V oblasti správy daní a boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti sú sankcie za porušenie zákonných povinností kľúčovým nástrojom na zabezpečenie dodržiavania pravidiel a ochranu verejných záujmov. S účinnosťou od 1. januára 2024 priniesla novela daňového poriadku významnú zmenu v prístupe k prvým porušeniam povinností prostredníctvom inštitútu "druhej šance". Zároveň však platí, že pri opakovanom alebo závažnom porušení predpisov, najmä v oblasti AML, môžu pokuty dosiahnuť až miliónové sumy. Tento článok sa zameriava na podstatu a rozsah sankcií, ktoré môžu byť uložené výhradne za porušenie povinností, a to s dôrazom na daňový poriadok a zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.
Sankcie v daňovom konaní: Od druhej šance k pokute
Daňový poriadok definuje celý rad povinností, ktoré musí daňový subjekt dodržiavať. Zanedbanie týchto povinností môže viesť k uloženiu sankcie, teda pokuty. S platnosťou od 1. januára 2024 nastala v tomto ohľade dôležitá zmena. Správca dane (daňový alebo colný úrad) pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, ako aj na index daňovej spoľahlivosti.
Kľúčovou novinkou je zavedenie inštitútu tzv. „druhej šance“. Podľa ustanovenia § 155 ods. 4 daňového poriadku v znení účinnom od 1. januára 2024, daňový úrad alebo colný úrad pokutu, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, pri prvom porušení povinnosti neuloží. Táto právna úprava sa však vzťahuje len na správne delikty, za ktoré sa ukladajú pokuty podľa daňového poriadku a ktorých výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia.
Čo to znamená v praxi?
Ak daňový subjekt po 31. decembri 2023 prvýkrát nesplní niektorú zo svojich povinností, napríklad na výzvu správcu dane nepredloží doklady, dopustí sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku. Keďže ide o prvé porušenie povinnosti po účinnosti novely, pokuta sa za tento správny delikt neuloží. V prípade, že by daňový subjekt následne predložil napríklad daňové priznanie po zákonom stanovenej lehote (správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a)), toto porušenie by už bolo posudzované ako druhé a pokuta by mohla byť uložená.
Je dôležité poznamenať, že tento inštitút "druhej šance" sa nevzťahuje na delikty pokutované v zmysle § 155 ods. 1 písm. a) až i) daňového poriadku, ak ide o závažnejšie porušenia. Porušenie povinnosti bude posudzované podľa skutkovej podstaty konkrétneho správneho deliktu. To znamená, že každé ustanovenie § 154 ods. 1 písm. a) až j) sa bude posudzovať samostatne. Ak daňový subjekt poruší svoju povinnosť prvýkrát, ktorá je sankcionovaná podľa § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, nebude sankcionovaný. Vzápätí nato však môže porušiť inú povinnosť, napríklad podľa § 155 ods. 1 písm. b), a za toto druhé porušenie už pokuta uložená byť môže.
Príklady porušenia povinností a možné sankcie:
- Nezabezpečenie vhodného miesta a podmienok pre daňovú kontrolu, nevpustenie kontrolórov do sídla: V takomto prípade sa daňový subjekt dopustí správneho deliktu a daňový úrad mu uloží pokutu od 60 EUR do 3 000 EUR. Daňový úrad pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
- Neskoré podanie daňového priznania: Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb (napr. z dôvodu príjmov za predaj nehnuteľnosti alebo prenájom bytu) v zákonom stanovenej lehote a ani po zaslaní výzvy správcu dane, uloží sa mu sankcia vo výške od 60 eur.
- Nesplnenie registračnej povinnosti: Ak daňový subjekt nemá splnenú registračnú povinnosť na daň z príjmu FO a nepodal žiadosť o registráciu, môže mu byť uložená pokuta.
- Nepodanie súhrnného výkazu k dani z pridanej hodnoty alebo prehľadu k závislej činnosti: Tieto povinnosti sú tiež sankcionované pokutou.
Vzťah k predchádzajúcim pokutám:
Ak bola daňovníkovi v minulosti uložená pokuta za porušenie povinnosti v zmysle § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku a po 1. januári 2024 opäť poruší takúto povinnosť, uloženie pokuty pri prvom porušení bude závisieť od toho, či rozhodujúca skutočnosť nastala do 31. decembra 2023 alebo po tomto dátume. Ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie pokuty nastala po 31. decembri 2023, ide o prvé porušenie povinnosti od účinnosti zákona a za toto porušenie sa pokuta neuloží. Toto ustanovenie sa bude vzťahovať na všetky daňové subjekty bez ohľadu na ich právnu formu alebo doterajšie plnenie povinností.
Sankcie v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML)
Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (AML zákon) ukladá tzv. povinným osobám (banky, notári, advokáti, podnikatelia v rôznych sektoroch) celý rad povinností. Tieto povinnosti zahŕňajú napríklad vykonávanie starostlivosti voči klientovi, posudzovanie rizík, vypracovanie programov vlastnej činnosti proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, a ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií finančnej polícii.
Za porušenie týchto povinností hrozia sankcie, ktoré môžu byť výrazne vyššie ako v daňovom konaní. Novelou zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti účinnou od 15. marca 2018 sa upravili podmienky ukladania pokút tak, aby boli účinné, primerané a odradzujúce.
Výška pokút podľa AML zákona:
- Do 1 000 000 eur: za nesplnenie alebo porušenie povinnosti vykonávať základnú starostlivosť o klienta (napr. neidentifikovanie klienta alebo konečného užívateľa výhod), za porušenie povinnosti vykonávať zvýšenú starostlivosť o klienta alebo za neohlásenie neobvyklej obchodnej operácie finančnej polícii.
- Do 5 000 000 eur: (len banke alebo finančnej inštitúcii) napr. za nesplnenie alebo porušenie povinnosti vykonávať základnú starostlivosť o klienta.
- Do 200 000 eur: za nesplnenie alebo porušenie povinnosti vypracovať a aktualizovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, alebo identifikovať, posudzovať, vyhodnocovať a aktualizovať riziká legalizácie príjmov z trestnej činnosti.
- Do 3 319 eur: za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť (napr. nezachovanie mlčanlivosti o skutočnostiach týkajúcich sa ohlásenia neobvyklej obchodnej operácie).
Pri určovaní výšky pokuty finančná polícia prihliada najmä na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho konania, jeho následky, úroveň súčinnosti poskytnutej pri kontrole, veľkosť a povahu podnikateľskej činnosti a tiež na opakované neplnenie či porušovanie povinností.
Ďalšie sankcie podľa AML zákona:
Okrem pokuty môže finančná polícia uložiť aj ďalšie sankcie:
- Povinnosť zdržať sa protiprávneho konania alebo odstrániť zistené nedostatky: Napríklad dopracovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti.
- Zverejnenie právoplatného rozhodnutia: Za porušenie či nesplnenie povinností, za ktoré možno uložiť pokutu do 1 000 000 eur, môže finančná polícia uložiť aj sankciu zverejnenia výroku právoplatného rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt na svojom webovom sídle po dobu piatich rokov.
- Podnet na odobratie oprávnenia na podnikanie: Ak povinná osoba viac ako 12 po sebe nasledujúcich mesiacov alebo opakovane neplní či porušuje ustanovené povinnosti, finančná polícia podá podnet orgánu oprávnenému rozhodnúť o odobratí oprávnenia na podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť.
Lehoty na ukladanie pokút:
Pokutu môže finančná polícia uložiť do troch rokov (subjektívna lehota) odo dňa, keď porušenie povinnosti zistila, najneskôr však do piatich rokov (objektívna lehota) odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
Priestupky a iné správne delikty
Okrem sankcií podľa daňového poriadku a AML zákona existujú aj sankcie za priestupky a iné správne delikty, ktoré sú upravené v rôznych zákonoch. Tieto sa týkajú porušenia rôznych povinností, od poriadku v doprave až po porušenie všeobecne záväzných nariadení obcí. Výška pokút za priestupky sa líši v závislosti od závažnosti a typu priestupku a môže sa pohybovať od niekoľkých desiatok eur až po tisíce eur. V niektorých prípadoch môže byť uložený aj zákaz činnosti.
Je dôležité si uvedomiť, že sankcie sú ukladané výhradne za porušenie zákonných povinností. Vždy je preto nevyhnutné poznať svoje povinnosti a dbať na ich riadne a včasné plnenie, aby sa predišlo nielen finančným postihom, ale aj iným negatívnym dôsledkom. V prípade pochybností je vždy vhodné obrátiť sa na odborníkov alebo príslušné orgány štátnej správy.