Problematika rómskeho bývania a jeho súvis s poškodzovaním majetku je dlhodobo diskutovanou témou na Slovensku. Prípady, kedy sú nehnuteľnosti zdevastované a neobývateľné, sa objavujú v rôznych lokalitách, pričom často vyvolávajú konflikty medzi vlastníkmi, nájomníkmi a samosprávami. Tento článok sa zameriava na konkrétne situácie, ktoré ilustrujú zložitosť tejto problematiky, od neoprávneného užívania bytov až po mediálne spory o objektívnosť informovania.
Prípad z Lučenca: Neoprávnené užívanie a hrozba deložovania
V časti Parný mlyn v Lučenci sa odohrala napätá situácia, kedy rómske rodiny neoprávnene obývali dva domy patriace Občianskemu združeniu Harmony. Majiteľ Marek Šoun uviedol, že nehnuteľnosti boli za roky užívania zdevastované a stali sa životunebezpečnými, čo si vyžiadalo nutnosť ich zbúrania. Rodiny boli vyzvané k dobrovoľnému vysťahovaniu do stredy 1. júna, pričom v prípade neuposlúchnutia hrozilo zakročenie polície. Šoun podal na neoprávnených užívateľov trestné oznámenie za neoprávnené užívanie cudzej veci, čím sa domáhal svojho vlastníckeho práva.
Niektorí z postihnutých Rómov plánovali návrat do obcí svojho pôvodu. Pre tých, ktorí nemali kam ísť, bolo riešením požiadať o pomoc mestský úrad. Jedna rodina s šiestimi deťmi, vedená Ernestom Botošom, mala nájsť dočasné útočisko v Nitre nad Ipľom, kde im matka zabezpečila dom. Mesto Lučenec poskytlo jednej rodine ubytovňu, nakoľko boli obyvateľmi mesta. Tento prípad poukazuje na potrebu efektívnych a humánnych riešení pre vysťahované rodiny, ktoré často nemajú alternatívne možnosti bývania.
Mediálny spor: Objektivita versus prezentácia faktov v Žiline
Problematika rómskeho bývania sa často stáva predmetom mediálnych reportáží, ktoré však nie vždy podávajú jednotný a objektívny obraz. Príkladom je rozpor v reportážach dvoch slovenských novinárov týkajúcich sa obyvateľov unimobuniek v Žiline. Pavol Konštiak z denníka Plus JEDEN DEŇ vo svojej reportáži uviedol, že obyvatelia neudržiavajú unimobunky v dobrom stave a že „už na pohľad je jasné, že sa oň nestarajú“.
Séria prednášok o globálnych otázkach - Rómovia v Európe
Tento názor však spochybnila Zuzana Hanzelová z verejnoprávnej RTVS. Vo svojej reportáži poukázala na to, že za zlým stavom unimobuniek nemusí stáť výlučne nezodpovedné správanie nájomníkov. Podľa jej zistení im do obydlí zatekalo a „zničené unimobunky, ktoré mali zničiť práve rómski obyvatelia, na mieste nenašli“. Hanzelová tak nepriamo naznačila, že Konštiakova reportáž nemusela poskytnúť reálny pohľad na situáciu.
Pavol Konštiak sa voči tvrdeniam Hanzelovej ostro ohradil. Označil jej reportáž za „klamstvo a zavádzanie“ a zdôraznil, že rómski obyvatelia za unimobunky platili mesačný nájom vo výške 220 eur. Žiadal od nej ospravedlnenie za pošpinenie ich dobrého mena. Hanzelová naopak trvala na svojom stanovisku a žiadala Konštiaka o spresnenie, ktoré unimobunky sú zničené a čo presne je v nich zdevastované, keďže jej štáb nič také na mieste nenašiel. Tento mediálny spor podčiarkuje dôležitosť zodpovedného a overeného informovania o citlivých témach, akou je bývanie marginalizovaných skupín.
Prípad z Pečovskej Novej Vsi: Zbúranie bytovky a hľadanie riešení
V obci Pečovská Nová Ves v okrese Sabinov bola nutnosť zbúrania bytovky, v ktorej bývali Rómovia, spôsobená nevyhovujúcim statickým posudkom. Budova, postavená koncom 80. rokov, bola v zlom stave, čo si vyžiadalo radikálne riešenie. Obyvatelia boli najprv dočasne umiestnení v komunitnom centre, kde im obec zabezpečila základné potreby vrátane stravy.
Obec následne zakúpila štyri obytné kontajnery s kompletnou elektroinštaláciou a vykurovacím zariadením za 25-tisíc eur. Tieto kontajnery mali slúžiť ako dočasné bývanie, kým si obyvatelia nezabezpečia vlastné bývanie. Starosta obce Jaroslav Dujava však narazil na problém s financovaním. Obec očakávala preplatenie nákladov štátom, ale dozvedela sa, že peniaze za obytné kontajnery nedostane. Prednosta Okresného úradu v Prešove Peter Harvan vysvetlil, že štát prepláca náklady na dočasné ubytovanie, ale nie nákup kontajnerov či iných obytných priestorov. Starosta Dujava označil túto situáciu za ponaučenie do budúcnosti a uviedol, že obec bude v podobných prípadoch čakať na priamu pomoc od štátu.
Ďalšou komplikáciou pri zbúraní bytovky bola skutočnosť, že na budovu nadväzovala kaplnka bez samostatnej steny. Obec musela pred zbúraním vybudovať zadnú stenu kaplnky a budovu fixovať, čo si vyžiadalo ďalšie náklady. Tento prípad ilustruje, že riešenie bytových problémov rómskych komunít často zahŕňa nielen finančné náklady, ale aj zložité technické a administratívne prekážky.
Starosta Stanislav Girášek: Expertné znalosti pre efektívne riadenie obce
V kontexte riešenia rómskeho bývania a súvisiacich problémov je dôležité spomenúť aj úlohu samospráv a ich vedenia. Starosta obce Rožkovany, Stanislav Girášek, prináša do svojej funkcie unikátnu perspektívu vďaka svojim dlhoročným skúsenostiam v štátnej správe. Po 28 rokoch práce na odbore životného prostredia Okresného úradu v Prešove, kde sa ako absolvent inžinierskeho štúdia špecializoval na problematiku životného prostredia, dokonale pozná legislatívu a postupy štátnych úradníkov.
Táto expertíza mu poskytuje výhodu pri vybavovaní úradnej agendy, čo je obzvlášť cenné pre začínajúcich starostov, ktorí často čelia nedostatočným znalostiam v tejto oblasti. Girášek si uvedomuje, že jeho vedomosti mu umožňujú efektívnejšie riadiť obec a riešiť zložité problémy, vrátane otázok bývania.
Problém s bývaním v Rožkovanoch: Dve osady a rôznorodá komunita
Obec Rožkovany, podobne ako mnohé iné slovenské obce, čelí výzve zabezpečenia slušného bývania pre rómske rodiny. V obci sa nachádzajú dve rómske osady, jedna na kopci a druhá pri trati, kde žije približne dvesto Rómov. Komunita je rozmanitá - nájdu sa medzi nimi ľudia, ktorí si dokázali nájsť prácu, ale aj tí, pre ktorých je práca abstraktným pojmom.
Predchádzajúce vedenie obce pracovalo na projekte domov v radovej výstavbe, ktorý však bola nová samospráva nútená zrušiť. Starosta Girášek vysvetlil, že obava spočívala v tom, že by si Rómovia domy, ktoré by obec darovala, nevážili a do niekoľkých rokov by ich zničili, ako sa to stalo v mnohých iných obciach na východnom Slovensku. Navyše by sa obec na dlhé roky zadlžila, čo by znemožnilo financovanie iných potrebných projektov. Girášek sa bol pozrieť v Zborove pri Bardejove, kde sa rieši bývanie Rómov, a zistil, že tamojšie byty a karavany sú síce čiastočne zničené, ale stále obývateľné.
Prípad z Veľkej Idy: Karavany, byty a nájomné dlhy
V obci Veľká Ida v okrese Košice - okolie riešia rómske bývanie už niekoľko rokov. Okrem klasických murovaných bytov, kde bolo v rokoch 2010 až 2011 odovzdaných 13 nových bytových jednotiek, obyvatelia bývajú aj v obytných karavanoch. Celkovo obec disponuje 37 bytmi a karavanmi. Napriek tomu, že nejde o murované byty, obyvatelia v nich platia nájomné.
Starosta obce Beluscsák uviedol, že nie všetci obyvatelia nájomné platia a obec musí vymáhať dlžoby prostredníctvom inštitútu osobitného príjemcu alebo sa snaží obyvateľov zamestnať. Niektorí Rómovia by podľa jeho slov preferovali bývanie v murovaných domoch. Uvažovalo sa o projekte ETP Slovensko, kde by si obyvatelia svojpomocne postavili domy, podobne ako v obci Rankovce. Starosta však upozornil na odlišnú komunitu vo Veľkej Ide, kde je až 65 percent analfabetizmu. Dokonca sa stalo, že štyria zamestnanci vo veku 40 až 50 rokov museli opustiť svoje zamestnanie.
Prioritou obce je momentálne výstavba materskej školy. Vzhľadom na to, že Rómovia tvoria v obci majoritu (1920 z 3600 obyvateľov), sú podľa starostu potrebné ďalšie byty. Obec spolupracuje s Úradom splnomocnenca vlády pre rómske komunity na výzvach na výstavbu materských škôl a komunitných centier.
Lunik IX v Košiciach: Nelegálne bývanie a hrozba asanácie
Na sídlisku Lunik IX v Košiciach, ktoré je známe svojimi bytovými problémami, sa schyľuje k asanácii ďalšieho paneláku na Hrebendovej ulici. Nájomníci bez nájomnej zmluvy v zdemolovanom bloku sa odmietajú vysťahovať, napriek tomu, že bývanie v poškodenom bloku je životu nebezpečné.
Rómovia, ktorí v dome bývajú s platnou nájomnou zmluvou, dostali náhradné bývanie. Ostatní, ktorí obývajú byt „načierno“, si musia svoju bytovú otázku riešiť sami, ako každý iný občan. Týmto nelegálnym obyvateľom sa však táto situácia nepáči a deväť rodín podalo podnet na súd, kde sa dožadujú práva na náhradné bývanie, aj napriek tomu, že nevlastnia nájomné zmluvy. Ich požiadavkou je, aby im v prípade búrania bloku poskytli náhradné byty a oni následne začnú platiť dlžoby aj svoj nájom.
Bytový podnik mesta Košice, ktorý spravuje byty na Luniku IX, už skôr upozornil obyvateľov z Hrebendovej 22 a 24, že tí, ktorí nemajú nájomné zmluvy a sú neplatiči, sa budú musieť vysťahovať. Písomnú výzvu na vysťahovanie dostali už pred pol rokom. Poslanec mestského zastupiteľstva a koordinátor prác na Luniku IX, Miloš Ihnát, potvrdil, že obyvatelia domu na Hrebendovej 22-24 bývajú bez platnej nájomnej zmluvy a bez právneho titulu. Dom je po rozhodnutí statika a stavebného úradu určený na asanáciu do konca novembra 2013, pretože ohrozuje zdravie a život obyvateľstva. Situácia na Luniku IX je preto mimoriadne napätá a vyžaduje si komplexné a zodpovedné riešenia.