Úbytok lekárov, najmä v primárnej starostlivosti, predstavuje vážnu hrozbu pre dostupnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku. S cieľom zmierniť tento problém bol od roku 2014 zavedený rezidentský program, ktorý mal zvýšiť záujem mladých lekárov o špecializácie ako všeobecné lekárstvo pre dospelých a pediatria, a to prostredníctvom preplácania nákladov na štúdium. Napriek týmto ambíciám, výsledky programu sa ukázali ako nedostatočné, čo potvrdila aj následná výkonnostná kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR.
Zlyhanie programu: Nedostatok lekárov pretrváva
Analýza spred roka už naznačovala, že rezidentské štúdium neprinieslo očakávané výsledky. NKÚ SR preto vykonal výkonnostnú kontrolu, ktorá dospela k záverom, že program sa minul účinkom. Štúdium nedostatočne prispelo k navýšeniu počtu lekárov v prvej línii, ani k plynulejšiemu prechodu absolventov do praxe. Podpredseda NKÚ SR, Ľubomír Andrassy, uviedol, že „najvyšší kontrolný úrad SR preto zrealizoval výkonnostnú kontrolu, ktorou dospel k záverom, že sa program minul účinkom a toto štúdium dostatočne neprispelo k navýšeniu počtu lekárov v prvej línii, ani k plynulejšiemu prechodu absolventov štúdia do terénu.“ Pozitívnym aspektom však je, že Ministerstvo zdravotníctva SR reflektovalo na pripomienky kontrolórov a niektoré z nich už zapracovalo do prebiehajúceho programu.
Riziká spojené s dostupnosťou všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú dnes citeľné najmä mimo krajských a okresných miest. Okrem toho, bezmála tretina absolventov štúdia rezidentského programu zostala pracovať v Bratislave a Košiciach, čo ďalej prehĺbilo nerovnomerné rozloženie lekárov v rámci krajiny. Ministerstvo zdravotníctva zároveň nebolo schopné kontrolórom preukázať úspešnosť projektu ani efektívnosť použitia verejných prostriedkov vo výške 20 miliónov eur.
Korene problému: Starnutie populácie lekárov a nejasné podmienky
Projekt rezidentského štúdia vznikol primárne ako reakcia na nedostatok všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov, ich vysoký vekový priemer a nerovnomerné rozloženie na Slovensku. V prepočte na 100-tisíc obyvateľov má Slovensko jeden z najnižších podielov všeobecných lekárov v Európskej únii. V kontrolovanom období rokov 2014 až 2020 sa v týchto dvoch odboroch vzdelávalo 1 704 lekárov, pričom len 30 % z nich bolo zaradených do rezidentského štúdia.
Prieskum spokojnosti realizovaný národnými kontrolórmi odhalil viaceré faktory, ktoré odrádzali lekárov od účasti v programe. Medzi najčastejšie uvádzané dôvody patrili nevýhodné a často sa meniace podmienky, zavedené obmedzenia v podobe sankcií, oklieštenie nároku na materskú a rodičovskú dovolenku, či povinnosť zotrvať v konkrétnom kraji po ukončení štúdia. Tieto prekážky viedli k tomu, že rezidentské štúdium efektívne neriešilo prechod absolventov do lekárskej praxe.
V roku 2019 dosahoval priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých 54,1 roka, zatiaľ čo u pediatrov to bolo dokonca 61,7 roka. Východiskový vek všeobecných lekárov pri spustení rezidentského programu bol pritom v priemere 53,9 rokov. Snaha zvýšiť počet absolventov rezidentského programu nebola podporená ani zrušením maximálnej vekovej hranice pre prijímaných rezidentov. Táto hranica sa počas štúdia menila z pôvodných 36 rokov na 40, neskôr na 55, až bola napokon úplne zrušená. Problém starnutia všeobecných lekárov tak naďalej pretrváva a je markantný.
Nejasná stratégia a nedostatočná kontrola
Prezentovaným cieľom rezidentského programu bolo zatraktívniť a zvýšiť záujem o štúdium všeobecného lekárstva a pediatrie, primárne prostredníctvom preplácania nákladov za špecializované štúdium. Program sa realizoval na troch lekárskych fakultách a pôvodne bol financovaný z európskych fondov. Od novembra 2015 prevzalo priamu gesciu nad programom Ministerstvo zdravotníctva SR a financovanie prešlo na štátny rozpočet.
Kontrola NKÚ poukázala na to, že pri prevzatí programu rezort nezhodnotil doterajší priebeh a stav štúdia, ani neanalyzoval možné riziká jeho ďalšieho pokračovania. Problémy sa riešili bez jasnej koncepcie a v nestabilnom legislatívnom prostredí. Časté zmeny pravidiel a podmienok v krátkom čase viedli k neprehľadnosti a zložitosti, čo mohlo byť jednou z príčin klesajúceho záujmu o tento typ štúdia. Medzi rokmi 2014 až 2020 sa záujem o program prepadol o 38 %.
S výnimkou rozšírenia programu o ďalšie špecializačné odbory žiadnej zmene nepredchádzala analýza potrieb praxe. Analýza rizík a dopadov nebola urobená ani pri jednej zrealizovanej zmene štúdia. Národná autorita pre oblasť externej kontroly preto vo svojej správe konštatuje, že najmä po prechode programu na Ministerstvo zdravotníctva SR bolo žiadúce, aby rezort komplexne zastrešil ciele, merateľné ukazovatele a finančné vzťahy v jednom ucelenom strategickom dokumente.
Na realizáciu štúdia sa v rokoch 2015 až 2020 zo štátneho rozpočtu použilo viac ako 20,3 milióna eur. Ministerstvo zdravotníctva SR pritom za celé kontrolované obdobie vykonalo na univerzitách len tri kontroly použitia finančných prostriedkov, a to len krátko po prechode štúdia z Ministerstva školstva pod svoju gesciu.
Potreba reformy a jasných pravidiel
Národná autorita pre oblasť externej kontroly vníma rezidentské štúdium ako vhodný a nevyhnutný nástroj na doplnenie a stabilizáciu stavov zdravotníckych pracovníkov v odboroch všeobecné lekárstvo a pediatria. Podmienkou však je, aby bolo realizované v stabilných podmienkach a so zrozumiteľnými pravidlami. Faktory, ktoré štát viedli k zavedeniu rezidentského štúdia, naďalej pretrvávajú, niektoré z nich sa dokonca prehĺbili. Nepriaznivý stav všeobecnej ambulantnej sféry je stále aktuálny a vyžaduje si vážne riešenie, či už prostredníctvom vylepšenia a reformovania súčasného rezidentského štúdia, alebo zriadením nového modelu, ktorý by sa vyhol predošlým chybám.
„Súčasný systém rezidentského štúdia potrebuje reformu a nemôže pokračovať v existujúcej podobe, lebo nerieši kľúčový cieľ, pre ktorý bol spustený, a tým je aktívne riešenie alarmujúceho stavu nedostatku všeobecných lekárov pre dospelých a pre deti a dorast,“ uviedol Ľ. Andrassy. Okrem zodpovedania viacerých otvorených otázok súvisiacich s jeho realizáciou a výsledkov pre jeho zmysluplnosť je nevyhnutné vyriešiť problém plynulého prechodu absolventov tohto štúdia do ambulantnej praxe. Je to tiež jedna z ciest prirodzenej generačnej obmeny lekárov prvého kontaktu.
Mladým lekárom je však potrebné ponúknuť aj motivujúce sociálne benefity, naviazané napríklad na stabilné pracovné miesto či bývanie. „Len vtedy budú mladí zdravotní špecialisti ochotní vykonávať svoju lekársku ambulantnú prax vo všetkých regiónoch Slovenska,“ dodal podpredseda NKÚ SR.
Praktické aspekty rezidentského štúdia
Na zaradenie do rezidentského štúdia je potrebné kontaktovať príslušnú lekársku fakultu, ktorá zabezpečuje proces špecializačného štúdia. Rezident má právo na refundáciu poplatkov za školné v maximálnej výške 500 eur za akademický rok. Súčasťou školného môže byť napríklad aj poplatok za každý deň prednáškového kurzu.
V súvislosti s nočnými službami a príslužbami počas rezidentského programu platí, že tieto sú povinné a ich počet počas jedného mesiaca určuje zamestnávateľ. Zamestnávateľ je rovnako povinný zabezpečiť rezidentovi všetky potrebné cirkulácie praxe podľa minimálneho štandardu, ktoré je potrebné zaznamenať do indexu a logbooku. Na webovej stránke katedry pre dané špecializačné štúdium sú pravidelne zverejňované informácie o študijnom programe, ktorý je pre rezidentov rovnaký ako pre lekárov bežne zaradených do špecializačného štúdia.
Podmienky pre akreditáciu výučbového pracoviska zo strany Ministerstva zdravotníctva SR sú definované v príslušných legislatívnych predpisoch. Do procesu zaradenia ambulancie ako výučbového pracoviska sa môže zapojiť aj ambulantný všeobecný lekár alebo pediater so špecializáciou I. alebo II. stupňa, pokiaľ spĺňa odborné a legislatívne požiadavky.
Žiadosť o zaradenie ambulancie všeobecného lekára alebo pediatra ako výučbového pracoviska na účely rezidentského programu by mala byť formulovaná v súlade s § 40 ods. 6 zákona č. 578/2004 Z. z. a mala by obsahovať odôvodnenie záujmu lekárov o prax v danej ambulancii, ako aj potvrdenie o súlade materiálno-technického a personálneho vybavenia s akreditovaným študijným programom.
Do rezidentského štúdia sa je možné prihlásiť prostredníctvom zamestnávateľa na štyroch univerzitách. Vzdelávacia ustanovizeň zaradí zdravotníckeho pracovníka do špecializačného štúdia k 1. októbru alebo k 1. februáru, ak splnil podmienky podľa § 31 zákona č. 578/2004 Z. z. Ministerstvo zdravotníctva SR garantuje odbornú a finančnú podporu rezidentského štúdia v zmysle § 39b zákona č. 578/2004 Z. z. Po uzatvorení pracovného pomeru na dobu trvania rezidentského štúdia je zamestnávateľ povinný umožniť rezidentovi absolvovať štúdium v dĺžke minimálneho štandardu. Po ukončení štúdia je rezident povinný najmenej 5 rokov počas 10 rokov vykonávať špecializované pracovné činnosti v pracovnoprávnom vzťahu v samosprávnom kraji, ktorý bol označený v žiadosti o zaradenie do rezidentského štúdia.