Tragická streľba na Zámockej ulici v Bratislave, ktorá si vyžiadala životy dvoch nevinných ľudí, priniesla do popredia mimoriadne citlivú tému postavenia párov rovnakého pohlavia a ich práv v slovenskej spoločnosti. Verejná diskusia o tejto problematike ukázala, že komunita hlásiaca sa k homosexualite už dlhodobo volá po zrovnoprávnení svojho postavenia s majoritnou spoločnosťou. Jedným z kľúčových aspektov tejto snahy je požiadavka na rovnaké práva vyplývajúce z manželstva, aké požívajú heterosexuálne páry. Momentálne tomu bráni právna úprava zakotvená v Ústave SR, ktorá definuje manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy. Na manželstvo je však naviazaných množstvo ďalších oprávnení, vrátane možnosti udelenia trvalého pobytu pre partnera z tretej krajiny. Práve táto skutočnosť sa stala predmetom rozhodovania Krajského súdu v Žiline, ktorý v jednom významnom prípade rozhodol v prospech páru rovnakého pohlavia.
Prípad Mariana Ruiza a Jakuba Šanka: Súdny spor o trvalý pobyt
Žalobu na všeobecné súdy podal pár rovnakého pohlavia, ktorý uzavrel manželstvo v Argentíne. Žalobcami sú občan Argentíny Mariano Ruiz a občan Slovenskej republiky Jakub Šanko. Po uzatvorení manželstva v Argentíne sa rozhodli presťahovať na Slovensko. Pán Ruiz, ako občan krajiny mimo Európskej únie, potreboval povolenie na udelenie trvalého pobytu od cudzineckej polície. Cudzinecká polícia však jeho žiadosť zamietla s odôvodnením, že udelenie trvalého pobytu by bolo v rozpore so slovenskou legislatívou, konkrétne s § 48 ods. 2 písm. e) zákona č. 404/2001 Z. z. o pobyte cudzincov. Toto ustanovenie umožňuje zamietnuť žiadosť o trvalý pobyt, ak manželstvo nebolo uzavreté podľa osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine. Polícia sa odvolávala na absenciu uznávania manželstiev osôb rovnakého pohlavia v podmienkach Slovenskej republiky a rovnako ako Ústava SR, aj tento zákon definuje manželstvo ako dobrovoľný zväzok muža a ženy.
Pán Ruiz a pán Šanko boli presvedčení, že zo strany cudzineckej polície došlo k diskriminačnému konaniu na základe sexuálnej orientácie a k porušeniu ich základného práva na rešpektovanie súkromného rodinného života. Obhajca páru tiež argumentoval, že policajné konanie porušilo právo pána Šanka na slobodu pohybu a pobytu, keďže mu týmto spôsobom nepriamo bránilo v návrate do vlasti. Pán Ruiz zdôraznil, že splnil všetky podmienky požadované úradmi, vrátane podania žiadosti na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Buenos Aires a predloženia potrebných dokumentov, ako aj sobášneho listu vydaného argentínskymi úradmi.
Krajský súd v Žiline napokon rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica a aj rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Žilina zrušil v celom rozsahu. Súd potvrdil, že zamietnutím žiadosti došlo k neoprávnenej diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a k porušeniu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a slobody pobytu. Vec vrátil na ďalšie konanie Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Žilina.
Práva LGBT vs. prirodzené právo a právna tradícia.Teologické večery v Košiciach
Európsky kontext: Súdny dvor EÚ a právo na pobyt
Hoci Slovenská republika momentálne neuznáva manželstvá osôb rovnakého pohlavia a z nich plynúce oprávnenia, existuje rozsiahla rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, ktorá sa zameriava na vyvažovanie práv týchto menšín. Tieto rozhodnutia zdôrazňujú princíp rovnakého zaobchádzania a priznávajú právo na trvalý pobyt aj párom rovnakého pohlavia v každom členskom štáte Európskej únie.
Kľúčovým momentom bol rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5. júna 2018 vo veci C-673/18 Coman Hamilton vs Inspectoratul General pentru Imigrări. V tomto prípade išlo o rumunského občana a zároveň občana Spojených štátov amerických, pána Romana Comana, ktorý sa v New Yorku zoznámil s pánom Adrianom Hamiltonom, občanom Spojených štátov amerických. Po spoločnom živote v New Yorku a následne v Bruseli, kde pán Coman pracoval ako asistent poslanca v Európskom parlamente, uzavreli v Bruseli manželstvo. Následne sa obrátili na rumunský inšpektorát, aby zistili, za akých podmienok môže pán Hamilton, ako rodinný príslušník pána Romana, získať právo legálne sa zdržiavať v Rumunsku.
Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku vychádzal z predchádzajúcej judikatúry, najmä z rozsudku zo 14. novembra 2017 vo veci Lounes (C-165/16). V ňom rozhodol, že štátnym príslušníkom tretích štátov, rodinným príslušníkom občana Únie, ktorým nebolo na základe smernice 2004/38 priznané odvodené právo na pobyt v členskom štáte, ktorého je občan Únie štátnym príslušníkom, sa napriek tomu môže takéto právo priznať na základe článku 21 ods. 1 ZFEÚ. Súdny dvor zdôraznil, že práva priznané štátnym príslušníkom členských štátov zahŕňajú právo viesť bežný rodinný život v členskom štáte, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, pri návrate do tohto štátu, za prítomnosti ich rodinných príslušníkov. Odmietnutie uznať manželstvo osôb rovnakého pohlavia na účely priznania odvodeného práva na pobyt môže narušiť výkon práva občana Únie voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov.
Právo na súkromný a rodinný život a právo na pobyt
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že vzťah existujúci medzi párom rovnakého pohlavia môže spadať pod pojem „súkromný život” ako aj pod pojem „rodinný život” z rovnakého dôvodu, ako v prípade páru opačného pohlavia, ktorý sa nachádza v rovnakej situácii. Súd v tejto súvislosti odkazuje na rozsudky zo 7. novembra 2013 vo veci Vallianatos a i. v. Grécko, ako aj zo 14. decembra 2017 vo veci Orlandi a i. v. Taliansko.
V otázke práva na pobyt Súdny dvor zdôraznil, že právo na pobyt stanovené v smernici 2004/38 sa rozširuje na rodinných príslušníkov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi žiadneho členského štátu, ak sprevádzajú občana Únie alebo sa k nemu pripájajú v hostiteľskom členskom štáte a ak občan Únie spĺňa podmienky uvedené v smernici. Z tejto rozsiahlej rozhodovacej praxe vyplýva jasný postup pre vnútroštátne orgány verejnej moci v obdobných situáciách.
Slovenská realita: Prekážky a výzvy
Napriek jasným smerniciam na európskej úrovni, slovenská legislatíva a prax v oblasti udelenia trvalého pobytu pre partnerov rovnakého pohlavia z tretích krajín naráža na prekážky. Ako uvádza Liga za ľudské práva o.z., ktorá sa podieľa na projekte "Migračný kompas", tieto informácie boli pripravené v rámci projektu financovaného z nenávratného príspevku vo výške 109 786,08 EUR.
Advokát zastupujúci Mariana Ruiza, Peter Kubina z advokátskej kancelárie Dentons, poukazuje na diskriminačné konanie. „Ak by išlo o heterosexuálny pár, trvalý pobyt by už dávno mali udelený,“ skonštatoval. Pár sa domáha iba rovnakého zaobchádzania v situácii získania trvalého pobytu za účelom zlúčenia rodiny. V žalobe sa odvolávajú na Ústavu a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré chránia všetky formy rodinného spolužitia.
Kubina zdôrazňuje, že Európsky súd pre ľudské práva už v minulosti konštatoval, že pokiaľ sa štát rozhodne umožniť získanie trvalého pobytu manželovi alebo manželke svojho občana výlučne z dôvodu uzavretia (heterosexuálneho) manželstva, potom musí poskytnúť rovnakú možnosť aj párom, ktoré heterosexuálne manželstvo uzavrieť nemôžu z dôvodu svojej sexuálnej orientácie. V opačnom prípade sa štát dopúšťa diskriminácie.
Oddelenie cudzineckej polície v Žiline prvýkrát odmietlo udeliť Ruizovi trvalý pobyt 31. júla 2020 s odôvodnením, že ich manželstvo nie je v súlade so slovenským zákonom o rodine. Hoci polícia odporúčala páru požiadať o iný druh pobytu, napríklad prechodný pobyt na účely podnikania, zamestnania či štúdia, advokát to označil za diskriminačné. „Chceli sme to spraviť tak, aby sme o pobyt žiadali z dôvodu, ktorý sa zhoduje s realitou, namiesto predstierania, že ho klient potrebuje kvôli podnikaniu, zamestnaniu či štúdiu,“ uviedol.
Ombudsmanka a Ústavný súd: Snaha o systémové riešenie
Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová sa v súvislosti s rozhodovaním slovenskej polície pri pároch rovnakého pohlavia obrátila na Ústavný súd. Jej návrh sa týkal preskúmania ustanovenia v zákone o pobyte cudzincov, ktoré sa odvoláva na zákon o rodine. Toto konanie bolo iniciované na základe podania iného páru rovnakého pohlavia - Slováka a občana Nového Zélandu, ktorí po uzavretí manželstva na Novom Zélande v roku 2014 žiadali o trvalý pobyt na Slovensku v roku 2017. Aj v ich prípade polícia odmietla udeliť pobyt z dôvodu, že manželstvo nebolo uzavreté podľa slovenského zákona o rodine.
Ombudsmanka zdôrazňuje, že súčasná právna úprava núti páry rovnakého pohlavia k voľbe, či sa vrátia zo zahraničia na Slovensko a potrhajú si rodinné väzby, alebo zostanú v zahraničí. „Verejná ochrankyňa práv je toho názoru, že právna úprava, ktorá núti k takejto voľbe, je porušením základného práva na ochranu súkromia a rodinného života,“ uviedol Tomáš Čitbaj z kancelárie verejného ochrancu práv.
Ministerstvo vnútra na požiadavku ombudsmanky nereagovalo. Polícia uviedla, že slovenský štátny občan a jeho partner môžu na Slovensku spoločne žiť a získať pobyt ako rodinný príslušník občana Európskej únie len vtedy, ak slovenskému štátnemu občanovi už právo na pobyt predtým vzniklo v inej krajine Únie. V takom prípade sa partnerovi zachová právo na pobyt rodinného príslušníka aj po návrate na Slovensko. Tento mechanizmus však neplatí, ak slovenský občan žije priamo na Slovensku a jeho partner je z krajiny mimo EÚ.
Budúcnosť a precedensy
Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v prípade Mariana Ruiza a Jakuba Šanka je významným krokom vpred. Hoci nie je označené za prielomové, predstavuje prvý súdny verdikt v podobnej záležitosti na Slovensku, ktorý usmernil políciu. Podľa právneho zástupcu páru, Petra Kubinu, toto rozhodnutie môže uľahčiť život mnohým ľuďom a slúžiť ako užitočný precedens do budúcna. Týka sa nielen problematiky trvalého pobytu, ale aj iných aspektov života LGBTI+ osôb, ako sú informačné či majetkové práva, dedenie, či ďalšie práva, pri ktorých nie je nevyhnutné ich viazať na klasické manželstvo.
Napriek tomu, že toto rozhodnutie nijako neovplyvňuje definíciu manželstva v slovenskej ústave, potvrdzuje, že vzťah páru rovnakého pohlavia je formou rodinného života, ktorá požíva ochranu podľa Ústavy SR aj podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach. Táto ochrana by mala postačovať na udelenie trvalého pobytu, aj keď osoby z objektívnych príčin manželstvo podľa slovenského práva uzavrieť nemôžu. Prípad, ktorý riešila bývalá verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová a ktorý sa momentálne nachádza pred Ústavným súdom, môže priniesť ďalšie dôležité rozhodnutia v tejto oblasti.
V širšom európskom kontexte, hoci mnohé krajiny EÚ umožňujú sobáše osôb rovnakého pohlavia, existujú aj krajiny, kde je situácia komplikovanejšia, ako napríklad v Poľsku, ktoré odmietlo uznať manželstvo dvoch poľských občanov uzavreté v Nemecku. Súdny dvor EÚ však v tomto prípade zdôraznil, že členské štáty sú povinné na účely výkonu práv vyplývajúcich z práva Únie uznať manželský status legálne získaný v inom členskom štáte, avšak táto povinnosť neznamená zavedenie manželstva osôb rovnakého pohlavia do vnútroštátneho práva. Tento rozsudok však zároveň pripomína, že aj keď pravidlá týkajúce sa manželstva patria do právomoci členských štátov, tieto štáty majú pri výkone tejto právomoci povinnosť dodržiavať právo Únie.