Železničná stanica v Prešove, kedysi pýcha moderného železničného staviteľstva, dnes stojí na prahu transformácie. Budova, odovzdaná do prevádzky v roku 1988, bola v čase svojho vzniku jednou z najmodernejších na Slovensku. Avšak v dynamickom 21. storočí, s rastúcimi nárokmi na komfort a efektivitu, potrebuje minimálne jej interiér zásadnú modernizáciu. Tento článok sa ponorí do minulosti, súčasnosti a plánovanej budúcnosti prešovskej železničnej stanice, pričom sa zameria na rozsah rekonštrukčných prác, ich financovanie a očakávané prínosy pre cestujúcich aj pre celkovú železničnú infraštruktúru.
Súčasný stav a minulé snahy o modernizáciu
Historický kontext prešovskej železničnej stanice siaha až do roku 1988, kedy bola otvorená ako technologicky vyspelé centrum. Napriek tomu, že obslužné činnosti ako predaj cestovných lístkov a verejné toalety boli a sú považované za štandardné, a vestibul či čakáreň tiež spĺňajú základné kritériá, potreba modernizácie interiéru bola zrejmá už dlhšie.
V roku 2007 došlo k vybudovaniu moderného centra predaja cestovných lístkov Železničnej spoločnosti Slovensko priamo vo vestibule stanice. Následne, v roku 2008, prebehla rozsiahla rekonštrukcia nástupíšť. V roku 2013 bola obnovená plynová kotolňa, ktorá zabezpečuje vykurovanie budovy. Významným krokom k zlepšeniu energetickej efektivity a vzhľadu stanice bola výmena všetkých pôvodných okien za plastové v roku 2016, a to ako v prevádzkových priestoroch, tak aj v priestoroch určených pre cestujúcich.
Ambiciózny projekt s názvom Prešov Terminal Center, ktorý mal vytvoriť modernú multifunkčnú stanicu spájajúcu železničnú a autobusovú dopravu, spolu s obchodnými a oddychovými zónami, sa napokon nerealizoval. Napriek vizionárskym plánom a architektonickým návrhom, ktoré sa dodnes zachovali, projekt stroskotal na viacerých prekážkach, vrátane problémov s vlastníkmi pozemkov, finančnej krízy v roku 2008 a neschopnosti nájsť spoločného investora. Tento neúspech vnímajú mnohí obyvatelia mesta ako premárnenú príležitosť.
Projekt "Železničná stanica Prešov, peronizácia" a jeho ciele
Napriek neúspechu projektu Prešov Terminal Center, modernizácia železničnej stanice Prešov sa stala nevyhnutnosťou. V roku 2006 sa definitívne rozhodlo o realizácii rozsiahlej modernizácie, známej ako "peronizácia" stanice. Tento projekt, s odhadovanými nákladmi maximálne 767 000 000,- Sk (v prepočte približne 25,5 milióna EUR), mal zásadne zlepšiť funkčnosť a bezpečnosť stanice.
Kľúčovým cieľom projektu bolo zabezpečiť požadované parametre medzinárodného železničného koridoru C 30/1. Celé územie stavby sa nachádza v priestore jestvujúcej železničnej stanice Prešov a jej koľajiska. Stavba sa dotýka časti koľajiska medzi výpravnou budovou (resp. nástupišťom č. 1) a koľajou č. 6.
Peronizáciou železničnej stanice Prešov došlo k funkčnému rozdeleniu stanice na časť pre osobnú dopravu a tranzitnú nákladnú dopravu, a na časť pre nákladnú dopravu určenú pre koncové a východzie vlaky. Hlavným prínosom stavby bolo zvýšenie bezpečnosti a kultúry cestovania cestujúcich prostredníctvom zriadenia nových ostrovných nástupíšť s bezbariérovým prístupom.
Ďalším zásadným cieľom bolo zvýšenie bezpečnosti železničnej premávky elimináciou ľudského faktora nasadením modernej a vysokovýkonnej techniky. Vybudovanie ostrovných nástupíšť a bezúrovňových prístupov na ne malo prispieť k minimalizácii rizika nehôd.
Zavedenie nového elektronického staničného zabezpečovacieho zariadenia malo nahradiť zastarané mechanické zabezpečovacie zariadenie prvej kategórie, ktoré bolo na sieti ŽSR už v tom čase archaické a predstavovalo bezpečnostné riziko. Nové zabezpečovacie zariadenie malo zvýšiť dopravné možnosti stanice a prispieť k vyššej miere bezpečnosti. Ovládanie malo byť centralizované z jedného miesta, z pracoviska výpravcu, pričom voľnosť koľají mala byť zisťovaná pomocou počítačov osí.
Financovanie projektu bolo navrhnuté ako kombinované, pričom štrukturálny fond ERDF mal pokryť maximálne 75 % nákladov a zvyšných 25 % mal zabezpečiť štátny rozpočet. Predpokladaný termín začiatku realizácie stavby bol marec 2006 a ukončenia december 2007.
Rekonštrukcia železničnej stanice v slovinskej Ľubľane. Spája históriu, architektúru a udržateľnosť
Technické detaily a rozsah prác
Železničná stanica Prešov je situovaná v žkm 16,832 jednokoľajnej trate Plaveč - Kysak a v žkm 68,148 jednokoľajnej trate Strážske - Prešov. Je klasifikovaná ako stanica II. kategórie, vlakotvorná, odbočná a dispozičná pre viaceré traťové úseky. Stanica disponovala spoločným koľajiskom pre osobnú a nákladnú dopravu, vrátane nákladového obvodu.
V rámci modernizácie bolo nevyhnutné riešiť niekoľko kľúčových oblastí:
Nástupištia
Pôvodné nástupištia, vrátane nástupišťa pri výpravnej budove s dĺžkou 206m, bolo v mnohých prípadoch nevyužiteľné pre nástup a výstup cestujúcich kvôli ich smerovému a výškovému odsadenie od koľaje. Nízke sypané nástupištia medzi koľajami boli technicky zastarané.
Projekt predpokladal vybudovanie dvoch ostrovných nástupíšť:
- Ostrovné nástupište č. 3: Medzi koľajami č. 1 a 4.
- Ostrovné nástupište č. 2: Medzi koľajami č. 3 a 7.
Navrhnutá šírka nástupíšť bola 6,05 m, s dĺžkou nástupišťa č. 1 a 2 250 m, a nástupišťa č. 3 400 m. Konštrukcia nástupíšť bola navrhnutá zo stavebného systému PREMAC. Na južnej strane boli nástupištia zakončené služobnými schodíkmi a na severnej strane rampou k úrovňovému prechodu. Stredná časť nástupíšť mala byť pokrytá zámkovou dlažbou.
Železničný zvršok a spodok
V rámci stavby došlo k výmene zvrškového materiálu na vybraných koľajach. V koľajach č. 1-5, 7 a 9, vrátane výhybiek, bol položený nový zvrškový materiál tvaru S49. Predjazdné koľaje mali byť pokryté regenerovaným materiálom S49. Sanácia a odvodnenie železničného spodku však neboli zahrnuté do pôvodného rozsahu stavby, napriek tomu, že stav spodku má rozhodujúci vplyv na únosnosť koľajiska, izolačný stav a funkčnosť zabezpečovacieho zariadenia. Neodvodnené a znečistené úseky koľajiska predstavovali riziko.
Podchody
Pôvodne boli k dispozícii príchodový podchod pre cestujúcich a batožinový podchod, ktoré vyúsťovali na uliciach a v priestore nadväzujúcom na autobusovú stanicu. Odchodový podchod pod Masarykovou ulicou nemal vtedajšom stave železničné využitie. V rámci rekonštrukcie bol navrhnutý jeden spoločný podchod slúžiaci ako príchodový aj odchodový.
Zabezpečovacie zariadenie
Nahradenie mechanického zabezpečovacieho zariadenia prvou kategóriu bolo jedným z najvýznamnejších krokov. Nové elektronické staničné zabezpečovacie zariadenie typu „ELEKTRONICKÉ STAVADLO“ malo zabezpečiť ovládanie z jedného miesta, centralizované v pracovni výpravcu. Voľnosť koľají mala byť monitorovaná počítačmi osí.
Súčasťou systému boli nové návestidlá, snímače kolies a elektromotorické prestavníky výhybiek. Vybudovaná bola rozsiahla kabelizácia na pripojenie týchto prvkov do systému. Zabezpečenie bolo navrhnuté od vchodových návestidiel zo smerov Veľký Šariš, Šarišské Lúky a Drienovská Nová Ves, pričom boli zabezpečené koľaje od č. 9 po č. 14.
Okrem staničného zabezpečovacieho zariadenia sa modernizovalo aj traťové zabezpečovacie zariadenie v úsekoch Prešov - Veľký Šariš, Prešov - Šarišské Lúky a Prešov - Drienovská Nová Ves. Tieto úseky mali byť vybavené novým traťovým zabezpečovacím zariadením typu „AUTOMATICKÉ HRADLO“ s počítačmi osí, ktoré by bolo kompatibilné s elektronickým stavadlom žst. Prešov. V staniciach Drienovská Nová Ves a Šarišské Lúky mala byť zriadená závislosť medzi staničným a traťovým zabezpečovacím zariadením.
Informačné a oznamovacie systémy
Pôvodné rozhlasové zariadenie s výkonom 800W malo byť nahradené novým systémom s výkonom 2 x 400 W, riadeným automaticky zo spoločného riadiaceho počítača. V rámci rekonštrukcie boli plánované nové rozhlasové rozvody a reproduktory na nástupištiach a v podchodoch.
Starý informačný systém typu PRAGOTRON mal byť demontovaný a nahradený novým elektronickým vizuálnym informačným zariadením s LED diódami a preklápacími terčíkmi. Tento systém mal byť riadený počítačom a umožňovať automatickú prevádzku spojenú s hlasovým systémom, s možnosťou manuálneho zásahu.
Vývoj a financovanie v posledných rokoch
V kontexte širšej modernizácie železničnej infraštruktúry na Slovensku, ktorá zahŕňa aj rekonštrukciu viacerých výpravných a prevádzkových budov, je dôležité spomenúť aj aktuálne dianie. V roku 2024 sa plánuje vypracovanie projektových dokumentácií pre rekonštrukciu vybraných výpravných budov a prevádzkových budov s cieľom dosiahnuť energetické úspory. Predpokladaná realizácia obnovy týchto budov je v roku 2026.
Celkovo sa tento projekt týka 37 budov, z toho 20 výpravných budov. Medzi posledné objekty, ktoré prešli komplexnou modernizáciou ako súčasť koridorových stavieb, patria budovy v Novom Meste nad Váhom a v Trenčianskej Teplej. V prípade stanice Svit bola rekonštrukcia realizovaná ako modernizácia, pričom sa osobitný režim stavebných prác zohľadnil vzhľadom na vyhlásenie stanice za národnú kultúrnu pamiatku.
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) ako správca štátneho majetku pravidelne vykonávajú opravné práce na všetkých objektoch železničných staníc, nielen vo výpravných budovách. Cieľom je zabezpečiť požadované parametre medzinárodných železničných koridorov a zvýšiť bezpečnosť a kultúru cestovania.
Cesta k modernej železničnej stanici v Prešove je dlhá a komplexná. Projekt "Železničná stanica Prešov, peronizácia" z roku 2006 bol významným krokom vpred, ktorý priniesol modernizáciu nástupíšť a zabezpečovacích systémov. Napriek tomu, že sa nenaplnili ambiciózne plány Prešov Terminal Center, prebiehajúce a plánované rekonštrukcie signalizujú snahu o postupné zlepšovanie železničnej infraštruktúry v meste, čo je nevyhnutné pre jeho ďalší rozvoj a integráciu do európskej železničnej siete.
tags: #rekonstrukcia #stanice #presov