Schody, tento banálny vynález, nám už tisícročia sprístupňujú miesta položené vyššie, či už ide o poschodia alebo pivnice. Ich stavba však nie je jednoduchou záležitosťou; je to malá veda, ktorá si vyžaduje presnú matematiku a žiadne zlyhanie. Ľudské nohy majú totiž kĺby v určitých výškach a svaly dokážu dvíhať nohy bez ťažkostí len do určitej výšky. K tomu sa pridáva aj naše vedomie a podvedomie, ktoré pod nohami potrebuje schody presné. Už v minulosti ľudia vedeli, že je nevyhnutné schodom dodávať rovnakú výšku. Vedeli to aj stavitelia amfiteátrov, kde je dodnes viditeľná presná výška schodov aj na miestach, kde sa mení výška okolitej stavby. V porovnaní s antickými stavbami sú naše schody o niekoľko centimetrov v priemere väčšie, čo odráža rast ľudského tela a jeho pohybových schopností.
Základné prvky a ich funkcia
Pri návrhu schodiska okrem hlavných rozmerov priestoru, do ktorého schody osadíme, pracujeme aj s parametrami základných prvkov schodíšť. Tieto parametre určujú nielen jeho vzhľad, ale najmä trvácnosť, cenu a požadovaný úžitok. Tieto parametre v prvom rade konzultujeme so zákazníkom, aby sme zistili jeho potreby, predstavu o vyhotovení a zladili si aj cenu, ktorá sa od dohodnutej realizácie odvíja. Dohodnutú víziu schodiska potom projektujeme v 3D softwéri, ktorý poskytne zákazníkovi trojrozmernú vizualizáciu budúcich schodov a nám uľahčí prevod modelu do presných rozmerov jednotlivých prvkov schodiska.
Schodnica: Tvorí hlavný nosný konštrukčný prvok a kopíruje líniu stúpania schodov. Pri drevených samonosných schodoch sú zvyčajne prítomné dve schodnice po stranách schodov. Dnes sa často využíva možnosť vytvoriť zváraním kovovú schodnicu z nosníkov a drevené schody na ňu inštalovať.
Stĺpiky zábradlia: Tvoria zábradlie a sú veľmi dôležitým prvkom celkového dizajnu schodov. Ich sortiment poskytuje naozaj širokú ponuku typov, vyhotovení a napokon vizuálnych kombinácií vzhľadu zábradlia. Okrem drevených stĺpikov rôznych tvarov a hrúbok je možné použiť stĺpiky kovové, s povrchovou úpravou hliník, chróm a pod. Obľúbené sú aj stĺpiky kombinované, kde sa na jednoduchý kovový stĺpik zábradlia "natiahne" drevená ozdobná časť. Tento úvodný, prípadne koncový stĺpik zábradlia, má okrem svojej technickej funkcie upevnenia schodiskového zábradlia, aj výraznú estetickú funkciu. Svojím zakončením, teda hlavou, či samotným tvarom, dokáže dať schodisku elegantný, rustikálny alebo moderný vzhľad.
Stupeň (Nášľapná plocha): Týmto pojmom sa označuje jednak schod ako taký, ale najmä nášlapná plocha schodu - vodorovná doska tvoriaca povrch schodu. Tu je veľmi podstatný materiál, z ktorého je stupeň vyrobený. Čím tvrdší (dub, buk), tým je jeho trvácnosť vyššia. Stupeň je miestom, kde sú schody najviac zaťažené používaním. Stupeň väčšinou prečnieva nad nižší stupeň; prečnievajúca časť sa nazýva nos. Existujú však varianty, kde je okraj schodiskového stupňa zarovnaný s podstupnicou pod ním. U drevených schodov je však prečnievanie štandardom, nakoľko prispieva aj k pohodlnosti stúpania. Pri obložení schodov sa môžeme stretnúť aj s variantami, kde je stupeň tvorený plávajúcou podlahou.
Podstupnica: Je to zvislá časť "schodu", ktorá nie je namáhaná chodením. Okrem dreveného vyhotovenia sa môžete stretnúť aj s vyhotovením z plávajúcej podlahy, či verzia omietnutej podstupnice. Je to častý priestor na zníženie ceny.
Konštrukcia a rozmery pre bezpečnosť a pohodlie
Konštrukcie pre vertikálnu dopravu pomáhajú prekonávať výškové rozdiely. Okrem vertikálneho spojenia jednotlivých výškových úrovní je schodisko výtvarne veľmi exponovaný priestor. Schodisko tvoria schodiskové ramená, jednotlivé schodiskové stupne a zábradlie. Konštrukcia zaručuje nadväznosť jednotlivých priestorov interiéru. Výber vhodného miesta pre schodisko závisí od celkového vnímania priestoru a určuje aj jeho atmosféru. Schodiskový priestor môže byť prirodzene vetraný a osvetlený prirodzeným svetlom (cez okná) alebo umelo vetraný a osvetlený umelým osvetlením. Správne navrhnuté schodisko je ľahko prístupné, ekonomicky navrhnuté tak, že zaberá malú pôdorysnú plochu a vyhovuje všetkým statickým, požiarnym, bezpečnostným i hygienickým požiadavkám.
Pri navrhovaní schodiska určujeme predovšetkým jeho pôdorysný tvar, počet a tvar schodiskových ramien, ktorými je prekonávaná výška jednotlivých podlaží, a potom šírku a dĺžku pôdorysného priemetu schodiskového ramena. Podľa Vyhlášky č. 532/2002 sklon schodiskových ramien vnútri bytu s konštrukčnou výškou menšou ako 3 000 mm môže mať najviac 41°.
Základným prvkom schodiska je schod (stupeň), ktorý tvorí nástupnica (vodorovná plocha schodu) bez sklonu v priečnom i pozdĺžnom smere (na ňu kladie chodec pri výstupe alebo pri zostupe nohu) a podstupnica (predná zvislá plocha schodu). Povrch nástupnice volíme drsný, aby umožňoval istú a bezpečnú chôdzu. Šírku schodu b meriame na výstupnej čiare ako vodorovnú vzdialenosť predných hrán dvoch za sebou radených schodov. V jednom schodiskovom ramene majú mať rovnakú šírku. Výšku schodu h meriame ako zvislú vzdialenosť predných hrán nástupníc dvoch za sebou radených schodov. V jednom schodišťovom ramene musia byť výšky schodov rovnaké. Rozmery schodov sa udávajú zlomkom h / b, v ktorom čitateľ je výška a menovateľ šírka schodu. Schod je charakterizovaný šírkou nástupnice a výškou podstupnice. Medzi šírkou a výškou schodu platí všeobecne známy vzťah 2h + b = 630 mm.
Schodiskové rameno je konštrukcia určená na vertikálne spojenie dvoch rôznych výškových úrovní. Tvoria ho schody radené za sebou, pričom musí obsahovať minimálne tri a maximálne 16 výšok. V rodinných domoch, chatách, mezonetových bytoch a u pomocných schodíšť môže byť do jedného ramena zaradených 18 výšok. Ramená s väčším počtom výšok schodov sú nepohodlné a chodca veľmi unavujú, preto sa rozdeľujú odpočívadlami. Schodiskové rameno má svoju pôdorysnú dĺžku LR, šírku BR a priechodnú šírku BP. Pôdorysná dĺžka ramena (s výnimkou mlynárskych schodov) sa meria v pôdoryse ako vodorovná vzdialenosť medzi prednou hranou nástupného a prednou hranou výstupného schodu na výstupnej čiare. Priechodná šírka schodiskového ramena sa navrhuje ako násobok šírky potrebnej na prechod dospelého človeka, t. j. 550 mm.
Ideálna výška schodov je od minimálnej hodnoty 165 mm po 175 mm. Normy povoľujú aj výšku 200 mm, ktoré sú určené na schody skôr na podkrovie a do priestorov, ktoré nie sú veľmi namáhané pre mladšie a detské nohy pravidelne. Čím vyššia výška schodov, tým vyššia nutnosť blízkeho zábradlia, a to isté platí aj pri točiacich, či mierne točiacich schodoch. Ideálna šírka schodiska od dola nahor je 90 centimetrov. Šírkou viac ako 120 metrov si už zbytočne ukrajujete z priestoru. Nášľapná plocha schodu sa počíta od minimálnych 210 mm po 260 až 320 mm. Príliš rozľahlou plochou našliapavania nútime nohy vytvárať širšie kroky a zvyšuje sa námaha nôh.
V prípade stavby schodov je najhorším rozhodnutím vytvorenie kompromisu. Ak vám niečo nevychádza, nastáva problém zväčša pri prvom, alebo poslednom schode. Akákoľvek zmena výšky práve tu vás môže stáť nervy, nadávky, zdravie, narazené malíčky, palce, aj iné zranenia. Zakopávanie je celkom bežné, pretože ľudské telo vníma rytmus pri vychádzaní po schodoch a dvíha nohu do naučenej pravidelnej výšky. Zvýšte výšku, zakopnete. Znížte ju pod priemer a opakovane budete strácať pôdu pod nohami. Zraniť dokáže aj rozdiel troch centimetrov.
Priemerný užívateľ schodov pri zostupe a výstupe potrebuje 60 až 90 cm na šírku, 35 cm na dĺžku, keď stojí na mieste alebo 75 cm pri chôdzi. Priemerná dĺžka kroku je 63 cm. Pre pohodlné používanie by výška stupňa nemala presiahnuť 12 cm, pričom ideálny sklon schodiska sa pohybuje medzi 29° a 32°.
Blesková správa: Na Družbe robia schody
Rôzne typy schodísk a ich špecifiká
Schodiskové ramená môžu mať vzhľadom na jednotlivé podlažia a okolitý terén budovy určitú polohu, podľa ktorej sa rozdeľujú na - nástupné, medziľahlé, výstupné a vyrovnávajúce. Podchodná výška hp v schodiskovom priestore je zvislá vzdialenosť hrany schodiskového schodu na výstupnej čiare a konštrukcie nad touto hranou.
Priamočiare schodiskové ramená: Sú zostavené z rovných schodov. Výstupná čiara je priamka vedená uprostred schodiskového ramena. Sklon schodiskového ramena je na všetkých miestach rovnaký. Výstup a zostup po priamočiarom schodisku je bezpečný a pohodlný. Tento typ vytvára čisté línie a dokáže vniesť do domu moderný, elegantný a vzdušný pocit.
Lomené schodiskové ramená: Sú zostavené zo schodov, ktorých šírka sa mení. Výstupná čiara je krivka. Vypočítaná výška a šírka schodu vyhovuje iba v mieste výstupnej čiary. Pomer výšky a šírky schodu sa po šírke ramena mení. Minimálna šírka schodu na vnútornej strane zakrivenia je 130 mm. Lomené schody, zalomené o 90° či 180°, nie sú len praktickou voľbou pre domy a byty, kde sa počíta každý centimeter podlahovej plochy - sú aj štýlovým dizajnovým prvkom, ktorý do vášho interiéru vnesie dynamiku a vizuálny záujem.
Kruhové schodiskové ramená: Majú pôdorysný priemet výstupnej čiary v tvare kružnice alebo jej časti, t. j. schodisko je kruhové, polkruhové prípadne segmentové. Pozostávajú zo skosených schodov, ktorých podhľad tvorí skrutková plocha, výrazne alebo len náznakovo. Ich výroba je prácnejšia ako výroba priamočiarych ramien. Pri kruhových schodiskách je dôležité zachovať minimálnu šírku schodu 260 mm od vnútorného okraja zakrivenia pre pohodlný a bezpečný zostup.
Točité schodiskové ramená: Od kruhových sa odlišujú menšou priechodnou šírkou (600 až 900 mm), malým polomerom zakrivenia na vnútornej strane schodov, väčším stúpaním, a preto majú len druhoradú funkciu. Výška schodov býva 180 až 215 mm, šírka na výstupnej čiare 215 až 270 mm. Výstupná čiara sa umiestňuje 300 mm od vonkajšieho zakrivenia ramena. Špirálové schody dokážu byť skutočným umeleckým prvkom, avšak môžu byť výzvou pre malé deti alebo starších členov domácnosti.
Mlynárske schody: V dispozične stiesnených podmienkach sa navrhujú tzv. mlynárske schody. Svojím pôdorysným tvarom a konštrukciou predstavujú úsporné riešenie. Chodenie po týchto schodoch predstavuje zvýšenú psychickú záťaž - je síce bezpečné, ale nepohodlné. Šírka schodišťových ramien sa pohybuje okolo 750 mm, väčšie šírky ako 900 mm sa neodporúčajú.
Plávajúce schody: Vyznačujú sa tým, že ich stupne akoby "viseli vo vzduchu", čím vytvárajú minimalistický efekt. Bez pevného zábradlia či viditeľných podpier pôsobia takmer neviditeľne, čím nechávajú priestor dýchať a dodávajú mu moderný, sofistikovaný vzhľad.
Materiály a konštrukcia
Na zhotovenie schodísk sa používajú najrôznejšie materiály - drevo, oceľ, betón i sklo, a to v najrôznejších formách.
- Drevo: Najčastejšie používaný materiál na schody. Schodisko z dreva evokuje pocit tepla a zároveň je dekoratívnym prvkom interiéru.
- Oceľ: V poslednej dobe sa rozšírilo oceľové schodisko. Nosným prvkom je oceľová konštrukcia, ktorá sa kombinuje s iným materiálom. Sama osebe vytvára dojem ľahkosti a v spojení s drevom, mramorom, žulou či sklom dostáva zaujímavý rozmer.
- Betón: Schody z betónu sú pomerne častá alternatíva, ktorá na rozdiel od schodiska z dreva ušetrí nemalé finančné prostriedky. Železobetónové schodisko vyniká vysokou stabilitou a bez problémov unesie aj značné zaťaženie.
- Sklo: V kombinácii s inými materiálmi, napríklad ako zábradlie, dodáva schodisku moderný a elegantný vzhľad.
Pri výrobe schodiska zvažujeme celý rad faktorov, vrátane veľkosti a dispozície priestoru, frekvencie využívania schodov, veku a potrieb užívateľov, ako aj statiky a kotvenia konštrukcie. Pevnosť a tuhosť konštrukcie zabraňujú neželaným vibráciám. Materiál ovplyvňuje vzhľad, statiku aj životnosť schodiska. Zmena materiálu počas výroby zásadne ovplyvňuje celý návrh schodiska.
Zábradlie a osvetlenie: Bezpečnosť a Estetika
Na voľné strany schodiskových ramien a odpočívadiel sa osadzujú schodiskové zábradlia s držadlom, ktoré chránia osoby pred pádom na nižšie položené rameno, prípadne cez "zrkadlo" na dno schodiskovej šachty. Každé schodiskové rameno musí mať držadlo, a to minimálne po jednej strane pri priamočiarých ramenách s priechodnou šírkou do 1 650 mm a pri krivočiarych alebo zmiešanočiarych ramenách s priechodnou šírkou do 1 100 mm. Zábradlie musí byť dostatočne pevné a stabilné, spoľahlivo upevnené do schodov alebo schodníc. Výšku zábradlia (vrátane držadla) meriame na zvislici, od prednej hrany schodu po vrchné líce držadla. Zábradlie má osobu priemerného vzrastu zadržať v akejkoľvek situácii tak, aby jeho horná časť dosahovala po spodný okraj hrudného koša (približne miesto ťažiska ľudského tela). Podľa konštrukcie rozlišujeme plné schodišťové zábradlie, zábradlie so stĺpikmi a zábradlovou výplňou a zábradlie tvorené len výplňou. Na pochôdznych plochách s voľným prístupom osôb musia mať medzery medzi zvislými alebo šikmými prútmi so sklonom nad 45° od vodorovnej roviny maximálny rozmer 120 mm.
Neodmysliteľnou súčasťou schodiskového zábradlia je držadlo. Musí mať prierez vhodný na uchopenie rukou zhora, preto sa jeho prierezom musí dať opísať 3/4 obvodu kružnice s priemerom 30 až 60 mm.
Osvetlenie schodiska dotvára atmosféru a zvyšuje bezpečnosť. LED pásy umiestnené pod jednotlivými stupňami vytvárajú efekt "levitujúcich" schodov. Senzorové bodové svetlá sa aktivujú pohybom, čím zaručujú, že sa schodisko rozsvieti presne v momente, keď ho potrebujete. Dizajnové lustre dodajú interiéru nádych luxusu a elegancie.
Najčastejšie chyby pri návrhu schodov
- Nesprávne rozmery: Ignorovanie optimálnych rozmerov výšky a hĺbky schodov vedie k nepohodlnému a nebezpečnému používaniu.
- Nevhodný sklon: Príliš strmé alebo naopak príliš mierne schodisko môže spôsobiť problémy.
- Podceňované kotvenie: Nesprávne ukotvenie konštrukcie vedie k nestabilite a ohrozuje bezpečnosť.
- Zmena materiálu v priebehu výroby: Môže zásadne spomaliť proces a vyžaduje si prehodnotenie celého návrhu.
- Nesprávna výška zábradlia: Nedostatočná výška zábradlia môže byť nebezpečná.
Záverom, návrh schodiska si vyžaduje detailnú prípravu, technické znalosti a cit pre priestor. Spolupráca architekta, statika a výrobcu je kľúčom k výsledku, ktorý je bezpečný, funkčný a esteticky nadčasový.