Pripájate sa na verejnú Wi-Fi? Aj keď je takmer všadeprítomné pripojenie na internet neoceniteľným výdobytkom modernej doby, prináša so sebou viaceré riziká. S bezpečným surfovaním po webe preto súvisí aj bezpečné sieťové pripojenie. Pokiaľ je to možné, mali by ste sa pripájať len do sietí, ktoré sú dostatočne zabezpečené. Patrí sem napríklad domáca, firemná či školská sieť.
Riziká spojené s verejnými Wi-Fi sieťami
Najrizikovejšie sú verejné Wi-Fi siete bez hesla, ktoré sú dostupné napríklad na námestiach, v kaviarňach, v dopravných prostriedkoch alebo na verejných priestranstvách. Riziková môže byť aj vaša domáca sieť. Ak sa o svoj router správne nestaráte, môže vás to vyjsť poriadne draho. Získajte aktuálne informácie o bezpečnosti na internete.

Medzi útoky, ktoré sa zameriavajú na sieťovú komunikáciu, patrí útok typu man-in-the-middle. Útočník sa pri tomto útoku „potajomky“ dostane medzi váš mobil a internetovú stránku, ktorú chcete navštíviť. Takisto sa môže infiltrovať medzi mobil a router či medzi router a web. Snaží sa pritom napadnúť ich spojenie a vložiť doň vlastné prvky, ktoré mu umožňujú odpočúvať, prípadne pozmeniť komunikáciu. Je teda aktívnym „prostredníkom“ a zachytáva dáta odosielané pri prenose.
Ako sa chrániť pri pripájaní na Wi-Fi
Odstráňte zo zoznamu vašich dostupných sietí tie, ktoré nepoužívate. Ak máte totiž zapnuté automatické pripojenie k sieti, vaše zariadenie sa môže pripojiť aj vtedy, keď si to neželáte. Najlepším riešením je deaktivovanie automatického pripojenia k sieti. Keď si v zozname nájdených dostupných Wi-Fi sietí vyberáte tú, na ktorú sa chcete pripojiť, sledujte jej názov. Jedným z rozšírených spôsobov útoku je totiž vytváranie hotspotov, ktoré majú takmer identický názov ako legitímna sieť na danom mieste.
Ak sa potrebujete pripojiť k internetu mimo vašej zabezpečenej siete, zvoľte radšej mobilné dáta. V dnešnej dobe má takmer každý používateľ mobilný telefón s dátovým balíkom. Pokiaľ je dostatočne veľký, môže si používateľ vytvoriť vlastnú Wi-Fi sieť, tzv. „hotspot“. Používateľ si môže takisto sám zvoliť úroveň bezpečnosti (ideálne WPA2 alebo WPA3) a heslo. Vlastnú sieť môže následne použiť na pripojenie ďalších zariadení, ako sú notebook, tablet či iné telefóny.
Internetová a Informačná Bezpečnosť b. WiFi Siete, Hacking, InSSIDer, CMD, Keygen
Komplexná digitálna ochrana
Ešte viac sa môžete zabezpečiť používaním VPN pripojenia, ktoré dokáže vytvoriť šifrovaný tunel medzi vaším zariadením a cieľovou stránkou. Okrem toho slúži aj na anonymizovanie. Ak predsa len zvolíte verejnú Wi-Fi, využite ju len na bežné surfovanie po webe, pri ktorom nemusíte zadávať prihlasovacie alebo iné citlivé údaje. Do online služieb sa prihlasujte najmä cez ich oficiálne aplikácie. Vyhnite sa používaniu internetbankingu alebo online nakupovaniu.
Bezpečnosť na sociálnych sieťach: Viac než len zdieľanie
Možno to poznáte aj vy: Uvaríte si kávu, konečne si vyložíte nohy a pozriete sa, čo je nové na internete. Všetci ich s obľubou používame a vďaka nim môžeme byť v kontakte aj s ľuďmi, ktorí sú od nás vzdialení stovky či tisíce kilometrov. Pravdepodobne sa radi delíte s tým, čo máte nové, zdieľanie príspevkov na sociálnych sieťach má však svoje pravidlá. Ak ich nedodržíme, nechtiac môžeme odhaliť svoje súkromie aj osobám, s ktorými by sme v reálnom živote nechceli mať nič spoločné.

Zdieľanie fotografií detí: Každá mama či stará mama sa rada pochváli svojimi deťmi alebo vnúčatami. Je to prirodzené. Naša rodina nám robí najväčšiu radosť. Fotky detí by sme však nemali zverejňovať bez súhlasu ich rodičov. A to najmä ak všetky príspevky zdieľame verejne. Inak sa fotografia vašej rozkošnej vnučky či vnúčika môže dostať k človeku, ktorý nemá dobré úmysly. Tak sa môže ľahko dozvedieť ako vyzerá, kde chodí do školy a aké má záľuby. Ak nastane najhorší scenár, takéto informácie môže zneužiť. Deti sú zraniteľné a v rizikových situáciách bezmocné. Pred zverejnením akýchkoľvek fotografií detí by ste sa mali vždy poradiť s ich rodičmi a zvážiť nastavenia súkromia.
Potvrdenie žiadostí o priateľstvo: Ak vám niekto neznámy pošle žiadosť o priateľstvo, vašou povinnosťou nie je ho automaticky potvrdiť. Nikdy neviete, kto sa skrýva za neznámou prezývkou a ničhovoriacou fotografiou. V anonymnom svete virtuálneho priestoru môžete stretnúť rôzne indivíduá. Ak ste bez partnera, možno narazíte na Dona Juana či krásnu nápadníčku, ktorá vám bude vyznávať lásku. Aj v takýchto momentoch by sme mali byť obozretní. Väčšina takýchto mužov a žien hrá na viacero strán a ich cieľ je jediný - vymámiť z vás peniaze. Okrem toho neznámy človek uvidí vaše súkromie ako na tanieri. Dôsledne zvažujte, komu potvrdíte priateľstvo, a uprednostňujte ľudí, ktorých poznáte z reálneho života.
Zverejňovanie negatívnych emócií: Niekedy sa stane, že nás niekto vytočí a my potrebujeme „vypustiť paru“. Dať von všetky svoje negatívne emócie v príspevku na sociálnej sieti nemusí byť to najšťastnejšie riešenie. Pamätajte: Všetko, čo napíšete a zverejníte na internete, ostane v kybernetickom priestore a nikdy odtiaľ nezmizne. Preto komunikujte s rešpektom a neperte špinavú bielizeň online. Pred zverejnením emóciou sa zamyslite nad možnými dlhodobými následkami.
Označovanie polohy: Táto sieť, podobne ako aj ostatné, prináša možnosť označiť miesto, kde sa práve nachádzate, alebo kde bola fotka urobená. Podrobná informácia o polohe však môže byť lákavá pre potenciálnych zlodejov. Zvážte, či je naozaj nevyhnutné zdieľať vašu aktuálnu polohu, najmä ak ste sami doma alebo na dovolenke.
Nadmerné zdieľanie: Je fajn, ak chceme zostať v živom kontakte s priateľmi, ktorých máme na internete. Ak však budeme denne uverejňovať desiatky príspevkov a zdieľať všetko, na čo klikneme, naši virtuálni priatelia to budú vnímať ako spam a je len otázkou času, kedy nás prestanú sledovať. Málokto je naozaj zvedavý na našu každú myšlienku či krok. Zaostrite aj na trápne momen(t)ky - fotografie, ktoré vznikli pod vplyvom alkoholu, rôznych oslavách, stretávkach a podobne. Za tie by ste zrejme v skutočnom svete dostali skôr palec dole, než hore. Ak sa budeme snažiť dodržiavať pravidlá bezpečného správania sa na internete, sociálne siete sa môžu stať našim obľúbeným pomocníkom. Snažíte sa dodržiavať pravidlá bezpečnosti na sociálnych sieťach?
Deti a digitálny svet: Ochrana a výchova
Byť offline je dnes fenomén: s telefónom sa ráno prebúdzame a chodíme spať, ale aj si skvalitňujeme život - len predstava, že by sme počas pandémie nedokázali nadviazať kontakt s rodinou či kamarátmi, je pre mnohých desivá. No čím viac možností poskytuje internet svojim používateľom, tým viac získavajú útočníci, podvodníci a tienisté ľudské stránky. S odborníkom na digitálnu bezpečnosť zo spoločnosti ESET Ondrejom Kubovičom sme preto hľadali možnosti, ako byť čo najviac v bezpečí aj v online prostredí. V rozhovore so špecialistom Ondrejom Kubovičom sa dozviete: kto je najohrozenejšou skupinou na internete, prečo je dôležité, aby rodič poznal sociálne siete, ktoré dieťa používa, prečo tvrdý zákaz nie je dobrou taktikou pri digitálnej bezpečnosti detí, aké nástroje a nastavenia môžu rodičom pomôcť pri kontrole, ktorá rešpektuje aj súkromie dieťaťa, ktoré aplikácie sú bezpečné na posielanie správ a s akými podvodmi sa môžeme na internete často stretnúť.
Často počúvame, že seniori sú najzraniteľnejšou skupinou v online priestore. Nie sú rovnako ohrozené aj deti, ktoré s technológiami vyrastajú, ale nemajú ešte rozvinuté kritické myslenie? Tieto skupiny sú dosť odlišné. Mnoho seniorov už nejakú digitálnu gramotnosť má, no nemajú technológie intuitívne zaužívané v každodennom živote. Pre deti sú zase technológie prirodzené, no nemajú ešte rozvinuté kritické myslenie, bývajú menej opatrné a kliknú aj na veci, ktoré si dospelý človek vie vyhodnotiť ako možné riziko.
Deti môžu mať už naučené situácie, ktorým by sa mali vyhnúť, napríklad že sa nemajú rozprávať s cudzími ľuďmi, no zároveň sú spôsoby, ako takúto situáciu na internete podať iným spôsobom. A zrazu dieťa cudzieho človeka prestane vnímať ako cudzieho, a tak sa s ním začne rozprávať. Dieťa si jednoducho nevie podobný scenár dostatočne abstraktne rozšíriť, že aha, toto môže byť problém, aby pochopilo celú situáciu komplexne. Preto môžu aj deti veľmi ľahko naletieť na podvody na internete.

Aké sú najčastejšie digitálne nástrahy, na ktoré môžu deti natrafiť? Keďže pracujem vo firme, ktorá rieši digitálnu bezpečnosť, pozerám sa na to najmä z tohto pohľadu: deti môžu natrafiť na nejaký škodlivý kód, ktorý im bude zobrazovať reklamy, alebo si môžu stiahnuť falošnú hru, ktorá bude posielať esemesky na pozadí. Prípadne ak je v telefóne uložená platobná karta, môžu si objednať nejakú službu, o ktorej rodičia nevedia, a budú takto vyrábať „škody“. Všetky tieto „technické“ podvody však vieme jednoducho odhaliť a blokovať.
Existuje však množstvo psychologických ohrození, pri ktorých sú nástroje na reguláciu a ochranu obmedzenejšie. Keď vás útočník na internete obťažuje, máte možnosť zablokovať ho. No on v tom môže pokračovať - stačí, ak si vytvorí ďalšie konto pod falošným menom. Nehovoriac o tom, ako sociálne siete kyberšikanu zosilnili - kým v minulosti mal agresor len obmedzený priestor, v ktorom fungoval, dnes môže terorizovať obeť kedykoľvek a pred oveľa širším okruhom ľudí. Toto je niečo, čoho sa aj ja ako otec veľmi obávam. Na druhej strane si ani deti niekedy nemusia uvedomovať, že svojím správaním niekomu ubližujú. Rodič má aj v tomto prípade veľmi dôležitú úlohu vysvetliť, že internet nie je bublina, a ak dieťa robí niekomu zle online, je to rovnako zlé ako v reálnom svete.
Mali by byť sociálne siete pre deti zakázané? Sociálne siete aj sú zakázané, na Slovensku si dieťa do 13 rokov nemôže založiť väčšinu z nich, v Česku je to povolené až od 15 rokov. Realita však ukazuje, že oklamať dátumom narodenia pri registrácii nie je problém, a tak je bežné, že decká majú aktívne profily už medzi 8 až 10 rokmi. Rozumiem týmto vekovým hraniciam, no keď dieťa vidí, že v triede má 18 z 20 detí sociálnu sieť a ono patrí k menšine, tak ho tlak okolia donúti vytvoriť si ju. Navyše, len čo rodičia zavedú tvrdé obmedzenia a zákazy, dieťa si nájde nejaký spôsob, ako to obísť. Deti sú v tomto veľmi šikovné, s technológiami vyrastajú a sociálne siete tieto možnosti ponúkajú.
Keď rodičia zavedú tvrdé obmedzenia a zákazy, napríklad pri sociálnych sieťach, dieťa si nájde nejaký spôsob, ako to obísť. Je oveľa lepšie, ak o tom rodič vie. V tomto prípade je preto oveľa lepšie, ak o tom rodič vie a pomáha dieťaťu kriticky vyhodnocovať množstvo toxického obsahu, psychologických problémov a rizík. Rodičia by preto mali byť dostatočne uvedomelí a mali by vedieť, čo robiť, aby bolo dieťa aj v digitálnom svete v bezpečí.
Ako teda kontrolovať dieťa tak, aby bolo na internete v bezpečí, ale zároveň sme rešpektovali jeho súkromie? Rodič by nemal byť „kontrolór“, ktorý nad dieťaťom stále stojí a všetko si pozerá. Tak mu zasahuje do súkromia, a aj ohýba predstavu o súkromí, čo môže dieťa negatívne poznačiť aj do budúcna. Lepšie je byť otvoreným poradcom, byť pri dieťati, keď sa s niečím stretne, nerozumie tomu alebo sa o tom chce rozprávať. Samozrejme, je dôležité previesť ho prvými krokmi, ako napríklad založenie profilu, nastavenie súkromia a celkovo čo najbezpečnejšie nastavenia.
K podobnému záveru sme dospeli aj pri rozhovore s psychologičkou o vplyve skrášľovacích filtrov na deti. Ich používanie nemusí byť len škodlivé, pri budovaní identity v puberte môže pomôcť, ale rodič musí byť v celom procese prítomný, otvorený a vedieť, o čo ide. Toto platí nielen o sociálnych sieťach, ale napríklad aj o hrách. Veľa rodičov dá dieťaťu tablet a ďalej neriešia, ako a čo sa hrajú. Rodič by si mal nad hru s dieťaťom sadnúť, možno na chvíľu zahrať, aby videl, ako to vyzerá, čo sa v hre deje a ako funguje. Sám si uvedomí možné riziká a zhodnotí, či je hra vôbec pre dieťa vhodná. Rodič môže urobiť aj nejaký predvýber hier a previesť nimi dieťa. Dôležité je, aby tam bol rodič naozaj prítomný - pri hrách, sociálnych sieťach, na internete.
A okrem toho existujú aj technické nástroje, ktoré mu pri tomto môžu pomôcť. Môžeme si povedať nejaké príklady? Základné kontroly rodičovskej ochrany sú zabudované v operačných systémoch všetkých mobilných zariadení. Existujú však aj externé nástroje, ktoré majú rozšírenú funkcionalitu, známe ako parental control. Dá sa pomocou nich obmedziť aj lokalizácia dieťaťa, ak chcete, aby dieťa ostalo v rámci bloku či na ihrisku. Ak vyjde za nastavenú hranicu, zablokuje sa mu telefón, pošle vám (rodičovi) upozornenie a môžete mu hneď zavolať, či je v poriadku. Aby to nebolo len o obmedzeniach, umožňuje aj jednoduchú komunikáciu dieťaťa s rodičmi - napríklad ak chce byť dlhšie na YouTube alebo podobne, môže jednoducho poslať upozornenie aj so zdôvodnením rodičovi. Sú tam však aj možnosti blokovania konkrétnych kategórií webstránok. Môžete si vybrať, ktoré bude blokovať plošne, a tak môžete dieťa chrániť pred vekovo neprimeraným obsahom.
Technicky zdatnejší rodičia si môžu doma upraviť DNS servery, cez ktoré sa zariadenia z domácej Wi-Fi pripájajú na internet. Funguje to v podstate ako telefónny zoznam, cez ktorý router prekladá vami zadaný názov stránky, napríklad Soda.O2.sk na čísla IP adresy, a podľa nich vyhľadá na internete príslušnú stránku.

Osobné údaje a ich ochrana v digitálnom svete
Aj keď je takmer všadeprítomné pripojenie na internet neoceniteľným výdobytkom modernej doby, prináša so sebou viaceré riziká. S bezpečným surfovaním po webe preto súvisí aj bezpečné sieťové pripojenie. Pokiaľ je to možné, mali by ste sa pripájať len do sietí, ktoré sú dostatočne zabezpečené. Patrí sem napríklad domáca, firemná či školská sieť. Najrizikovejšie sú verejné Wi-Fi siete bez hesla, ktoré sú dostupné napríklad na námestiach, v kaviarňach, v dopravných prostriedkoch alebo na verejných priestranstvách. Riziková môže byť aj vaša domáca sieť. Ak sa o svoj router správne nestaráte, môže vás to vyjsť poriadne draho. Získajte aktuálne informácie o bezpečnosti na internete. Medzi útoky, ktoré sa zameriavajú na sieťovú komunikáciu, patrí útok typu man-in-the-middle. Útočník sa pri tomto útoku „potajomky“ dostane medzi váš mobil a internetovú stránku, ktorú chcete navštíviť. Takisto sa môže infiltrovať medzi mobil a router či medzi router a web. Snaží sa pritom napadnúť ich spojenie a vložiť doň vlastné prvky, ktoré mu umožňujú odpočúvať, prípadne pozmeniť komunikáciu. Je teda aktívnym „prostredníkom“ a zachytáva dáta odosielané pri prenose. Odstráňte zo zoznamu vašich dostupných sietí tie, ktoré nepoužívate. Ak máte totiž zapnuté automatické pripojenie k sieti, vaše zariadenie sa môže pripojiť aj vtedy, keď si to neželáte. Najlepším riešením je deaktivovanie automatického pripojenia k sieti. Keď si v zozname nájdených dostupných Wi-Fi sietí vyberáte tú, na ktorú sa chcete pripojiť, sledujte jej názov. Jedným z rozšírených spôsobov útoku je totiž vytváranie hotspotov, ktoré majú takmer identický názov ako legitímna sieť na danom mieste. Ak sa potrebujete pripojiť k internetu mimo vašej zabezpečenej siete, zvoľte radšej mobilné dáta. V dnešnej dobe má takmer každý používateľ mobilný telefón s dátovým balíkom. Pokiaľ je dostatočne veľký, môže si používateľ vytvoriť vlastnú Wi-Fi sieť, tzv. „hotspot“. Používateľ si môže takisto sám zvoliť úroveň bezpečnosti (ideálne WPA2 alebo WPA3) a heslo. Vlastnú sieť môže následne použiť na pripojenie ďalších zariadení, ako sú notebook, tablet či iné telefóny. Komplexná digitálna ochrana. Ešte viac sa môžete zabezpečiť používaním VPN pripojenia, ktoré dokáže vytvoriť šifrovaný tunel medzi vaším zariadením a cieľovou stránkou. Okrem toho slúži aj na anonymizovanie. Ak predsa len zvolíte verejnú Wi-Fi, využite ju len na bežné surfovanie po webe, pri ktorom nemusíte zadávať prihlasovacie alebo iné citlivé údaje. Do online služieb sa prihlasujte najmä cez ich oficiálne aplikácie. Vyhnite sa používaniu internetbankingu alebo online nakupovaniu.

5 praktických tipov na bezpečný internet od Ondreja Kuboviča:
- Nenechávajte si heslá uložené v prehliadači. Takto uložené heslá majú nulovú bezpečnosť. Prekrytie hesla čiernymi bodkami v prehliadači nie je žiadna ochrana a útočníkovi ich dávate v podstate zadarmo.
- Na ukladanie hesiel použite radšej password manager. Teda dostupný externý softvér, ktorý heslá uloží, ale zároveň spoľahlivo šifruje, nielen prekrýva.
- Zapnite si dvojstupňové overenie. Na vaše telefónne číslo prípadne vo vybranej aplikácii dostanete kód, ktorý musíte zadať pri prihlásení.
- Skontrolujte stránku, na ktorej vypĺňate údaje. Základom phishingového podvodu je neoprávnené získavanie údajov, pričom sa podvodníci tvária ako organizácia - kopírujú štýl stránok, vkladajú logá, aby boli takéto podvodné stránky vnímané ako oficiálne. Pred zadávaním údajov v riadku s adresou preto vždy skontrolujte, či ste na oficiálnej stránke alebo aplikácii. Aplikácie sťahujte len z oficiálnych obchodov.
- Vypnite si zdieľanie polohy. Zbytočne takto poskytujete údaje tretím stranám a je to užitočnejšie opatrenie ako napríklad prekrytie prednej kamery na počítači. Ak si aplikácia vyžaduje vašu lokalizáciu, nechajte ju zapnutú len počas používania aplikácie.
Ako je to so zdieľaním polohy cez čet? Väčšina platforiem to ponúka ako možnosť a napríklad rodičom to môže slúžiť na zistenie polohy dieťaťa. Bezpečnejšie je kontrolovať dieťa cez nástroj rodičovskej kontroly, vtedy komunikuje zariadenie so zariadením a nejde to cez tretiu stranu. Nevidím v tom však zásadný problém, keď sa potrebujete s niekým nájsť v cudzom meste alebo na festivale, teda na krátky čas. Dal by som si pozor na výber appky pri takomto zdieľaní, keďže bezpečnosť Messengera je horšia ako povedzme Signalu.
To znamená, že je lepšie nechať si lokalizáciu vypnutú? Určite vypnutú. V mapách a podobných aplikáciách, kde sa vyžaduje lokalizácia, odporúčam nechať zapnuté zdieľanie polohy len pri používaní aplikácie. Google napríklad má možnosť detailného zaznamenávania polohy používateľa. Vie z toho spraviť aj report, mapku, na ktorej presne vidíte, kde ste v akom čase boli aj akým typom dopravného prostriedku ste cestovali. Myslela som si, že je to celkom dobrá funkcia. Ja som počul o prípade, keď chalan chodil za milenkou a vďaka tejto funkcii o tom Google vedel - dnes je už rozvedený. Z tých dát sa dá vydedukovať veľa vecí a Google zbytočne vie niečo, čo o vás nemusí vedieť žiadny človek. Ja si vážim svoje súkromie a som radšej, keď o mne apky nevedia nič.
Krádež profilu a identity na sociálnych sieťach
Pri bezpečnosti na sociálnych sieťach môže byť problémom aj krádež profilu. Je to stále aktuálna téma? Prístupy do sociálnych sietí patria na dark webe medzi tie najhodnotnejšie údaje. Dôvodom je, že s nimi viete robiť veľmi veľa vecí. Ak nemáte zapnuté overenie ďalším faktorom a zadáte svoje meno a heslo, je otázkou pár sekúnd, aby vám zmenili heslo. Ak navyše útočník získa vaše prihlasovacie údaje, skúsi ich automatizovane použiť na všetkých ďalších sociálnych sieťach.
Čo môže útočník z týchto dát získať? Primárnou motiváciou za väčšinou zlých vecí, ktoré sa dejú na internete, sú peniaze. Na sociálnych sieťach máme obrovské kvantum informácií. Keby si útočník stiahol len všetky staré čety, ktoré tam máme, má veľké množstvo osobných informácií. Mnoho z nás cez takéto nezabezpečené kanály zdieľa občianske preukazy alebo fotky dôležitých dokumentov a aj fotografie, ktoré sa dajú použiť napríklad na vydieranie. Ak útočník dostane prístup napríklad do Messengera, jedným klikom v nastaveniach si môže stiahnuť všetko, čo tam máte. Ak získa plnú kontrolu nad vaším profilom, ide aj o krádež identity.

Kybernetické hrozby v pracovnom prostredí
Rýchle rozšírenie koronavírusu prinútilo zo dňa na deň státisíce ľudí pracovať na diaľku či študovať online. Je to experiment obrovského rozmeru. Mnohí zisťujú, že im práca z domu vyhovuje, a bez väčších problémov dokážu skĺbiť súkromný a pracovný život, no treba pamätať aj na to, že home office môže predstavovať bezpečnostné riziko. „Hackerský útok môže odkryť a vydať napospas dôležité aktíva firmy, ako napríklad údaje o spoločnosti, informácie o produkte, ktorý je ešte len vo fáze vývoja, či osobné údaje zamestnancov,” varuje Marc Rivero López, expert na kybernetickú bezpečnosť. Páchatelia, ktorí sa venujú počítačovej kriminalite, sa veľmi dobre orientujú v aktuálnom dianí a používajú sofistikované taktiky. Niektorí hackeri používajú zámienky, ktoré majú spojitosť s aktuálnymi témami, akou je napríklad teraz koronavírus. V tejto súvislosti majú spoločnosti a ich zamestnanci rôzne povinnosti.
Firma: musí disponovať pohotovostným plánom, v ktorom by mala byť do detailu rozpísaná politika používania firemných elektronických zariadení a rovnako aj povinnosti ich užívateľov (zamestnancov). Zamestnávateľ by mal tiež poskytnúť návod, ako sa správať a čo robiť v kritických situáciách, ktoré by mohli nastať.
Zamestnanec: ak máte akékoľvek podozrenie, že by mohla byť ohrozená bezpečnosť, neváhajte a ihneď o tom informujte svojho nadriadeného. „Pracovník musí bezodkladne informovať osobu zodpovednú za ochranu alebo bezpečnosť údajov v prípade, že má akékoľvek pochybnosti,” odporúča Jorge Carranza, právnik so špecializáciou na ochranu dát a zabezpečovanie informácií. Firma tak bude môcť zareagovať čo najskôr.
Tipy, ako udržať bezpečnosť pri práci z domu:
- Skontrolujte politiku používania elektronických zariadení: Zistite, či má firma, pre ktorú pracujete, k dispozícii dokument o politike používania elektronických zariadení. Malo by v ňom byť detailne rozpísané, ako sa majú správne používať súbory, aký je protokol o používaní výpočtovej techniky a mobilov a aké sú pravidlá inštalovania programov či zálohovania.
- Používajte len podporované programy: Snažte sa nepoužívať programy či nástroje, ktoré nie sú podporované vašou spoločnosťou. Pracujte výlučne s programami, ktoré vám firma poskytuje. Napríklad si zálohujte a ukladajte všetku dokumentáciu na firemný cloud. Ak sú vaše dokumenty pod bezpečnostnou zámkou spoločnosti, informácie, s ktorými narábate, tak budú oveľa viac chránené.
- Aktualizujte si softvér: Aktualizujte si operačný systém. To isté platí aj o všetkých nástrojoch, programoch, prehliadačoch, ba dokonca aj o rozšíreniach, ktoré používate. Ak je to možné, aktivujte si automatické aktualizácie.
- Nepoužívajte rovnaké heslá: Nepoužívajte rovnaké heslo na rozličné platformy. Sme si vedomí, že pri takom množstve stránok a služieb, ktoré od nás vyžadujú heslo, je to jednoduchšie povedať, ako vykonať. Nie je v silách bežného smrteľníka si všetky tie heslá pamätať. Trik je v tom, že použijete správcu hesiel. Služby LastPass alebo Dashlane sú dobrou voľbou. Tieto služby vám uskladnia všetky vaše heslá a budete si v nich môcť aj vytvárať nové komplikované a nepriepustné kľúče, ktoré služba vloží automaticky tam, kde to bude potrebné. Nikdy však nezabudnite hlavné heslo, aby ste sa k vášmu profilu vôbec dostali. V prípade, že chcete heslo preposlať svojim kolegom, použite trezor. Digitálny trezor či správca hesiel vám prídu vhod v momente, keď chcete kolegom preposlať vstupné kľúče. Určite ich nezaznamenávajte len tak do hárkov či iných online dokumentov.
- Buďte ostražití voči phishingu: V posledných rokoch došlo k mnohým narušeniam bezpečnosti v malých aj veľkých spoločnostiach a vaše heslo a rovnako aj váš účet mohli byť napadnuté. Tento fakt si môžete ľahko overiť cez služby ako Have I been pwned alebo Firefox Monitor. Tento odkaz vás zvyčajne zavedie na webovú stránku. Tá sa môže zdať úplne v poriadku, ale pokiaľ si nie ste úplne istí, že je stránka pravá, svoje údaje nezadávajte. Ak ste nečakali žiadnu správu, opatrnosť je na mieste. Kontaktujte priamo spoločnosť alebo osobu, ktorá od vás tieto podrobnosti požaduje. Uistite sa, že ste neboli hacknutí a že nejde o podvod. Hackeri vytvárajú kópie webových stránok, ktoré sú také podobné originálom, že dokážu oklamať aj tých najpokročilejších používateľov. Táto metóda sa nazýva phishing.
- Dbajte na detaily: Neuchovávajte informácie nedbalým spôsobom. Ak je to možné, nepoužívajte harddisk svojho počítača na ukladanie firemných dát a na konci dňa vždy vymažte dočasné súbory. Keď skončíte prácu, nezabudnite sa odhlásiť z internetového prehliadača a aj z vášho počítača. Tak zamedzíte tomu, aby sa ktokoľvek iný bez vášho vedomia dostal k firemným údajom.
Ďalšie rady pre prácu z domu:
- Zmeňte si heslo na Wi-Fi: Ak stále používate prednastavené heslo, vedzte, že tým výrazne uľahčujete prácu hackerom. Vytvorte si vlastné silné heslo, ktoré bude obsahovať viac ako 12 znakov, veľké aj malé písmená, aspoň jeden špeciálny znak a nebude obsahovať vaše osobné údaje.
- Skryte alebo zmeňte názov vašej bezdrôtovej siete: Je vhodnejšie použiť názov bez priamej spojitosti na vašu osobu. Pomenovaním siete „Jankova wifina” uľahčíte život niekomu, kto by sa tam rád nabúral, keďže bude na prvý pohľad zjavné, ktorá je tá vaša.
- Nepoužívajte verejne prístupné siete: V dnešnej dobe sa aj doma môžete pripojiť na verejnú sieť, ktorú prevádzkuje vaša mestská časť alebo iná organizácia, no radšej sa im vyhnite.
- Použite VPN pripojenie: Ak to vaša firma umožňuje, použite pripojenie VPN. Mnoho spoločností má v počítačoch svojich zamestnancov nainštalovaný súkromný a šifrovaný prístup do fyzickej miestnej siete v kancelárii. Ide o virtuálnu súkromnú sieť (Virtual Private Network, VPN). Jej použitím sa môžete pripojiť k internetu a intranetu spoločnosti aj v prípade, že pracujete z domu, akoby ste boli v kancelárii. To výrazne minimalizuje riziká spojené s používaním vašej vlastnej siete Wi-Fi.
- Správa MAC adries: Pre trochu pokročilejších používateľov - pomocou adresy MAC (Media Access Control) môžete mať prehľad o tom, aké zariadenia momentálne používajú vašu sieť. V prípade potreby umožňuje aj skryť prístupový bod do vašej siete.
Ak nepodniknete žiaden z vyššie spomínaných krokov a necháte router a Wi-Fi v pôvodnom nastavení, podľa počítačového experta hackerom postačí 15 minút, aby zabezpečenie prelomili.
Čo robiť v prípade napadnutia?
Aj tak ma hackli. Čo s tým? Neexistuje dokonalé zabezpečenie. Jediné, čo môžeme urobiť, je vynaložiť maximum a skomplikovať tým prácu kybernetickým kriminálnikom, no isté riziko stále zostáva. Najčastejšie čelíme týmto hrozbám:
- Phishing: podvodné správy, ktoré sa z vás snažia vytiahnuť vaše osobné dáta.
- Ransomware: typ malvéru, ktorý uzamkne, prípadne zašifruje obsah vášho zariadenia. Jeho cieľom je vymáhať od vás peniaze s prísľubom obnovenia prístupu k vášmu obsahu po zaplatení požadovanej sumy.
- Adware: programy, ktorých úlohou je zobrazovať reklamu. Adware v internetovom prehliadači sám otvorí nové pop-up okno s reklamou.
- Spyware: typ malvéru, pomocou ktorého útočník bez dovolenia sleduje činnosť používateľa.
- Remote access: hacker môže ovládať váš počítač na diaľku.
- Červy: počítačový červ je škodlivý malvér, ktorý sa multiplikuje v intranete, čím dokáže infikovať ďalšie firemné počítače.
- Trójske kone: predstavujú jedno s najväčších bezpečnostných rizík. Počítačové trójske kone sú infiltrácie, ktoré sa snažia zamaskovať za užitočné programy, a zabezpečiť tým svoje spustenie. Keď sú spustené a nainštalované, môžu odcudziť vaše informácie.
Ak si myslíte, že ste sa mohli stať obeťou niektorého z vyššie zmienených útokov, bezodkladne o tom informujte svoju spoločnosť. Firma má povinnosť situáciu zanalyzovať a pokúsiť sa zistiť príčinu problému.
Dôsledky pre zamestnanca: Dôsledky budú závisieť od závažnosti narušenia bezpečnosti a od informácií, ktoré spoločnosť poskytla svojim zamestnancom o protokoloch na používanie zariadení. Na základe týchto dvoch faktorov by mohol kybernetický útok na zamestnanca dokonca viesť k jeho prepusteniu, a to v prípade, že by sa tak stalo následkom hrubej nedbanlivosti z jeho strany. „Určite sa nebudú posudzovať rovnako prípady, keď zanecháte otvorený firemný notebook v kaviarni zabezpečený heslom 1234, ako keby ste sa stali obeťou hackera, ktorý získal prístup k vašej sieti Wi-Fi napriek prijatým preventívnym opatreniam,” zdôrazňuje Jorge Carranza. Spoločnosť má zároveň právo z času na čas skontrolovať vaše zariadenie, aby sa ubezpečila, že implementujete odporúčania týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti s cieľom zabrániť neoprávnenému použitiu počítača. Firma sa rovnako zaväzuje vopred vás informovať o detailoch previerky. V žiadnom prípade by nemalo byť narušené vaše súkromie. Z tohto dôvodu je dôležité, aby mali spoločnosti vypracované podrobné pravidlá týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti. „Tieto pravidlá by mali dokumentovať práva a povinnosti spoločnosti a zamestnancov a podrobne uvádzať, v ktorých prípadoch môže spoločnosť vykonať audit používateľov,“ uvádza Carranza.