Verejné priestranstvo, definované ako verejne prístupný priestor v meste - či už ide o park, chodník, cestu, námestie alebo zeleň - je neoddeliteľnou súčasťou života každej komunity. Tento priestor patrí všetkým obyvateľom a jeho kvalita, ako aj spôsob, akým sa v ňom správame, majú zásadný vplyv na celkovú atmosféru a funkčnosť mestského prostredia. Podľa VZN č. 5/2023 v znení VZN č. 7/2024 je verejné priestranstvo definované ako: ulica, námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, konkrétne verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve hlavného mesta, miestne komunikácie, ktorými sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve hlavného mesta, verejné priestranstvá a námestia, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií ako miestne komunikácie I. triedy.
Program Živé miesta: Nový impulz pre bratislavské verejné priestory
Program Živé miesta, spustený v roku 2021, predstavuje ambicióznu snahu súčasného vedenia mesta Bratislava výrazne zvýšiť kvalitu mestských verejných priestorov. Tento program vychádza z premisy, že aj menšie, no účinné zásahy do mestského prostredia môžu priniesť citeľné zlepšenie a stať sa viditeľným výsledkom nového prístupu k urbanizmu. Cieľom je postupne transformovať desiatky lokalít po celom meste. Inštitút pri príprave projektov úzko spolupracuje s externými architektonickými kanceláriami a v prípade potreby aj s mestskými časťami, čím zabezpečuje komplexný a participatívny prístup k revitalizácii.
Medzi úspešne realizované projekty patria napríklad revitalizácia parku na Legionárskej ulici a parku na Dunajskej ulici. Významnou premenou prešlo aj Trnavské mýto, kde v roku 2021 pribudlo päť veľkých, 12-metrových platanov pred Novou tržnicou. Tieto stromy nielenže skrášlili priestor, ale zároveň prispeli k zlepšeniu mikroklímy a vytvoreniu príjemnejšej atmosféry.
Unikátnym príkladom Živého miesta je aj skatepark pod Mostom SNP v Petržalke, ktorý bol nominovaný na prestížnu architektonickú cenu CE ZA AR 2025. Táto nominácia potvrdzuje vysokú kvalitu a inovatívnosť projektu, ktorý premenil nevyužitý priestor pod mostom na dynamické centrum pre mladých.
Konkrétne projekty a ich realizácia
Revitalizácia okolia Vozovne Krasňany: Tento projekt má už vydané stavebné povolenie. Stavebné riešenie zahŕňa odstránenie jestvujúcej asfaltovej plochy parkoviska s cieľom vytvoriť novú zatrávnenú vegetačnú plochu s navrhovanou výsadbou stromov v území medzi cyklotrasou a severnou hranicou pozemku. Na návrhu spolupracovalo renomované architektonické štúdio GutGut. Hoci pôvodné vizualizácie prešli úpravami a aktualizované vizualizácie nebudú zverejnené, samotná realizácia sa blíži. Mesto v súčasnosti čaká na právoplatnosť stavebného povolenia a zároveň spustilo verejné obstarávanie na zhotoviteľa.
Revitalizácia Ulice K. v Dúbravke: Koncom leta mala začať aj realizácia prvého Živého miesta vo Vajnoroch, ktoré vznikne na križovatke ulíc Kataríny Brúderovej a Za farou. Tento projekt však zaznamenal meškanie. Súčasný stav križovatky dominuje studňa umiestnená v jej strede, pričom rozsiahle asfaltové plochy zostávajú nevyužité a slúžia primárne na prejazd áut a chodcov. Cieľom revitalizácie je premeniť tento priestor na oddychovú zónu so zníženým podielom spevnených povrchov a zvýšeným podielom zelene. Súčasťou projektu bude aj modernizácia verejného osvetlenia. Parkovacie plochy nahradí dažďová záhrada s pobytovými mólami a mestským mobiliárom. Časť komunikácie sa premení na pešiu zónu, pričom prístup k rodinným domom zostane zachovaný.
Revitalizácia okolia Domu služieb v Dúbravke: Tento rok by sa mala začať aspoň revitalizácia okolia Domu služieb v Dúbravke. Podľa Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) je už vysúťažený dodávateľ. Na príprave projektu spolupracujú MIB, Hlavné mesto SR Bratislava a mestská časť Dúbravka. Z doposiaľ zanedbaného priestoru má vzniknúť atraktívna oddychová zóna doplnená o vodný prvok. V blízkosti fontány bude zriadená zatrávnená plocha s lavičkami a počíta sa aj s novou výsadbou stromov. Navrhovaný vodný prvok má podobu jemne vyspádovanej betónovej plochy, po ktorej bude prúdiť voda, čím vytvorí osviežujúci a estetický element.
Revitalizácia okolia vodnej plochy Rohlík v Ružinove: MIB zároveň pokračuje v príprave plánovanej revitalizácie okolia miestnej vodnej plochy v Ružinove, známej ako Rohlík, nachádzajúcej sa v blízkosti Nemocnice Ružinov. Prvá etapa tohto projektu by mohla byť realizovaná v budúcom roku. V rámci nej by mali byť zrealizované chodníky a výsadby, pribudnúť by mal aj mestský mobiliár, čím sa zvýši atraktivita a funkčnosť tohto priestoru.
Pripravované revitalizácie v Dúbravke, Rači či vo Vajnoroch nadväzujú na úspešne dokončené projekty v centre mesta a rozširujú koncepciu príjemného a funkčného mestského prostredia aj do okrajových zón. Tento prístup je kľúčový pre vytvorenie vyváženého a kvalitného mestského života pre všetkých obyvateľov.
Verejné priestranstvá na slovenskom vidieku: Návrat k tradíciám a identite
V kontexte dnešných meniacich sa časov hľadá aj slovenský vidiek svoju tvár. Prepojenie urbanity a rurality je neodkladnou témou, osobitne v kruhoch architektonickej a urbanistickej profesie. Ako sa prejavuje v tvorbe verejných priestorov? Stimuly z eurofondov zamerané na rozvoj vidieka motivovali samosprávy chopiť sa šance a príležitosti pre rozvoj svojich obcí.
Na slovenskom vidieku ožívajú odkazy tradícií, ktoré sa nehanbia za svoju minulosť. Vznikajú projekty zamerané na posilnenie hodnôt spolunažívania, návratu života do ulíc a znovuobjavenie sily vzájomných kontaktov. Tieto iniciatívy sa často zameriavajú na verejné priestranstvá, čím sa snažia prekonať bariéry vytvorené plotmi a necitlivou architektonickou reguláciou, ktorá často potláča pôvodný charakter miest.
Každá obec a región má svoj jedinečný genius loci - ducha miesta - ktorý je potrebné nájsť, pochopiť a umocniť. Verejné priestranstvá na vidieku majú iný charakter ako v mestskom prostredí, často si zachovávajú archaické znaky, no zároveň sú ovplyvňované komercionalizáciou a reklamnosťou, ktoré priestor „pomešťujú zvonku“. Cieľom revitalizácie je nájsť rovnováhu medzi zachovaním pôvodnej identity a modernými potrebami.
Doprava je primárnou funkciou verejného priestranstva, no zároveň môže výrazne narúšať životné prostredie. Odstraňovanie dopravných ťahov štátnych ciest z centier dedín a budovanie funkčných komunikácií, ktoré by mali byť doménou architektov, je kľúčové pre zlepšenie kvality života na vidieku. Obnova týchto miest spolužitia a identifikácie, vytvorenie z nich magických miest dnešnej dediny, je výzvou pre architektov a urbanistov.
Obnova dediny: Od námestí po komunitné centrá
Revitalizácia ústredných priestranstiev na vidieku je proces, ktorý vyžaduje hlboké pochopenie miestneho genius loci. Obnova námestí, parkov a iných verejných priestorov by mala nadväzovať na kultúrno-historický význam daného miesta. Príkladom môže byť obnova námestia v Podhájskej, kde sa v spolupráci s odborníkmi podarilo vytvoriť priestor, ktorý slúži ako pozvánka k spoznávaniu histórie obce.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj kultúrne pamiatky, ako napríklad kaštiele. Ich obnova a integrácia do verejného priestoru môže výrazne posilniť kultúrne povedomie obce. Námestie s bustou významného rodáka, kostol či kaštieľ s parkom tvoria centrálnu os obce a ich obnova je často spojená s obnovou pamäti obce.
Vytváranie komunitných priestorov, ako sú kultúrne domy, parky či námestia, by malo reflektovať potreby obyvateľov a podporovať ich vzájomné väzby. Obnovené miesta by mali byť symbolmi spolunažívania, miestami stretávania a identifikácie. Dôležité je, aby sa pri ich tvorbe dbalo na vlastný a neopakovateľný pôdorys obce, v väzbe na parkové úpravy a celkovú urbanistickú koncepciu.
Príkladom úspešnej revitalizácie môže byť aj vytvorenie kruhu družnosti v objatí kolonády lámp, ktorý symbolizuje spolupatričnosť a komunitný život. Tieto priestory, spolu s bustou slávneho rodáka, môžu prilákať návštevníkov a podporiť rozvoj turizmu spojeného s prehliadkou histórie a kultúry dediny.
Proces revitalizácie verejných priestranstiev na vidieku si vyžaduje diskusií a spolurozhodovanie autorov so samosprávou, ako aj zapojenie obyvateľov. Len tak možno vytvoriť priestory, ktoré budú nielen funkčné a esteticky príťažlivé, ale predovšetkým budú odrážať identitu a ducha miesta, čím prispejú k zachovaniu „kúzla dediny nášho tisícročia“. V konečnom dôsledku, cieľom je posilniť funkčnú kooperáciu medzi budovami a prostredím, zosilniť väzby a vytvoriť priestor, ktorý bude slúžiť budúcim generáciám.
tags: #rekonstrukcia #verejneho #priestanstva