Košice, metropola východného Slovenska, sa hrdo týčia ako druhé najľudnatejšie mesto na Slovensku, s takmer 230 000 obyvateľmi, ktorí tvoria jeho živú a pulzujúcu dušu. Toto mesto, ktorého história siaha hlboko do minulosti, je dnes dynamickým centrom politického, hospodárskeho, kultúrneho a cirkevného života, s významným postavením v rámci celého východného Slovenska. Košice nie sú len mestom s bohatou minulosťou, ale aj mestom s víziou do budúcnosti, čo potvrdzujú viaceré prestížne tituly a iniciatívy, ktoré v posledných rokoch získali.
Historické Srdce a Architektonické Skvosty
Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými pamiatkami gotickej, barokovej, klasicistickej a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku s rozlohou 85,4 hektára. Najvýznamnejšou dominantou tohto historického skvostu je bezpochyby gotická katedrála Dóm svätej Alžbety, ktorá je zároveň najväčšou sakrálnou stavbou na Slovensku.
Dejiny mesta sú oveľa staršie ako jeho prvá písomná zmienka z roku 1230, ktorá spomína kostol v kráľovskej osade - Villa Cassa - predchodkyni neskoršieho mesta. Mestom sa Košice stali po roku 1241, keď kráľ Belo IV. podporoval znovuosídlenie Uhorského kráľovstva po mongolskom vpáde prizvanými „hosťami“ zo saského Nemecka. Stredoveká zástavba, sústrediaca sa okolo charakteristicky predĺženého šošovkovitého námestia, bola v rokoch 1270 - 1290 obohnaná mestskými hradbami. Opevnené mesto zostalo významnou vojenskou pevnosťou až do konca 18. storočia. V roku 1312, v dobe bojov o uhorský trón, mesto vyzbrojilo vojská a po boku kráľa Karola Róberta z Anjou porazilo v Bitke pri Rozhanovciach oligarchov Omodeja Abu a Matúša Čáka Trenčianskeho, za čo si vyslúžili lukratívne privilégiá. V roku 1369 Košice získali mestský znak, ktorý je najstarším písomne doloženým mestským erbom v Európe. Stali sa druhým najdôležitejším mestom v Uhorskom kráľovstve, s rovnakými právami, ako malo hlavné mesto Budín. Boli kultúrnym, remeselníckym a obchodným centrom celej hornouhorskej oblasti a na dôležitých obchodných trasách, predovšetkým z Pobaltia na Balkán.
Za vlády Žigmunda Luxemburského v prvej polovici 15. storočia došlo k okázalej gotickej výstavbe, ktorej najvýznamnejšou ukážkou je Dóm svätej Alžbety. Od 16. storočia Košice hrali rolu protihabsburskej bašty v početných stavovských povstaniach uhorskej šľachty, z ktorých najvýznamnejšie z rokov 1703 - 1711 viedol knieža František II. Rákoci, pochovaný v Košiciach. Mesto bolo hlavnou hornouhorskou protitureckou vojenskou pevnosťou a centrom katolíckej vzdelanosti s etablovanou Košickou univerzitou, založenou v roku 1657. V 19. storočí sa Košice stali výstavným posádkovým mestom s prenikajúcim priemyslom, početnými secesnými budovami štátnych úradov a inštitúcií a vlastnou konskou (1891), neskôr elektrickou mestskou železnicou (1913). V roku 1945 tu bola sformovaná prvá povojnová česko-slovenská vláda a vyhlásený Košický vládny program. V roku 1960 sa stali krajským mestom východného Slovenska. V 60. rokoch bol na juhovýchodnom predmestí vybudovaný hutnícky kombinát, čo bolo príčinou masového prisťahovalectva a výstavby početných panelových sídlisk. Košice si vyslúžili označenie najrýchlejšie rastúceho mesta v Česko-Slovensku a až do zániku spoločného štátu obsadzovali tradičnú priečku piateho najväčšieho mesta v Česko-Slovensku. Historické centrum zostalo chránené štatútom mestskej pamiatkovej rezervácie, najväčšej na Slovensku (ustanovená v 1983 s rozlohou 85,375 ha).
Košice v Európskom Kontexte a Kultúrny Rozvoj
Košice sa v posledných rokoch zaradili medzi významné európske mestá, čo potvrdzujú aj prestížne tituly, ktoré získali. V roku 2013 sa Košice stali Európskym hlavným mestom kultúry, čo bol pre mesto nesmierny úspech a príležitosť na prezentáciu svojej bohatej kultúry a histórie. Projekt Interface 2013 sa usiloval o transformáciu Košíc ako silného priemyselného centra na postindustriálne mesto s kreatívnym potenciálom, univerzitným zázemím a novou kultúrnou infraštruktúrou. Tvorcovia projektu priniesli do Košíc koncept kreatívnej ekonomiky - prepojenia ekonomiky a priemyslu s umením - čím sa vytvoril priestor pre rozvíjanie oblastí kreatívneho priemyslu (dizajn, médiá, architektúra, hudobná produkcia, film, informačné technológie, počítačové hry) a kreatívneho turizmu.
Trenčín je Európske hlavné mesto kultúry 2026 - Buďte pri tom!
Od roku 2016 nesú Košice titul Európske mesto športu, od toho istého roku sa tu koná prestížny medzinárodný filmový festival MFF Art Film. Prostredníctvom podpory rozvoja kreatívneho priemyslu a informačných technológií sa Košice zaradili do Siete kreatívnych miest UNESCO v roku 2017, keď im bol priznaný štatút UNESCO Creative City of Media Arts. Košice v roku 2019 získali taktiež titul Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019, ocenenie udeľované Európskym dobrovoľníckym centrom so sídlom v Bruseli.
Prezentácia mesta ako kultúrneho centra je viditeľná aj v projektoch, ako je premena Starej krytej plavárne v Mestskom parku na Rumanovej ulici na prvú halu umenia na Slovensku. Rekonštrukcia v rokoch 2012 - 2013 ponechala v centrálnom priestore haly bazén, čím sa zachováva kontinuita pôvodného účelu objektu s novým využitím. Kunsthalle takto ponúka prepojenie sveta vody s kultúrou.
Geografická Poloha a Prírodné Podmienky
Košice ležia vo východnej časti Slovenska v Košickom kraji, v blízkosti hraníc s Maďarskom (20 km), Ukrajinou (70 km) a Poľskom (70 km) na križovatke historických obchodných ciest. Mesto sa rozprestiera na oboch brehoch rieky Hornád v geografickom styku severného výbežku Východopanónskej panvy - Košickej kotliny a karpatského pohoria Slovenské rudohorie, ktoré mesto ohraničuje na severozápade masívom Čiernej hory a Volovských vrchov. Tektonickej stavbe okolia Košíc dominuje hornádsky zlomový systém, kolmo obmedzujúci gemerikum, veporikum a vnútrokarpatský paleogén od Východopanónskej panvy. Pozdĺž zlomu došlo v miocéne k silnej sopečnej aktivite v Slanských vrchoch.
Južná a juhovýchodná časť mesta stojí na vápnitých íloch kochanovského súvrstvia sarmatského veku (miocén) a mladších riečnych pieskoch, štrkoch a hlinách kvartéru. Západná a severná časť mesta leží na starších horninách veporika a gemerika. V oblasti Ťahanoviec to sú granodiority až tonality komplexu Bujanovej a nadložné premenené pieskovce a zlepence a tiež mezozoické vápence patriace k veporiku. V západnej časti dominujú premenené horniny gemerika, hlavne fylity čermeľskej skupiny, zlepence a brekcie krompašskej skupiny a amfibolity a metabazity rakoveckej skupiny. Z nerastného bohatstva sú v severozápadnej časti mesta v masíve Bankov významnejšie ložiská magnezitu, ktoré sa do roku 1997 ťažili a spracovávali v košickej magnezitke.
Podnebie Košíc je kontinentálne, mierne s priemernými teplotami -3 °C v januári a 19 °C v júli. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8,4 - 8,7 °C. Absolútne maximum: 38,5 °C (20. júl 1957), absolútne minimum: -30,5 °C (16. február 1940). Mesto patrí do povodia riek Hornád - Slaná - Tisa. Rieka Hornád preteká východnou časťou mesta v smere sever - juh. Pravostrannými prítokmi Hornádu sú východo-západným smerom Myslavský potok a severozápadným smerom potok Čermeľ. Mestskou časťou Šaca v západnej časti mesta tečie zo severu na juh rieka Ida. Južne od Košíc sa do Hornádu vlievajú ľavostranné prítoky Torysa a Oľšava. Vodné pomery mesta neboli priaznivé pre vytvorenie prírodných vodných plôch. V intraviláne mesta a v jeho okolí sa nachádzajú umelé vodné nádrže na riekach Hornád a Ida, viaceré bagroviská, resp. štrkoviská a rybníky. Vodná nádrž Poľov slúži ako zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne U. S. Steel Košice, rovnako aj vodná nádrž Pod Bukovcom.
Demografia a Národnostné Zloženie
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2018 žilo v Košiciach 238 757 obyvateľov. Národnostné zloženie mesta je nasledujúce: Slováci - 75,7 %, Maďari - 2,8 %, Rómovia - 1,98 %, Rusíni - 0,67 %, Česi - 0,72 %, Ukrajinci - 0,46 %, Nemci - 0,29 %, Poliaci - 0,17 %, Rusi - 0,09 %. Až 16,68 % obyvateľov Košíc neuviedlo žiadnu národnosť.
Historicky sa národnostné zloženie obyvateľstva mesta menilo podľa politických okolností. V roku 1891, s populáciou 28 884, iba polovica (49,9 %) Košičanov deklarovala maďarčinu ako svoj materský jazyk, 33,6 % - slovenčinu a 13,5 % - nemčinu. V roku 1910 z populácie 44 211 až 75,4 % sa deklarovalo Maďarmi, 14,8 % - Slovákmi, 7,2 % - Nemcami a 1,8 % - Poliakmi. Po roku 1918 v prvej Česko-slovenskej republike sa národnostná štruktúra menila výrazne v prospech slovenskej národnosti. Taktiež pribudlo Čechov, ktorí pôsobili v štátnych inštitúciách. Pred druhou svetovou vojnou mali Košice aj čulú židovskú komunitu, avšak v rokoch 1944 - 1945 okolo 10 000 Židov bolo deportovaných stranou Šípových krížov do Osvienčimu. Po roku 1989 došlo k čiastočnej renesancii židovského života v Košiciach.
Pre pestré dejiny a mnohé zmeny v národnostnom a náboženskom živote mesta sa Košice označujú ako mesto tolerancie. Klub národnostných menšín bol symbolicky zriadený v pamätnom dome košického rodáka, maďarského spisovateľa Sándora Máraiho. Klub zastrešuje kultúrne aktivity maďarskej, českej, karpatonemeckej, bulharskej, rómskej, poľskej, rusínskej a židovskej menšiny. Od roku 2000 sa každý september usporadúva FEMAN - Európsky festival kultúry národov a národností.
Mesto je medzinárodne známe aj ako stredisko rómskej menšiny, ktorá sa sústreďuje v mestskej časti Luník IX. Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity tu má zriadenú regionálnu kanceláriu. Rómske divadlo Romathan je jediné svojho druhu na Slovensku.
Správa Mesta a Symboly
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 1990 o meste Košice 401/1990 Zb. určil Košiciam štatút mesta spravovaného magistrátom, mestským zastupiteľstvom a primátorom mesta. Novelizácia zákona z roku 2006 222/2006 Zb. Mestské zastupiteľstvo je orgánom samosprávy mesta a rozhoduje o najdôležitejších otázkach celomestského charakteru. Primátor je výkonným a reprezentatívnym orgánom mesta, volený priamo na 4-ročné obdobie v jednokolovej voľbe systémom relatívnej väčšiny. Vedie rokovania mestského zastupiteľstva a mestskej rady a podpisuje ich uznesenia. Erb Košíc je najstaršie doloženým mestským erbom v Európe. Strieborná veľká pečať mesta z roku 1504 je jednou z najkrajších uhorských renesančných pečatidiel. Ďalšími symbolmi sú zástava mesta, insígnie a štandarda primátora.
Významné Kultúrne a Vzdelávacie Inštitúcie
Košice sú centrom celého východného Slovenska a sídlom regionálnej samosprávy - Košického samosprávneho kraja. Sú významným centrom politického, hospodárskeho, kultúrneho a cirkevného života, sídlom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy, Košickej gréckokatolíckej eparchie, Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie a Ústavného súdu SR. Mesto je strediskom významných kultúrnych inštitúcií s celoslovenskou a regionálnou pôsobnosťou, medzi ktoré patria Národné divadlo Košice, Štátna filharmónia Košice, Slovenské technické múzeum, Východoslovenské múzeum, Východoslovenská galéria a Štátna vedecká knižnica v Košiciach.
Dopravné Prepojenie a Infraštruktúra
Mesto hrá rolu v dopravnom prepojení východ - západ, kde tvorí spojnicu medzi východnou a strednou Európou na jednej strane a Ukrajinou a Ruskom na druhej strane prostredníctvom širokorozchodnej železničnej trate. Košické medzinárodné letisko sprostredkúva letecké spojenie so západnou a stredovýchodnou Európou pre spádovú oblasť východného Slovenska. V 19. storočí sa Košice stali výstavným posádkovým mestom s prenikajúcim priemyslom, početnými secesnými budovami štátnych úradov a inštitúcií a vlastnou konskou (1891), neskôr elektrickou mestskou železnicou (1913).
Medzinárodná Spolupráca a Partnerstvá
Košice nadviazali spoluprácu s mnohými mestami po celom svete, čo dokazuje ich otvorenosť a snahu o medzinárodné prepojenie. Medzi partnerské mestá patria: Budapešť (Maďarsko), Miskolc (Maďarsko), Abaújszántó (Maďarsko), Krosno (Poľsko), Katowice (Poľsko), Rzeszów (Poľsko), Bursa (Turecko), Mobile, AL (USA), Niš (Srbsko), Ostrava (Česko), Vysoké Tatry (Slovensko), Plovdiv (Bulharsko), Užhorod (Ukrajina). Tieto partnerstvá prispievajú k výmene skúseností, kultúrnym projektom a rozvoju mesta v rôznych oblastiach.