Vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Tento legislatívny zámer, vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019, sleduje ambiciózny cieľ: zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu. Hlavným motívom je vytvorenie predpokladov pre riešenie situácií, ktoré dočasne negatívne ovplyvňujú fungovanie súdov spôsobením dočasnej absencie zákonného sudcu. Ide najmä o prípady ako materská alebo rodičovská dovolenka, prerušenie výkonu funkcie sudcu, či stáž sudcu. V praxi sú totiž súdy často konfrontované so situáciami, kedy dočasný výpadok sudcu dlhodobejšieho charakteru vyvoláva nutnosť prerozdelenia agendy medzi ostatných kolegov. Zároveň je nevyhnutné riešiť aj situácie dočasnej preťaženosti súdov.
Výzvy dočasnej absencie sudcu a neefektívne riešenia
Tradičné riešenia týchto výziev sa ukázali ako nepostačujúce. Pridelenie nového voľného miesta sudcu pre dotknutý súd nie je účelné, keďže absencia sudcu je dočasná a vytvorené miesto by sa v predvídateľnom čase stalo nadbytočným. Navyše, funkcia sudcu je menovaná bez časového obmedzenia, čo by vytvorilo permanentnú nadbytočnosť. Rovnako nie je žiaduce riešiť túto situáciu dočasným pridelením sudcu z iného súdu, pretože to len presúva problém na iný súd, ktorému bude absentovať dočasne preložený sudca. V európskom priestore sa tento problém rieši rôznymi spôsobmi, pričom najčastejšie sa stretávame s inštitútom tzv. „lietajúceho sudcu“. Tento sudca má osobitný status, ktorý umožňuje jednoduchšiu zmenu miesta výkonu jeho funkcie podľa potreby pri riešení nedostatočných personálnych kapacít súdov s dočasným charakterom.
Hosťujúci sudca ako odpoveď na potreby justície
Inštitút hosťujúceho sudcu je teda cielený na riešenie situácií, ktoré majú dočasný charakter a môžu negatívne ovplyvniť riadny chod súdu z hľadiska jeho výkonnosti, teda spôsobiť spomalenie vybavovania vecí. Tento inštitút nie je určený na riešenie situácií trvalého charakteru alebo systémových zmien, ako napríklad zákonné zmeny v skladbe a početnosti nápadu súdu, vytvorenie nového typu súdnej agendy, alebo trvalé uvoľnenie miesta sudcu. V prípade trvalého uvoľnenia miesta sudcu (napr. preloženie na iný súd, prerušenie výkonu funkcie z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok, smrť a pod.), je potrebné riešiť situáciu prioritne trvalým obsadením miesta sudcu prostredníctvom výberového konania alebo preložením sudcu. To platí aj v prípadoch trvalého zvýšenia nápadu vecí.
Predkladaná právna úprava jasne rozlišuje dočasné a trvalé riešenia personálneho obsadenia súdov, čo z pohľadu aplikačnej praxe znamená, že dočasné riešenie nemôže nahrádzať riešenia trvalého charakteru inak, ako len dočasne.
Systémové zmeny a ústavné rámce
Zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu do právneho poriadku Slovenskej republiky vyžaduje systémový zásah do právnej úpravy postavenia sudcov, pričom musí vychádzať z ústavnej úpravy a rešpektovať ju. Ústava Slovenskej republiky charakterizuje sudcovskú nezávislosť viacerými zásadami, medzi ktoré patrí aj zásada nepreložiteľnosti sudcu. Práve s touto zásadou úzko súvisí inštitút hosťujúceho sudcu, keďže podstata tohto inštitútu spočíva vo zvýšení mobility sudcu pri riešení krízových situácií v rozhodovacej činnosti súdov. Mobilitou sudcu v tomto prípade treba rozumieť možnosť zmeny miesta výkonu funkcie sudcu.
Je legitímnym očakávaním občanov, aby štát vytváral podmienky pre naplnenie ústavou garantovaných práv, v tomto prípade práva na súdnu ochranu. Preto je namieste prijímanie opatrení, ktoré zabezpečia, aby ústavné práva dozvedeli naplnenia svojho zmyslu. Inštitút hosťujúceho sudcu je vnímaný ako opatrenie, ktoré umožňuje efektívnejšie napĺňanie práva na súdnu ochranu, čiastočne na úkor stability výkonu funkcie sudcu z hľadiska miesta jej výkonu, pri rešpektovaní ústavných limitov nepreložiteľnosti sudcu.
Ústavné limity nepreložiteľnosti sudcov sú vyjadrené v čl. 141a ods. 5 písm. d) a čl. 148 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecne platí zásada, že sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom, s výnimkou preloženia na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu. O preložení sudcov rozhoduje Súdna rada Slovenskej republiky. Ústava rozlišuje aj pridelenie sudcu, ktoré je prvotným úkonom pre vstup do systému kandidáta na funkciu sudcu, a tiež o ňom rozhoduje Súdna rada Slovenskej republiky. Osobitným inštitútom je dočasné pridelenie sudcu, ktoré nie je ústavou bližšie upravené a odkazuje na zákonnú úpravu.
Koncepčná zmena prideľovania sudcov a definícia voľného miesta
Predkladaný návrh zákona mení koncept prideľovania sudcov na výkon funkcie. Doterajšia právna úprava chápe pridelenie sudcu ako jeho pridelenie na konkrétny súd na voľné miesto sudcu. Nová úprava rozširuje tento koncept o pridelenie na voľné miesto hosťujúceho sudcu pre obvod krajského súdu. Miesto výkonu funkcie hosťujúceho sudcu nie je určené konkrétnym súdom, ale obvodom krajského súdu, pričom tento sudca môže vykonávať funkciu na ktoromkoľvek okresnom súde v obvode príslušného krajského súdu bez potreby dodatočného rozhodovania o preložení.
Hosťujúci sudca je sudcom ako každý iný - má rovnaké práva a povinnosti, do systému vstupuje za rovnakých podmienok, podrobuje sa hodnoteniu a je disciplinárne zodpovedný. Jeho špecifickosť spočíva v určenom mieste výkonu funkcie, ktoré zabezpečuje jeho mobilitu pri riešení situácií ohrozujúcich riadny chod súdov.
How judges judge | Brian Barry | TEDxFulbrightDublin
Návrh zákona tiež rozlišuje medzi voľným miestom sudcu a voľným miestom hosťujúceho sudcu. Voľné miesto sudcu je spojené s konkrétnym súdom a obsadzuje sa pridelením alebo preložením sudcu. Voľné miesto hosťujúceho sudcu nie je spojené s konkrétnym súdom, ale s obvodom krajského súdu a obsadzuje sa pridelením na základe výsledkov výberového konania. Ministerstvo spravodlivosti bude určovať voľné miesta hosťujúcich sudcov za rovnakých podmienok, ako doteraz určovalo voľné miesta sudcov. Navrhuje sa tiež zákonný limit počtu týchto miest ako percentuálny podiel na celkovom počte miest sudcov, čím sa zabezpečí vyváženosť systému a plné vyťaženie hosťujúcich sudcov.
Potreba systémových zmien a medzinárodný kontext
Zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu si vyžaduje aj zmeny v súvisiacich ustanoveniach, ktoré pracujú s pojmami „pridelenie sudcu“ a „voľné miesto sudcu“. Týka sa to právnej úpravy prideľovania sudcov, dočasného pridelenia, stáží sudcov, výberových konaní a obsadzovania voľných miest sudcov. Okrem toho je potrebné zohľadniť tento inštitút v právnej úprave hodnotenia a odmeňovania sudcov a v oblasti tvorby rozvrhu práce súdov. Tieto zmeny sa týkajú zákona o sudcoch a prísediacich, ako aj zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a zákona o súdoch.
Inštitút hosťujúceho sudcu nie je v európskom právnom priestore novinkou. Obdobnú právnu úpravu poznajú napríklad Rakúsko, Francúzsko či Taliansko.
Právne dilemy a stav mysle sudcu v praxi
Napriek legislatívnym snahám o zlepšenie fungovania justície, prax často odhaľuje komplexné právne dilemy a otázky týkajúce sa stavu mysle sudcu. Prípadová štúdia o rekonštrukcii spisu a námietke zaujatosti na Okresnom súde Trnava poukazuje na možné problémy v procese rozhodovania a vnímaní nezávislosti sudcu. Sťažovateľka v tomto prípade namietala postup sudkyne, ktorá sa vyjadrila k podstate veci ešte pred samotným rozhodovaním, a tiež neprimerané vybavenie jej podnetov a sťažností. Krajský súd v Trnave napokon zrušil uznesenie okresného súdu a vrátil vec na ďalšie konanie, pričom zdôraznil, že Krajský súd sa nezaoberal celým návrhom sťažovateľa na vylúčenie sudcov Okresného súdu Trnava, čo je v rozpore s procesnými predpismi.
Tento prípad ilustruje, ako môžu subjektívne faktory a vnímanie zaujatosti ovplyvňovať dôveru v súdny systém. Dôležitosť nezávislosti sudcu, ako zdôraznila aj prezidentka Zuzana Čaputová pri vymenovaní sudcov Najvyššieho správneho súdu SR, spočíva nielen v jeho osobnom stave mysle, ale aj v usporiadaní pomerov, ktoré mu umožní rozhodovať nezávisle od akýchkoľvek vonkajších či vnútorných tlakov.
Reforma súdnej mapy a vnímanie sudcovskej kariéry
Reforma súdnej mapy, ktorá mala za cieľ zvýšiť kvalitu a efektívnosť súdneho rozhodovania, priniesla diskusiu o stave slovenského súdnictva. Podľa Samuela Spáča zo Správnej rady Transparency a Judicial Studies Institute, slovenské súdnictvo je príliš rozdrobené a zle manažovateľné, čo spôsobuje veľké rozdiely medzi súdmi. Hoci objektívne ukazovatele výkonu nie sú najhoršie, dôvera v súdnictvo a vnímanie korupcie patria k najnižším v Európe.
Spáč poukazuje na to, že reformy súdnej mapy sa stretávajú so silným odporom zo strany sudcov, mnohí z nich sa cítia dotknutí a argumentujú nedostatočnou prípravou a komunikáciou reformy. Zároveň však existuje rozpor medzi tým, keď sudcovia kritizujú nedostatočné podmienky na súdoch a potrebujú viac prostriedkov, a tým, keď tvrdia, že súdna sústava funguje dobre.
V kontexte diskusie o stave súdnictva je dôležité zamyslieť sa nad špecifikami sudcov v postkomunistických krajinách. Mladí sudcovia vstupujú do systému, sú vzdelávaní a socializovaní, preberajúc vzory správania a postoje svojich starších kolegov. To sa odráža v tom, ako ľudia vnímajú súdnictvo. Často sa hovorí o alibistickom správaní sudcov, ktorí sa v náročných veciach vyhýbajú rozhodovaniu.
Okrem vnútorných faktorov súdnictva, nízku dôveru ovplyvňuje aj celková inštitucionálna nedôvera v iné štátne inštitúcie a nižšia miera medziľudskej dôvery v postkomunistických spoločnostiach. Súdnictvo je v tomto kontexte často len obeťou celkového trendu.
Ohýbanie práva a funkčná imunita sudcov
Zavedenie trestného činu ohýbania práva do Trestného zákona s účinnosťou od 1. januára 2021 vyvolalo diskusiu. Združenie sudcov Slovenska (ZSS) volá po návrate k ústavnej úprave funkčnej imunity sudcov účinnej k 31. decembru 2020, podľa ktorej by nebolo možné sudcu trestne stíhať za rozhodovanie, a to ani po zániku ich funkcie. ZSS tvrdí, že podstata problému nespočíva v zavedení trestného činu ohýbania práva, ale v obmedzení funkčnej imunity sudcov, ktoré umožňuje trestne stíhať sudcu aj za právny názor vyjadrený pri rozhodovaní. Minister spravodlivosti Boris Susko uviedol, že rezort spravodlivosti hľadá odborné riešenie v súvislosti s týmto trestným činom.
V tejto súvislosti stojí za zmienku aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 1222/2007, ktoré sa zaoberalo otázkou nároku nájomcu na náhradu nákladov vynaložených na rekonštrukciu prenajatých priestorov. Súd dospel k záveru, že ustanovenie § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dispozitívneho charakteru a pripúšťa odchylné dojednanie v zmluve, čo znamená, že nájomca sa môže vopred vzdať práva na náhradu nákladov alebo protihodnotu zhodnotenia prenajatej veci. Tento prípad, hoci sa netýka priamo súdnictva, ilustruje dôležitosť jasných zmluvných dojednaní a interpretácie právnych predpisov, ktoré môžu ovplyvniť vzťahy medzi stranami a v konečnom dôsledku aj vnímanie spravodlivosti.
Zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu predstavuje krok k posilneniu efektívnosti justície a zabezpečeniu práva na súdnu ochranu. Zároveň však poukazuje na potrebu hlbšej reflexie nad stavom mysle sudcu, jeho nezávislosťou, ako aj nad systémovými faktormi, ktoré ovplyvňujú dôveru verejnosti v súdnictvo.
tags: #rekonstrukcia #stavu #mysle #sudcu