Modernizácia železničnej trate Púchov - Žilina, konkrétne jej prvej etapy v úseku Púchov - Považská Teplá, predstavuje jeden z najvýznamnejších a technicky najnáročnejších projektov Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) od ich vzniku. Tento ambiciózny projekt, financovaný primárne z prostriedkov Európskej únie v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, si kladie za cieľ zásadným spôsobom zvýšiť traťovú rýchlosť na 160 km/h, čím sa tento úsek stane plnohodnotnou súčasťou európskeho železničného koridoru č. V a siete TEN-T. Cieľom je dosiahnuť parametre v súlade s európskymi a národnými legislatívnymi normami a technickými špecifikáciami pre interoperabilitu.
Rozsah a charakteristika projektu
Projekt modernizácie úseku Púchov - Považská Teplá, ktorý je dlhý približne 16 kilometrov, zahŕňa komplexnú rekonštrukciu a výstavbu novej infraštruktúry. Z pôvodných 18,742 km sa trať po modernizácii skráti na 15,921 km, pričom takmer celý medzistaničný úsek Púchov - Považská Bystrica je vedený v novej trase. Táto rekonštrukcia je investične aj technicky najnáročnejšia stavba ŽSR od ich samostatnosti.
Práce na úseku medzi mestami Púchov a Považská Bystrica zahŕňajú výstavbu novej vlakovej zastávky v Nosiciach s dvomi nástupišťami, každé s dĺžkou 250 metrov, pričom pôvodná zastávka bude vyradená z prevádzky. Súčasťou projektu je aj výstavba nových železničných mostov cez Nosický kanál (dĺžka 379 m), rieku Váh (288 m) a Nosickú priehradu (589 m).
Kľúčovými stavebnými objektmi sú dva nové tunely: tunel Diel s dĺžkou 1 082 metrov a tunel Milochov s dĺžkou 1 861 metrov, vrátane únikových štôlní. Okrem toho bude vybudovaný nový most pre chodcov cez Nosický kanál.
Modernizácia úseku železnice medzi mestami Považská Bystrica a Považská Teplá zahŕňa odstránenie úrovňového prejazdu a jeho nahradenie novým nadjazdom. V tomto úseku bude tiež vybudované nové traťové zabezpečovacie zariadenie medzi Považskou Bystricou a Plevníkom-Drienové.
Na celom modernizovanom úseku bude nainštalované nové trolejové vedenie, ktoré spĺňa požiadavky železničnej siete ŽSR a je dimenzované na rýchlosť jazdy vlakov až do 160 km/h. Projekt taktiež zahŕňa štrukturálne zmeny existujúcich ciest, výstavbu nových ciest a protihlukových stien.
V rámci modernizácie železničnej stanice v Považskej Bystrici dôjde k úpravám jej horizontálneho a vertikálneho zarovnania, aby umožňovala prejazd vlakov zvýšenou rýchlosťou. Stanica si zachová svoje základné funkcie ako riadenie vlakov, vypravovanie, nakladanie a vykladanie tovaru a spojenie s vedľajšími koľajami. Navrhované zmeny zahŕňajú prejazdné koľaje s dĺžkou minimálne 750 metrov, bočné nástupište na nástupišti č. 3 a ostrovčekové nástupište s mimoúrovňovým prístupom medzi koľajami č. 4 a 8.
Technické riešenia a výzvy
Stavebno-technické riešenie projektu zahŕňa okrem iného výstavbu celkovo 14 nových železničných mostov (vrátane rekonštruovaných) a 6 nových cestných mostov a nadjazdov. Zrušených bude 4 priecestia, ktoré budú nahradené mimoúrovňovým krížením. Realizovaných bude aj 11 priepustov a 4 podchody pre cestujúcich. V súvislosti so zmenou trasy železničnej trate je plánované zbúranie celkovo 31 objektov vrátane dvoch bytových domov v Nimnici a niekoľkých menších nehnuteľností.
Jedným z najnáročnejších aspektov projektu je výstavba tunelov Diel a Milochov. Tunel Diel, dlhý 1081,7 metra, je jednorúrový dvojkoľajný tunel s únikovou štôlňou. Razený bol v komplikovanom geologickom prostredí metódou NRTM (Nová rakúska tunelovacia metóda) s kombináciou mechanického a trhavinového rozpojovania. Ochrana pred podzemnou vodou je zabezpečená systémom "dáždnik". Tunel Milochov, s dĺžkou 1 861 metrov, bol taktiež razený v náročných geologických podmienkach podľa NRTM, pričom pri zakladaní východného portálu a razení v priportálovej časti sa vyskytli značné geologické problémy.
Trať nad Nosickou priehradou je realizovaná po novovybudovanom železničnom moste, ktorý je s dĺžkou 593,6 metra jedným z najdlhších mostných objektov na Slovensku. Tento most prevádza dvojkoľajnú trať cez Nosickú priehradu pomocou 12 mostných polí a jeho výstavba si vyžiadala technologicky zložité zakladanie v koryte priehrady.
Ďalšími významnými mostnými objektmi sú most cez Nosický kanál (dĺžka 379 m) a most cez rieku Váh (dĺžka 288 m). Tieto mosty sú konštrukčne riešené s ohľadom na premostenie vodných tokov a priľahlých inundačných území.
Vzhľadom na zvýšenú rýchlosť vlakov a nové trasovanie trate sa počíta so zvýšeným hlukovým zaťažením. Na ochranu obyvateľstva pred nepriaznivými účinkami dopravy budú preto na viacerých úsekoch vybudované protihlukové steny.
Financovanie a dopad projektu
Celková investícia na projekt „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Púchov - Žilina pre rýchlosť do 160 km/h - I. etapa (úsek Púchov - Považská Teplá)“ dosahuje 471 037 403 EUR. Kohézny fond EÚ prispieva sumou 285 475 667 EUR v rámci operačného programu „Integrovaná infraštruktúra“ na programové obdobie rokov 2014 - 2020. Celková výška nenávratného finančného príspevku z OPII je vyše 335 miliónov eur, z toho zdroj EÚ je vyše 285 miliónov eur.
Projekt bol na národnej úrovni schválený v septembri 2018 a následne v marci 2019 predložený na schválenie Európskej komisii. Zmluvne bola ochrana podzhotoviteľov zabezpečená formou zloženej bankovej záruky vo výške 20 % z ceny plnenia podzhotoviteľa.
Dokončením modernizácie železničnej trate v úseku medzi Púchovom a Považskou Teplou dôjde k zavŕšeniu modernizácie železničnej trate na ucelenom úseku trate Bratislava - Žilina, kde vlaky budú môcť premávať rýchlosťou do 160 km/hod. Tento projekt je kľúčový pre zvýšenie kapacity a efektivity železničnej dopravy na jednom z najdôležitejších európskych železničných koridorov.
Projekt bol ocenený v súťažiach, pričom v 1. ročníku súťaže CENA FKD „ŽELEZNIČNÁ STAVBA DESAŤROČIA 2012 - 2022“ a v 28. ročníku súťaže vyhláseného v roku 2023 získal hlavnú cenu v kategórii Inžinierske stavby a Cenu MDV SR za celospoločenský prínos v oblasti architektúry a stavebníctva.
Mimoriadnu pozornosť počas výstavby venujú ŽSR stavu podzemných vôd v kúpeľoch Nimnica, kde neustále monitorujú stav a kvalitu minerálnych vôd a výdatnosť zdrojov. Tento proces prebieha aj po ukončení výstavby.
Realizáciou tohto projektu sa nielen skráti traťový úsek, ale predovšetkým sa zásadným spôsobom zlepší parametrizácia železničnej trate, čo umožní rýchlejšiu, bezpečnejšiu a efektívnejšiu dopravu na trase Bratislava - Žilina.