Kaštieľ v Rusovciach, kedysi skvost bratislavského regiónu, sa po desaťročiach zanedbávania a chátrania konečne dočkal záchrany a rozsiahlej rekonštrukcie. Tento monumentálny novogotický skvost, ktorý patrí medzi vizuálne najpútavejšie pamiatky hlavného mesta, prešiel zložitým a pohnutým obdobím, ktoré ho takmer doviedlo do úplnej skazy. Vláda Slovenskej republiky sa však rozhodla aktívne pristúpiť k jeho obnove, čo predstavuje významný krok k zachovaniu architektonického dedičstva a prinavráteniu tejto pamiatky jej niekdajšej slávy.
Historické korene a architektonický vývoj
História pozemku, na ktorom sa kaštieľ nachádza, siaha hlboko do minulosti, svedčiaci o viacerých osídleniach naprieč vekmi. Najstaršie nálezy naznačujú existenciu osídlenia už z doby železnej a halštatského obdobia. V listinách z 13. storočia sa spomína hrad „Uruzwar“, ktorý bol neskôr kráľovským majetkom a prechádzal do vlastníctva viacerých šľachtických rodov. Významným medzníkom v histórii kaštieľa bolo obdobie panstva rodu Zichyovcov, s ktorým je spojená prestavba pôvodného hradu na neskororenesančný kaštieľ v roku 1656.
Najvýraznejšiu premenu však kaštieľ zaznamenal v polovici 19. storočia, konkrétne v rokoch 1841-1850. Vlastník gróf Emanuel Zichy-Ferraris, inšpirovaný vtedajšou módou, poveril prestavbou architekta, ktorý mu vdýchol súčasný novogotický vzhľad, pripomínajúci tudorovský sloh. Tento štýl sa odzrkadlil nielen v exteriéri, ale aj v interiéroch, kde dominovali neogotické prvky, ornamenty so znakom rodu Zichyovcov, tudorovské oblúky a kružbové motívy. Osobitnú pozornosť si zaslúži dôsledne uplatňovaná vitráž.
V rámci prestavby boli dobudované aj dve postranné veže. Manželka majiteľa, Laura Henckelová, dala v roku 1884 postaviť oproti kostolu sv. Víta kaplnku slúžiacu ako mauzóleum rodiny, obdĺžnikovú stavbu neogotického charakteru s rodovým erbom nad vstupom. Interiéry kaštieľa boli postupne vybavované umeleckými artefaktmi a nábytkom, pričom posledné úpravy sa zamerali na modernizáciu vybavenia v duchu doby, ako napríklad ústredné kúrenie a kúpeľne.
Obdobie úpadku a dlhá cesta k obnove
Po druhej svetovej vojne sa začal pre kaštieľ písať smutný príbeh. Pôvodní majitelia utiekli pred frontom a kaštieľ odkázali rádu benediktínov z Pannonhalmy. Počas socialistického režimu sa správy objektu ujal Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK), avšak ani to nezabránilo postupnému chátraniu. Po roku 1990 kaštieľ vlastnila Slovenská národná galéria (SNG) s víziou vytvoriť z neho obrazáreň, neskôr sa majiteľom stala Národná banka Slovenska a napokon Správa zariadení Úradu vlády SR.
Napriek viacerým snahám o obnovu, ktoré sa začali už v roku 1976 a neskôr v 90. rokoch, sa rekonštrukcia dlho nerealizovala. Proces brzdili zmeny vlastníkov, dlhoročný spor s benediktínmi, ale aj celkové nedostatky v plánovaní a financovaní. Toto obdobie zanedbávania viedlo k značnej devastácii stavby, najmä drevených prvkov, ktoré napadli drevokazné huby.
Príprava na aktuálnu rekonštrukciu sa začala už v roku 2012 za vlády Roberta Fica, pokračovala za Petra Pellegriniho, Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Dlhá súťaž na výber zhotoviteľa, zmeny vlád, pandémia COVID-19 a množstvo námietok celý proces výrazne spomalili. Problémom boli aj financie, keďže pôvodne sa mala obnova kryť z darov, eurofondov a grantov EHP a Nórska.
RUINA či KLENOT Bratislavy? | Kaštieľ v RUSOVCIACH | História na dvoch kolesách 🚴
Súčasná rekonštrukcia: Ambiciózny projekt s jasným cieľom
V júni 2024 sa po rokoch príprav a očakávaní konečne začala rozsiahla rekonštrukcia kaštieľa a priľahlého parku. Združenie troch firiem - HOCHTIEF SK, HORNEX a Adifex - zvíťazilo vo verejnom obstarávaní s ponukou vo výške 110 miliónov eur. Cieľom projektu je zachrániť novogotickú stavbu a prinavrátiť jej podobu z polovice 19. storočia.
Práce sú v plnom prúde a ich dokončenie je naplánované na rok 2029. Ide o mimoriadne náročný projekt, ktorý si vyžaduje špecifické požiadavky na reprezentatívnosť priestorov, ako aj na organizáciu a zabezpečenie podujatí. Okrem spevňovania základov a konštrukcií stropov prebiehajú intenzívne reštaurátorské práce. Špecialisti obnovujú drevené dvere a obklady, historické maľby a povrchy stien s využitím pôvodných techník a prírodných materiálov. V interiéroch pribudnú aj umelecké diela - obrazy a gobelíny, zapožičané zo zbierok Slovenskej národnej galérie.
Najviac práce si vyžiadajú najvýraznejšie poškodené reprezentatívne priestory, ako sú vstupná hala, impozantná rytierska sieň a Červený salónik, ktoré boli poškodené drevokaznými hubami. V rámci stavebných prác pribúda aj podzemná garáž.
Archeologické objavy a prínos pre verejnosť
Pred začatím stavebných prác prebehol aj archeologický výskum, ktorý priniesol fascinujúce objavy. Bol odkrytý prvý rímsky akvadukt na Slovensku s dĺžkou 38 metrov, čo potvrdzuje vysokú stavebnú vyspelosť rímskeho osídlenia v tejto oblasti. Okrem toho boli nájdené artefakty a zvyšky osídlení z doby železnej, halštatského obdobia, ale aj domy z 11. a 12. storočia, ktoré sú spojené s výstavbou kostola sv. Víta, dnes slúžiaceho ako reštaurácia.
Napriek tomu, že celý kaštieľ nebude sprístupnený verejnosti z dôvodu jeho protokolárnej funkcie pre štátne podujatia a zahraničné návštevy, verejnosť z projektu predsa len profituje. Otvorená bude podstatná časť parku a bývalý čeľadník. V čeľadníku vzniknú komunitné priestory, reštaurácia, kaviareň a obradná sieň. Pre ľudí bude otvorená aj väčšina parku, ktorý prejde revitalizáciou.
Budúcnosť kaštieľa: Reprezentačné priestory a kultúrne centrum
Po dokončení rekonštrukcie v roku 2029 sa kaštieľ v Rusovciach stane významným centrom pre štátne podujatia najvyššej úrovne, prijímanie zahraničných návštev a organizovanie medzinárodných podujatí. Vytvorenie kvalitných reprezentačných priestorov je kľúčové aj pre nadchádzajúce slovenské predsedníctvo v Rade EÚ v roku 2030.
Okrem reprezentačných funkcií kaštieľ prispeje aj k rozvoju miestnej komunity a obohatí kultúrny život v Bratislave. Zrevitalizovaný park poskytne bezpečné a pokojné miesto na oddych a prechádzky, zatiaľ čo čeľadník sa stane centrom komunitných aktivít. Týmto projektom Slovensko nielenže napráva historický dlh voči tejto vzácnej pamiatke, ale zároveň investuje do svojej kultúrnej infraštruktúry a posilňuje svoju medzinárodnú prezentáciu.
tags: #rekonstrukcia #zamku #v #rusovciach