Tento článok sa zaoberá vývojom bývania a osídlenia, so zameraním na rómsku komunitu, s osobitným dôrazom na oblasť Jamrichova, ako aj širším kontextom histórie obce Veľké Kostoľany. Súčasťou sú aj informácie o zasadnutí miestneho zastupiteľstva v Bánovciach nad Bebravou, ktoré sa venuje hospodáreniu mestských organizácií a nakladaniu s majetkom mesta.
Zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Bánovciach nad Bebravou
Dňa 28. septembra sa konalo zasadnutie mestského zastupiteľstva v Bánovciach nad Bebravou, ktoré otvoril a viedol primátor mesta Marián Chovanec. Zasadnutie bolo uznášaniaschopné, keďže z 19 pozvaných poslancov bolo prítomných 16. Na zasadnutí bola schválená návrhová komisia v zložení PhDr. PaeDr., MUDr. a Mgr. Na program zasadnutia bol doplnený nový bod: zánik mandátu poslanca Ing. Ladislava Kačiančana. Ing. Kačiančan písomne oznámil zmenu miesta trvalého pobytu mimo mesto Bánovce nad Bebravou, čím mu zanikol poslanecký mandát. Za prvého náhradníka bol určený Milan Dubný, ktorý bol na zasadnutie pozvaný.
V súvislosti so zánikom mandátu poslanca Ing. Kačiančana boli prijaté viaceré uznesenia. Ing. Kačiančan bol odvolaný z funkcie člena mestskej rady a predsedu komisie pre životné prostredie. Na jeho miesto bol do mestskej rady navrhnutý nový poslanec Milan Dubný. Poslanci poďakovali Ing. Kačiančanovi za jeho prácu a popriali mu úspechy v novom bydlisku.
Ďalším bodom programu bolo prerokovanie mimosúdneho vyrovnania s firmou ROKO gips. Poslankyňa PhDr. PaeDr. sa informovala o výške prostriedkov, ktoré ušetrila externá advokátska kancelária. Bolo konštatované, že výška prostriedkov, ktoré by boli v prípade mimosúdneho vyrovnania vyplatené, podlieha schváleniu Mestského zastupiteľstva.
Zasadnutie sa venovalo aj rozboru hospodárenia mestských organizácií. Bol schválený rozbor hospodárenia MsKS s.r.o. za prvý polrok 2014, pričom strata vo výške 7 331,79 € sa bude riešiť v rámci vlastného hospodárenia organizácie. Podobne bola schválená správa o hospodárení Bánovského kultúrneho centra, p.o. za prvý polrok 2014, kde strata vo výške 3 154,14 € bude riešená v rámci vlastného hospodárenia. Správa o hospodárení Správy majetku mesta, p.o. bola taktiež schválená.
Poslanci vzali na vedomie informatívnu správu o podaných a riešených sťažnostiach a podnetoch od fyzických a právnických osôb za prvý polrok. Taktiež bola prerokovaná informatívna správa o výmene a prideľovaní komunálnych bytov.
Zaujímavým bodom bolo aj prerokovanie návrhu doplnku k VZN o prevádzkovom čase prevádzok, ktorý vznikol na základe poslaneckej požiadavky na rozšírenie prevádzkovej doby letných terás. Vzhľadom na koniec letnej sezóny bol návrh stiahnutý z rokovania.
Mestské zastupiteľstvo schválilo aj doplnok k VZN o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý vznikol na základe protestu prokurátora a obsahuje doplnenie a upresnenie parkovacích plôch. Taktiež bol doplnený VZN o spôsobe náhradného zásobovania vodou a odvádzania odpadových vôd, ktorý konkretizuje podmienky núdzového zásobovania vodou na základe protestu prokurátora.
Významnou časťou zasadnutia bolo nakladanie s majetkom mesta. Poslanci schválili predaj pozemkov z dôvodu hodného osobitného zreteľa firme KORD Slovakia, a.s. za kúpnu cenu spolu 7 464,94 €. Tieto pozemky, v celkovej výmere 1502 m2, boli určené na majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov v areáli závodu, ktoré firma užíva.
Ďalším bodom bolo schválenie odpredaja pozemkov pod garáže v zmysle zákona. Tento bod zahŕňal predaj viacerých parciel rôznym fyzickým osobám, pričom ceny boli stanovené znaleckým posudkom alebo dohodou. V niektorých prípadoch bolo konštatované, že kúpna cena bola uhradená už v minulosti.
Osídlenie a bývanie Rómov v Gemeri-Malohonte
Informácie z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote osvetľujú vývoj rómskeho bývania v regióne. Na vystavených fotografiách sú zachytené obydlia v podobe maringotiek, jedno- a dvojpriestorových murovaných domov, ako aj bývanie v bytovkách. Rómovia sa na území Gemera a Malohontu začali usadzovať v priebehu 16. až 17. storočia. Charakter bývania a architektúra odrážali ich kultúru a spôsob života.
Kočovní olašskí Rómovia využívali drevené vozy na presuny. V posledných desaťročiach prešli na bývanie v mobilných maringotkách, v ktorých mnohé rodiny žili ešte aj po zákaze kočovania v roku 1958. Pre usadlých Rómov boli typické zemnice, ktoré boli budované v kopcovitom teréne. Po prvej svetovej vojne sa usadlý Rómovia snažili o lepšie bývanie, najmä v podobe jednopriestorových obydlí z dreva alebo tehál. V súčasnosti Rómovia žijú v rôznych typoch obydlí, od jednopriestorových domov až po sociálne byty, ktoré sa v Gemeri-Malohonte začali stavať v 90. rokoch 20. storočia.
Dejiny obce Veľké Kostoľany
Obec Veľké Kostoľany má bohatú históriu, siahajúcu až do obdobia mladšej doby kamennej. Prvé osídlenie je viazané na úrodnú pôdu, výdatnosť tokov a výhodnú geografickú polohu. Archeologické nálezy, vrátane kostier z 5. - 12. storočia a predmetov z doby kamennej a železnej, svedčia o dávnom osídlení územia.
Názov obce sa spomína v darovacej listine kráľa Ondreja II. z roku 1209. Pôvodný názov bol Sent Vít, podľa kostola zasväteného sv. Vítovi. Názov Veľké Kostoľany je neskoršieho dáta. Na miernom vŕšku v obci sa v staroveku nachádzal hrad s kostolom, ktorý mal ochrannú funkciu. Z pôvodného hradu sa nezachovali stopy, no ešte na začiatku 20. storočia boli viditeľné zvyšky múrov.
Obec sa tiež spomína v súvislosti s porážkou bratríkov v roku 1467. Bratríci, husitskí bojovníci, sa usadili aj na Slovensku a ohrozovali bohaté kláštory a feudálov. V službách kráľa Mateja Korvína pôsobil aj veliteľ bratríkov Ján Švehla, ktorý sa napriek zákazu opustil kráľovské vojsko a so svojimi mužmi obsadil hrad Kostoľany. Po obliehaní kráľom Matejom sa posádka hradu vzdala a Švehla bol popravený.
Obyvatelia obce boli zemania a roľníci. V histórii sa spomínajú významné zemianske rody ako Mihalyffyovská, Révay, Erdődy, Čáky a ďalšie. Obec mala aj svoj prvý poštový úrad, založený francúzskym barónom Detrauxom v roku 1875.
Skanzen Pribylina: Živá história Liptova a tradičný život našich predkov
Kostol vo Veľkých Kostoľanoch má dlhú históriu, siahajúcu pravdepodobne do 15. storočia, s prestavbami a prístavbami v neskorších obdobiach. Veža kostola bola viackrát opravovaná a v roku 1995 bola postavená nová veža. Na kostolnej veži sú štyri zvony, pričom dva boli zrekvirované počas prvej svetovej vojny. Na cintoríne sa nachádza misionárska kaplnka a krížová cesta.
V roku 1830 postihla obec epidémia cholery, na pamiatku ktorej bola v roku 1832 postavená kaplnka. V obci sa nachádza aj farská kaplnka a jaskyňa zasvätená Lurdskej Panne Márii.
V roku 1848 sa vo Veľkých Kostoľanoch zdržiavala skupina slovenských dobrovoľníkov pod vedením Žišku a Abafi, ktorí boli zaradení do cisárskeho vojska. V obci pôsobil aj dekan Štefan Ochaba, ktorý bol pre svoje výroky odsúdený na smrť, no neskôr prepustený.
Školstvo v obci má dlhú tradíciu. Od nepamäti existovala škola, ktorá sa viackrát sťahovala a rozširovala. V roku 1959 bola postavená nová, 17-triedna základná škola, ktorá slúži dodnes. V obci pôsobila aj "Židovská obec náboženská" so svojou modlitebňou a jednotriednou školou. V štyridsiatych rokoch 20. storočia bola v obci aj rómska komunita, ktorá sa venovala remeslám a výrobe tehál.
tags: #romovia #a #byvanie #jamrichova