Rekonštrukcia Šafárikovho námestia: Premena srdca Bratislavy

Šafárikovo námestie v Bratislave prechádza zásadnou transformáciou, ktorá má ambíciu premeniť túto kedysi dopravnú križovatku a prechodnú zónu na moderný, multifunkčný verejný priestor. Projekt obnovy, ktorý začal s menšími úpravami a postupne sa rozvinul do komplexnej revitalizácie, zahŕňa odstránenie automobilovej dopravy z povrchu, vytvorenie rozsiahlych zelených plôch, podzemných garáží a nových rekreačných a kultúrnych zón. Cieľom je vytvoriť priestor, ktorý bude slúžiť obyvateľom aj návštevníkom mesta ako miesto oddychu, stretávania a kultúrneho vyžitia.

Vylúčenie automobilovej dopravy a zmeny v organizácii dopravy

Jedným z kľúčových aspektov rekonštrukcie je postupné vylúčenie automobilovej dopravy zo Šafárikovho námestia. Tento proces bol spustený s cieľom znížiť dopravnú záťaž a vytvoriť bezpečnejšie a príjemnejšie prostredie. V súvislosti s rekonštrukciou Starého mosta a výstavbou nosného systému mestskej hromadnej dopravy boli zavedené dočasné uzávery a obmedzenia. Cesta na Šafárikovom námestí bola uzavretá od Bezručovej ulice po budovu Univerzity Komenského. Opatrenia zahŕňali aj zníženie počtu jazdných pruhov na Dostojevského rade a Vajanského nábreží. Vodiči nemohli z Pribinovej ulice odbočiť vľavo smerom k Šafárikovmu námestiu a rovnako nebola možná jazda priamo na Bezručovu ulicu. Pre tieto obmedzenia bola odporúčaná alternatívna trasa vedená cez Olejkársku na Landererovu a späť na Dostojevského rad. Pravé odbočenie z Pribinovej ulice na Dostojevského rade však zostalo zachované. V rámci stavby boli neprejazdné aj Dobrovičová a Tobrucká ulica v mieste ich vyústenia na Štúrovu ulicu. Tieto dopravné obmedzenia boli súčasťou širšieho projektu, ktorý zahŕňa aj modernizáciu infraštruktúry pre mestskú hromadnú dopravu.

Vízia budúcnosti: Landererov park a podzemné garáže

Dlhodobým zámerom pre Šafárikovo námestie je jeho komplexná revitalizácia, ktorá zahŕňa výstavbu podzemných garáží a na nich vytvorenie rozsiahleho zeleného parku. Tento priestor má byť obohatený o oddychovú zónu, detské ihrisko a nový kultúrny priestor. Politika "autá pod zem, zeleň a život nad zem" sa stala hlavným smerom obnovy. Mestská časť Staré Mesto oficiálne získala Šafárikovo námestie do svojej správy, čo umožnilo realizáciu týchto ambicióznych plánov. V budúcnosti by mal tento priestor, nazývaný aj Landererov park, tvoriť až osemdesiat percent zelene. Súčasťou parku budú nové chodníky, detské ihrisko, toalety a zabezpečený bezbariérový prístup. Starosta Starého Mesta Radoslav Števčík uviedol, že park sa bude rozširovať smerom k parku s Kačacou fontánou a bývalý asfaltový priestor pre otáčanie autobusov nahradí tráva. Fontána Marína v priestore ostane a v jej okolí bude umiestnené občerstvenie. Súčasťou nového parku bude aj výbeh pre psov.

Postupné kroky k modernizácii

S menšími úpravami začalo Staré Mesto na námestí ihneď s cieľom čo najrýchlejšie premeniť lokalitu, vnímanú verejnosťou skôr ako zastávku MHD s občerstvením, na moderný verejný priestor. V priebehu leta na ploche bývalého bistra vyrástol dočasný letný pavilón, ktorého autormi sú Róbert Bakyta a Marián Lucký. Do zelenej časti pribudli lavičky a dočasné detské ihrisko. Zámerom občianskej iniciatívy bolo vytvoriť v pavilóne priestor na oddych, improvizovanú čitáreň, diskusie, prednášky a výstavy. Súčasťou pavilónu bolo aj informačné centrum pre turistov.

Architektonické súťaže a vízie

Pretransformovanie Šafárikovho námestia a priľahlého Fajnorovho nábrežia bolo predmetom architektonických súťaží, ktorých cieľom bolo vygenerovať optimálne urbanisticko-architektonické riešenie. Návrhy sa snažili vytvoriť kvalitné verejné priestory s funkciami orientovanými na kultúrno-spoločenské a voľnočasové aktivity, ako aj mestskú zeleň.

Jeden zo súťažných návrhov spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a.s. a kolektív navrhol radikálne riešenie fragmentácie plôch. Diagonálne umiestnená nová trávnatá plocha mala priestor zjednocovať, robiť ho čitateľným a flexibilným. Spevnené plochy mali tvoriť rámec na rozmiestnenie funkcií ako športové aktivity, drobné funkcie, relax, komunikácia, usporiadanie trhov či kultúrnych podujatí. V priestore Fajnorovho nábrežia sa riešil problém prepojenia námestia s nábrežím, navrhnuté bolo nové usporiadanie Gondovej ulice pre peší pohyb, oddychovú časť so stromoradím a cyklistickú trasu. Pozdĺžna os nábrežia mala nadväzovať na smer toku rieky, s akcentmi pamätníka starého mosta a fontány.

Ďalší návrh, od Ing. arch. Petra Lényiho, Ing. arch. Ondreja Marka, Ing. arch. Mariána Luckého a kolektívu, zdôrazňoval komplexnosť zadania vzhľadom na historickú stopu, stavebné zámery, pluralitu názorov a záujmy rôznych strán. Hľadal cestu, ktorá by hierarchizovala a zohľadnila túto rozmanitú mozaiku podnetov. Nábrežie malo byť zapojené do nadlokálnej línie nábrežného korza a poskytnúť odlišný program a charakter vďaka blízkosti filozofickej fakulty.

Návrh prof. akad. arch. Imricha Vaška a kolektívu predstavil koncept "krajiny naplavenín" (NÁPLAVKA) generovanej modernými architektonicko-dizajnérskymi prostriedkami. Tento návrh mal vytvoriť vizuálne atraktívnu krajinu dunajských ramien, ktorá by ponúkla originálny oddychovo-kultúrno-eventovo-športový priestor. Zvlnený terén mal slúžiť ako architektúra námestí, parkov aj pavilónov integrovaných do "dún". Koncepcia mala byť založená na prírodných materiáloch a mala implementovať existujúce umelecké prvky ako Kačacia fontána.

V rámci súťaže sa tiež uvažovalo o vytvorení reprezentačného výstupného/nástupného bodu pre osobnú lodnú dopravu.

História a súčasnosť Šafárikovho námestia

Šafárikovo námestie má za sebou bohatú minulosť. Viac ako 60 rokov boli autobusy neodmysliteľnou súčasťou námestia a slúžili ako konečná stanica pre viaceré linky MHD. Prestupy z autobusov na električky smerom na Hlavnú stanicu, do Ružinova či na Zlaté piesky boli bežné. V minulosti sa na námestí nachádzalo aj známe bistro a asfaltová plocha slúžila ako nástupište.

V blízkosti námestia sa nachádza Landererov palác, postavený okolo roku 1760, ktorý vlastnil prvý bratislavský kníhtlačiar Ján Michal Landerer. Palác bol počas leteckého útoku v roku 1944 na rafinériu Apollo ťažko poškodený a po druhej svetovej vojne zbúraný. Predstavitelia mesta veria, že pomenovanie nového parku po Landererovi bude dôstojne pripomínať túto osobnosť bratislavskej histórie.

Investície a časový harmonogram

Do nového parku bolo naplánované investovať 300-tisíc eur. Podľa vyjadrení starostu Števčíka sa so stavebnými prácami mohlo začať v najbližších týždňoch, s cieľom zasadiť trávu v apríli a dokončiť park na jar budúceho roka. Nové chodníky mali byť hotové už počas leta. Počas prác mali byť obmedzenia pre chodcov, avšak dopravné obmedzenia pre električky sa nepredpokladali.

Rekonštrukcia Šafárikovho námestia predstavuje významný krok k modernizácii verejných priestorov v Bratislave, ktorý má potenciál výrazne zlepšiť kvalitu života obyvateľov a zvýšiť atraktivitu centra mesta.

tags: #safarikovo #namestie #rekonstrukcia