianskemu vydaniu a doslov Viléma Prečana k londýnskemu vydaniu knihy. Elektronická verzia je rozšírená o aktuálne predslovy z pera Jolany a Miroslava Kusých. Debatu bude moderovať Laco Oravec.
Dôležitosť profesionálnej obnovy budov v kontexte šetrenia energiou
Neprofesionálne vykonaná obnova bytového domu môže spôsobiť jeho obyvateľom značné problémy. "Jej výsledkom sú netesnosti, zatekanie do interiéru, zvýšená kondenzácia vlhkosti, vznik plesní či dokonca aj zvýšená nameraná spotreba tepla. Zapríčiňuje to predovšetkým neodborná a nesystémová rekonštrukcia bytového domu," uviedol pre TASR Eduard Jambor zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA). Zvyšujúce sa ceny energií sú dôvodom hľadania možností ako usporiť.
Odborne realizované opatrenia týkajúce sa významnej obnovy budov vedia účinne šetriť peniaze za energiu, zvyšujú komfort bývania a pozitívne vplývajú na životné prostredie. Primárnou požiadavkou na zaistenie minimálnych tepelných únikov je kvalitná izolácia. Podľa Jamborových slov sa pritom zateplenie netýka len obvodových stien a podláh, ale aj strechy, okien, dverí a ďalších rizikových miest. "Dôležité je pritom sledovať hodnoty tepelného odporu stavebnej konštrukcie a hodnotu súčiniteľa prechodu tepla," doplnil. Medzi základné úsporné opatrenia patrí výmena okien, ktorá obmedzí nekontrolovateľný prievan, zateplenie obalových konštrukcií domu, vhodná voľba zdroja tepla, spôsobu a správnej regulácie vykurovania či možnosť riadeného vetrania.
"Pri významnej obnove budov sa odporúča začať energetickým auditom," zdôraznil Jambor. Ten pomôže zistiť, kam stavba patrí z hľadiska energetickej náročnosti. Určujúcou hodnotou je pritom jej ročná spotreba na meter štvorcový obytnej plochy. Umožní získať nezávislý pohľad na to, aké opatrenia sa pri konkrétnom dome oplatí realizovať ako prvé a kde sa dá najviac usporiť. Audit má obsahovať vyhodnotenie existujúceho stavu budovy, návrh energeticky úsporných opatrení, ktoré sa v budove dajú realizovať a približný výpočet úspor energie.
Energetické úspory budov Vysoké školy báňské | Electro Dad # 512
Československo v roku 1968: Vina spoluvinníka a hanba porážky
Britský historik Tony Judt skonštatoval, že tak ako v rokoch 1938 či 1948, aj v roku 1968 sa zahraničným silám „podarilo Československo vtlačiť do roly spoluvinníka svojej vlastnej porážky“. Tým, že predstavitelia štátu podpísali v Kremli Moskovský protokol, nechali sa zatiahnuť do likvidácie všetkého, o čo sa predtým usilovali. Peter Pithart, známy český politik, skonštatoval, že vodcovia „pražskej jari“ si v drvivej väčšine vybrali najhanebnejší spôsob vlastnej porážky. Ako príklad uvádza, že Alexander Dubček vo funkcii predsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR „podpísal zákon o výnimočnom stave, ktorý bol namierený proti tým, čo na uliciach demonštrovali s Dubčekovým menom na perách“.
Na začiatku roku 1970 sa na čelo štátu dostali ľudia profitujúci z národnej katastrofy a rozpútali proces, ktorý dostal názov normalizácia. Aj keď od jej začiatku uplynulo už 48 rokov, nikto ho neopísal lepšie ako Milan Šimečka v knihe "Obnovenie poriadku". Napísal ju v čase, keď sa normalizácia diala.
Posolstvo Nadácie Milana Šimečku a jej zakladateľov
Zakladatelia Nadácie Milana Šimečku odmietajú útoky na ich činnosť a považujú ich za hrubé porušenie toho, čo priniesol November 1989, a to žiť v slušnej, demokratickej a tolerantnej spoločnosti. Píše sa to vo vyhlásení zakladateľov nadácie, ktoré na svojej sociálnej sieti zdieľal Fedor Gál. Spolu s ďalšími zakladateľmi nadácie - Martinom Bútora, Jurajom Flamíkom, Jolanou Kusou, Františkom Mikloškom, Petrom Tatárom a Petrom Zajacom - pripomenuli, že sa Nadácia Milana Šimečku nikdy nespreneverila úlohe, ktorá vyplýva z jej základného štatútu. V ňom sa nadácia zaviazala, že bude podporovať aktivity zamerané na porozumenie a spoluprácu medzi národmi, národnosťami a etnickými skupinami, s osobitným dôrazom na rozvoj česko-slovenských vzťahov. „V týchto činnostiach pokračuje aj súčasná Nadácia Milana Šimečku, lebo to má vpísané v erbe a rodnom liste. O tom sme ako zakladajúci členovia nadácie a prví členovia jej Správnej rady hlboko presvedčení, lebo pokladáme súčasnú nadáciu nielen za pokračovateľku našej činnosti, ale aj posolstva Milana Šimečku.“
Milan Šimečka sa narodil v roku 1930 a zomrel v roku 1990. Bol to československý intelektuál, v rokoch disentu zástanca slobodnej spoločnosti. Jeho publikácie "Obnovenie poriadku", "Kruhová obrana" a "Koniec nehybnosti" zohrali podľa signatárov v slovenskej kultúre odporu kľúčovú rolu. V novembri 1989 sa spolu s Miroslavom Kusým stali v rámci Verejnosti proti násiliu v plnej miere súčasťou zmeny totalitnej spoločnosti na slobodnú. Milan Šimečka zomrel v septembri 1990 ako predseda zboru zahraničných poradcov prezidenta Václava Havla vo svojej poslednej službe demokracii. V čase novembra 1989 a po ňom bol Šimečka ich priateľom, poradcom a učiteľom. Preto zakladatelia založili v roku 1991 Nadáciu Milana Šimečku. „Zmyslom nadácie sa stalo, v duchu filozofického odkazu Milana Šimečku, podnecovať a podporovať aktivity smerujúce k rozvoju demokracie, kultúry, humanity a občianskej spoločnosti,“ uviedli signatári.
Nadácia Milana Šimečku už iniciovala niekoľko dôležitých projektov v oblasti vzdelávania o základných ľudských právach, ktoré boli určené najmä pre školy. Nadácia podporovala aj slobodnú žurnalistiku, najmä regionálnu. „Nasledovali projekty orálnej histórie, zbieranie osobných svedectiev z jednotlivých úsekov našich dejín. Oslovila svedkov z obdobia prvej ČSR, zhromaždila unikátny obsiahly materiál o osudoch tých, čo prežili holokaust. Zamerala sa aj na spomienky pamätníkov obdobia po roku 1945 a na november 1989. Venovala sa dielu Dominika Tatarku i publikovaniu diela Milana Šimečku,“ vymenovali zakladatelia s tým, že nadácia postupne svoju činnosť rozširovala a začala sa zameriavať aj na ďalšie okruhy v súvislosti s aktuálnymi problémami.
Politické vyhlásenia a ich interpretácie v súčasnosti
Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) sa v piatok 16. augusta vyjadril, že predseda hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka zneužíva demokraciu, demokratické inštitúty, ako sú protesty, na ochranu finančných záujmov vlastnej rodiny. Dňa 28. januára 2026 (SITA.sk) predseda vlády Robert Fico pôsobil na poslednom zverejnenom videu ako opitý strýko. Skonštatoval to v nedeľu v diskusnej relácii Na telo televízie Markíza predseda opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Fico vo videu vyzval koaličných partnerov, aby v predvolebnom roku vysadli na bieleho koňa, inak odídu na somárikovi do hlbokej opozície a prípadne do zabudnutia. „Toto nemôže byť hodné predsedu vlády SR,” povedal Šimečka. Zároveň sa pýta, či je premiér ešte v realite, alebo sa od nej úplne odtrhol. „Lebo ľudia dnes na Slovensku trpia. Podľa predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas-SD) chcel premiér rečami o bielom koni povedať, že konsolidácia a šetrenie sa zmení na porastové opatrenia. Forma jeho odkazu však podľa Rašiho zbytočne vyvolala polemiky a napätie. „Keď sa dávajú odkazy, majú sa povedať na koaličnej rade,” skonštatoval Raši.