Problémy s priečnou klenbou nohy, odborne nazývané aj pes transversoplanus, sú čoraz častejším ochorením, ktoré postihuje ľudí všetkých vekových kategórií. Táto deformita, charakterizovaná poklesom priečnej klenby tvorenej hlavičkami záprstných kostí, môže viesť k bolestiam, nepríjemným otlakom a ovplyvniť celkové držanie tela. Pochopenie príčin, príznakov a dostupných liečebných metód je kľúčové pre zachovanie zdravia a mobility našich nôh.
Anatomická stavba a funkcia nožnej klenby
Predtým, ako sa ponoríme do problematiky spadnutej priečnej klenby, je dôležité pochopiť základnú anatómiu a funkciu nožnej klenby. Nožná klenba pripomína oblúk známy z architektúry, je usporiadaná do oblúka a zaťažená zhora. Je to pružný celok zložený z kostí, kĺbov, väzov a svalov. Jej prvky sa klenú do oblúka z jednej strany chodidla na druhú, odtiaľ pochádza aj samotný názov. Klenbu nohy nájdeme v oblasti chodidla. Spája tri základné oporné body nohy, a to hrboľ pätovej kosti, hlavičku prvej nártovej kosti (pri koreni palca) a hlavičku piatej nártovej kosti (pri koreni malíčka). Nožná klenba slúži najmä na oporu a pohyb. Jej pevnosť zaisťuje stabilitu, aby uniesla hmotnosť celého tela. V praxi pozdĺžna klenba funguje tak, že pri došliapnutí na pätnú kosť prenáša váhu tela postupne po klenbe smerom k prstom, zároveň sa počas toho mierne splošťuje, čím tlmí náraz. Pozdĺžnu klenbu tvoria dva oblúky, ktoré začínajú pri päte blízko seba a vejárovito sa rozbiehajú. Vnútorný (mediálny) oblúk je vyšší a smeruje k palcu, vonkajší (laterálny) oblúk je nižší a smeruje k malíčku. "Pozdĺžna klenba súvisí s palcom. "Palec v prirodzenej pozícii priamo predlžuje prvú nártovú kosť. Ak sa oň opierame, aktivuje pozdĺžnu klenbu. Tá sa vyklenie, čo postaví do správnej pozície členok, zrovná koleno aj bedrový kĺb. Ďalej sa aktivujú svaly panvového dna, vnútorné brušné svaly, uvoľňuje oblasť bedier aj krčnej chrbtice. O fungovaní priečnej klenby rozhodujú roztiahnuté prsty, čo podľa Matyáša Kozmu ľahšie pochopíme pri pohľade na ruku, ktorá funguje obdobne ako chodidlo. "Roztiahnuté prsty umožňujú klenbe aktívne fungovať [vľavo]. Keď pritiahneme prsty k sebe, oblúk klenby sa zmenší [uprostred]. "Priečna klenba, to sú chápavé prsty! Prechodom na vzpriamenú chôdzu sa nám vytratil chápavý palec, takže mnoho ľudí ani nenapadne, že by sa mohli snažiť niečo uchopiť prstami na nohe.
Deťom sa klenba kompletne formuje až okolo tretieho roku života, takže chýbajúca klenba v skoršom veku predstavuje normálny stav. "Vbočenie členkov stačí riešiť až od dvoch rokov, prvé krôčiky nechávajte s minimálnym obmedzením," odporúča fyzioterapeutka Romana Cihlářová. Prepadnutá klenba predstavuje deformitu chodidla, kedy pozdĺžna či priečna klenba (prípadne obe) spadnú, kompletne zaniknú a vzniká plochonožie. Najčastejšie ku spadnutej klenbe vedie zlá obuv. Ďalej zohráva úlohu genetika aj hypermobilita (povolené väzy). Ploché nohy sa častejšie objavujú u obéznych, tehotných i ľudí so zamestnaním, pri ktorom väčšinu času stoja (napr. kaderníčky). Medzi najjednoduchší spôsob kontroly klenby patrí pozorovanie odtlačku bosej nohy v piesku či mokrej stopy na podlahe. Odtlačok chodidla môže v domácich podmienkach skresľovať, a tak je preukázanejšia odborná kontrola. "Na vyšetrenie plôšok nôh môžeme použiť najrôznejšie metódy.
Príčiny vzniku priečne plochej nohy
Priečne ploché chodidlo súvisí s preťažením prednej časti chodidla. Preťaženie môže byť spôsobené napríklad nekvalitnou obuvou, dedičnými sklonmi, obezitou, ale aj oslabenými svalmi. Priečne plochá noha alebo pes transversoplanus je získaná deformita nohy, pri ktorej dochádza k poklesnutiu priečnej klenby nohy, ktorá je tvorená hlavičkami záprstných kostí. Priečne plochá vzniká často u žien nosením vysokej obuvi, preťažovaním, pri obezite, pri vrodenej menejcennosti mäkkých tkanív, po úrazoch a veľmi často je spojená s výskytom vybočeného palca (hallux valgus). Zdravá noha so správne vytvorenou priečnou klenbou sa dotýka v prednej časti podložky v oblasti hlavičky 1. a 5. záprstnej kosti. Pri priečne plochej nohe vplyvom ochabnutia väzov a svalov postupne poklesne priečna klenba nohy a do kontaktu s podložkou sa dostávajú aj hlavičky 2.-4. záprstnej kosti a noha sa v prednej časti rozširuje.
Faktorov, ktoré však ovplyvňujú vznik tzv. „pes transversoplanus“, je mnoho. Môže ísť napr. o vrodenú menejcennosť mäkkých tkanív väzov, rozdiel v dĺžke kostí, rozdiel v sile a mieste úponov svalov na kosti atď. Prakticky sa jedná o relatívny pokles klenby, pretože táto doslova neklesá, avšak I. a V. prespriehlavková kosť vplyvom týchto početných faktorov „stúpa“. Z pohľadu fyzioterapeuta, plochonožie, alebo latinsky pes planus, je odborné označenie deformity klenby nohy, pričom hovoríme o kontakte celého povrchu chodidla so zemou. Za normálnych okolností sa ploska nohy s podložkou dotýka len na určitých miestach. Pokiaľ je ten kontakt väčší, vtedy už hovoríme o plochonoží, ktoré má rôzne stupne. Plosky nôh tiež obsahujú isté množstvo receptorov, ktoré prenášajú informácie priamo do mozgu. Aj v prípade plochonožia sú tieto informácie naďalej odosielané do mozgu, ale už nie rovnako, ako pri fyziologickej, zdravej klenbe nohy. Potom už hovoríme o pridružených abnormálnych poruchách pohybového aparátu. Ide napríklad o rôzne svalové dysbalancie. Medzi tieto dysbalancie zaraďujeme oslabené brušné svalstvo, či naopak často skrátené svalstvo chrbta a dolných končatín. Tieto dysbalancie môžu mať za následok vznik rôznych už štrukturálnych zmien na skelete, napríklad vznik skoliózy. Z môjho pohľadu sú chodidlá základ a z toho vychádza, že pokiaľ sú oslabené svaly plosky nohy a teda vzniká plochonžie, odvíja sa to potom na celkovom držaní tela. Akonáhle už plochonožie vzniká, tak istú funkciu už oslabených svalov chodidiel prevezmú svaly členkov, kolenných kĺbov, bedier, panvy a následne aj svaly chrbta a ramených kĺbov, ktoré sú teda nadmerne zaťažované.
Medzi ďalšie faktory prispievajúce k vzniku priečne plochej nohy patria:
- Genetické predispozície: Niektorí jedinci majú vrodenú oslabenosť väzov a svalov, čo ich robí náchylnejšími k deformitám.
- Nevhodná obuv: Nosenie topánok s vysokými podpätkami, úzkou špičkou alebo nedostatočnou podporou klenby dlhodobo preťažuje prednú časť chodidla. Vysoká päta posúva ťažisko tela dopredu, čo preťažuje priečnu klenbu a spôsobuje pokles.
- Obezita: Nadmerná telesná hmotnosť zvyšuje zaťaženie chodidiel a prispieva k oslabeniu svalov a väzov.
- Fyzická neaktivita a oslabené svalstvo: Nedostatočné posilňovanie svalov chodidla a lýtok vedie k ich oslabeniu a neschopnosti udržať správnu klenbu.
- Povolanie a životný štýl: Zamestnania vyžadujúce dlhé státie alebo intenzívnu fyzickú záťaž môžu prispieť k preťaženiu chodidiel.
- Úrazy: Zranenia chodidla alebo členka môžu ovplyvniť biomechaniku nohy a viesť k deformitám.
- Vek: S pribúdajúcim vekom prirodzene dochádza k oslabeniu svalov a väzov, čo môže prispieť k poklesu klenby.
Príznaky spadnutej priečnej klenby
Preťaženie prednej časti chodidla sa prejavuje nadmernou únavou po dlhšej chôdzi, opuchom chodidiel alebo pocitom ťažkých lýtok. Na chodidle môžu vznikať bolestivé otlaky, človek má pocit, že chodí po kostiach a môžu vznikať kladivkové prsty. Vnímanie bolesti patrí medzi signály spadnutej klenby. V prvom štádiu sa dostavuje obyčajná únava chodidiel z nadmernej záťaže. Tá následne prechádza do miernej bolesti chodidiel, ktorá ešte nemusí príliš obmedzovať. Pokiaľ sa včas nezakročí, môže nabrať na intenzite a znemožňovať dlhodobú záťaž či intenzívnejšie pohybové aktivity (šport). Spadnutá klenba negatívne vplýva aj na ďalšie časti pohybového aparátu. Prichádza bolesť členkov, vznikajú kŕčové žily, dostavuje sa pocit ťažkých lýtok. Bolesť sa od chodidiel prenáša do kolien, bedier, chrbtice. Práve bolesť chrbta patrí medzi časté dôsledky toho, že sa klenba na oboch nohách neprepadá rovnakým tempom.
Medzi ďalšie časté príznaky patria:
- Rozšírenie prednej časti chodidla: Noha sa v prednej časti rozširuje, čo sťažuje výber vhodnej obuvi.
- Bolesť pod hlavičkami záprstných kostí: Otlaky a bolesť v oblasti prednej časti chodidla, kde sa nachádzajú hlavičky záprstných kostí.
- Deformácie prstov: Môže dôjsť k vzniku kladivkových prstov, pazúrových prstov alebo k vbočeniu palca (hallux valgus).
- Pocit "chôdze po kosťoch": Pri poklese klenby sa do kontaktu s podložkou dostávajú hlavičky záprstných kostí, čo spôsobuje nepríjemný pocit.
- Únava a ťažoba v nohách: Dlhodobé státie alebo chôdza sa stávajú namáhavejšími.
Diagnostika priečne plochej nohy
Ak máte podozrenie, že máte ploché nohy, je vhodné navštíviť ortopéda, ktorý pomocou špeciálnych odtlačkov posúdi zaťaženie chodidla. Na vyšetrenie plôšok nôh môžeme použiť najrôznejšie metódy. Pri vyšetrení lekárom alebo ortopédom sa zvyčajne začína fyzickým vyšetrením. Môže zahŕňať aj pozorovanie odtlačku bosej nohy v piesku či mokrej stopy na podlahe, aj keď tento domáci test môže byť skreslený. Odborná kontrola je preukázanejšia. Na vyšetrenie plôšok nôh môžeme použiť najrôznejšie metódy. V rámci diagnostiky sa môže použiť aj röntgenové vyšetrenie alebo magnetická rezonancia (MRI) na detailnejšie posúdenie stavu kostí a mäkkých tkanív. Kompletné podiatrické vyšetrenie, v stoji aj pri chôdzi, pomôže určiť nielen tvar klenby nohy, ale aj funkciu chodidiel.
Liečba priečne plochej nohy
Liečba priečne plochej nohy je spočiatku konzervatívna, zameraná na úľavu od bolesti, zlepšenie funkcie chodidla a prevenciu ďalšieho zhoršovania stavu. V ťažších prípadoch pri pretrvávajúcich bolestiach a otlakoch je vhodná operačná liečba.
Konzervatívna liečba
- Ortopedické vložky a obuv: Špeciálne tvarované vložky, 3/4 tvarované vložky, srdiečkové vsadky alebo špeciálne výlisky môžu poskytnúť potrebnú podporu. Špeciálne tvarované vložky vďaka svojmu tvarovaniu zvyčajne dokážu pomôcť priečnej aj pozdĺžnej klenbe. Zvyčajne tlmia nárazy pri chôdzi vďaka zmäkčenej päte. Špeciálne výlisky zvyčajne slúžia na podporu pozdĺžnej klenby. Na trhu ich možno nájsť vo viacerých veľkostiach, dokonca aj v detských veľkostiach. Anatomicky tvarované vložky odľahčujú celé chodidlo. Pravidelné používanie týchto pomôcok a cvičení môže pomôcť predchádzať problémom súvisiacim s poklesom klenby, ako sú bolesti nôh alebo deformácie prstov. Na mieru tvarované vložky chodidlo podopierajú, čím zlepšujú postavenie končatiny a uľavujú od bolesti. Na druhú stranu sa jedná iba o pasívnu barličku a slabá stimulácia chodidiel opäť spôsobuje rozvoj plochonožia. Vložky do topánok Anatomic Leather sú príkladom takejto pomôcky. Pri výbere obuvi je dôležité, aby sedela nohe nielen na dĺžku, ale aj na šírku, držala nohu v priehlavku a poskytovala dostatok priestoru v oblasti prstov (optimálne s rovným okrajom prstov, nie úzkym a špicatým). Topánky by mali byť flexibilné a umožňovať prirodzený pohyb chodidla.
- Rehabilitácia a cvičenia: Cvičenie klenby napomáha udržiavať ju aktívnu a funkčnú. Poslúži v rámci prevencie aj na zotavenie miernejších foriem plochonožia. Medzi účinné cvičenia patria:
- Preťahovanie lýtkových svalov: V stoji predpaženými rukami o stenu s jednou nohou dopredu (pokrčenú) a druhú dozadu (natiahnutú), špičky smerom k stene. Mierne sa predkloňte, až ucítite pretiahnutie v zadnom lýtku. Vydržte pol minúta, potom nohy prehoďte.
- Posilňovanie svalov chodidla: Prejdite na štyri, kolená sa opierajú o zem pod bedrami, dlane pod ramenami, chrbát držte rovno. Prsty nôh oprite do zeme a mierne zdvihnite kolená. Päty sa snažte udržať uprostred chodidla, to by malo byť s bedrom a kolenom v jednej osi. Dýchajte do brucha a tlačte prsty do zeme, potom kolená položte späť. V rovnakej pozícii ako v predchádzajúcom cviku teraz nedvíhajte kolená, ale cúvajte panvou dozadu nad päty a späť.
- Cvičenie s loptičkou: V sede s pokrčenými nohami položte celé chodidlo na zem. Jednou rukou odtiahnite palec čo najďalej od ostatných prstov, ale zároveň druhou rukou do protismeru tlačte pri koreni palca nártovú kosť späť k ostatným kostiam. Zovrite pravú ruku v päsť a jej kĺbmi si premasírujte ľavú plosku nohy. Postavte sa či posaďte na stoličke, aby sa nohy dotýkali zeme. Pod chodidlo umiestnite tvrdšiu loptičku (golfový, veľkú skákalku ai) a dve minúty ju miernou silou pritlačte a kotúľajte pod klenbou chodidla dopredu a dozadu. Dajte si mäkkú až stredne tvrdú loptičku pod chodidlo a prešľapávajte ju do zeme.
- Cvičenie s prstami: S uvoľnenými chodidlami na zemi začnite zdvíhať palec od podlahy, ostatné prsty nechajte položené. Ďalej položte palec a zdvihnite ostatné prsty. V stoji umiestnite medzi oba palce nôh malú loptičku a zdvíhajte.
- Rolovanie chodidla s loptičkou: Rolovanie chodidla s použitím tenisovej loptičky alebo špeciálneho masážneho valca je efektívna metóda na uvoľnenie napätia a stuhnutosti v chodidle.
- Stoj na jednej nohe: Stojte na jednej nohe a snažte sa udržať rovnováhu. Toto cvičenie zlepšuje rovnováhu a posilňuje stabilizačné svaly.
Cvičení pro podélnou a příčnou klenbu
- Fyzioterapia: Fyzioterapia je odbor, ktorý sa v dnešnej dobe považuje za veľmi dôležitú súčasť každého medicínskeho odboru. Tento odbor sa zaoberá rôznymi poruchami pohybového aparátu. Fyzioterapeut môže individuálne nastaviť rehabilitačný program zameraný na posilnenie oslabených svalov, zlepšenie flexibility a korekciu nesprávnych pohybových stereotypov.
Chirurgická liečba
V prípadoch, kedy konzervatívna liečba neprináša úľavu a bolesti sú výrazné, môže byť indikovaná operačná liečba. Pri poklese priečnej klenby na nohe, kedy vznikajú otlaky pod hlavičkami predpriehlavkových kostí, sa vykonáva pretnutie /šikmá osteotomia/ kosti pod týmito hlavičkami na II.-IV. predpriehlavkovej kosti oscilačnou pílou. Tým sa dosiahne úprava klenby, pretože sa hlavičky kostí posunú smerom hore a takto sa zhoja. Po operácii pacient dostupuje na nohu postupne cez pätu a po odoznení bolestivého štádia na celú stupaj. Dostupovanie na nohu je žiadúce pre úpravu klenby.
Prevencia a starostlivosť o zdravé chodidlá
Správna starostlivosť o chodidlá je kľúčová nielen pri liečbe, ale aj pri prevencii vzniku problémov s klenbou.
- Výber vhodnej obuvi: Najdôležitejšie je dopriať nohe priestor pre slobodný pohyb. Široká špička umožňuje vejárovité roztiahnutie prstov a stabilnú oporu, čím dochádza k posilňovaniu pozdĺžnej aj priečnej klenby. Všetkými smermi flexibilná podrážka (aj celkovo mäkká topánka) umožňuje postupné odvíjanie chodidla pri chôdzi. Chodidlo je geneticky prispôsobené chôdzi naboso po nerovnom teréne, kde neustále reaguje na zmenu. Tenká podrážka približuje plosku nohy k zemi, čím zaisťuje lepšie vnímanie signálov z terénu. Prechodom na vzpriamenú chôdzu sa nám vytratil chápavý palec, takže mnoho ľudí ani nenapadne, že by sa mohli snažiť niečo uchopiť prstami na nohe. Topánky s úzkou špičkou nemajú prsty (najmä palec) dostatok priestoru pre vejárovité rozloženie a správnu oporu. Keď topánky nerešpektujú anatomický tvar chodidla, dochádza k vbočeniu palca a stlačeniu na ostatné prsty. Topánky s podpätkom posúvajú ťažisko tela dopredu. Kĺby a priehlavok sú preťažované, priečna klenba oslabená. Prsty sa tlačia na koniec topánky a môžu vznikať deformity. Členok sa rúca, koleno vtáča, noha otáča v bedrách, panva nakláňa dopredu, celé telo sa vychyľuje z prirodzenej pozície. Podobne (ne)funguje ani zdvihnutá špička. Tá presúva váhu naopak dozadu na päty, takže telo prichádza o oporu v prstoch. V oblasti päty vznikajú otlaky a menia sa pohybové vzorce. Prepnuté nohy v kolenách preťažujú kolenné väzy aj menisky, brucho povolí a vypukne, zaťaží sa bedrová chrbtica a hrozí poškodenie platničiek. Pevné topánky s neohybnou podrážkou držia pri chôdzi svoj tvar. Namiesto postupného prehupnutia sa od päty po špičku dopadá noha rovnou plochou, v topánke kĺže a hrozí aj deformácia prstov o tvrdé steny topánky. V pevnej topánke zostáva noha zafixovaná, záťaž je prenášaná na členok, prípadne u vyšších topánok koleno. Vysoká podrážka nemusí nutne znamenať komplikáciu, ak je dostatočne ohybná a drží chodidlo v rovine so zemou. Napriek tomu u nej dochádza k strate spätnej väzby z podložia a znižuje sa stimulácia chodidla. Existujú aj topánky na posilnenie klenby, v ktorých dokáže chodidlo prirodzene fungovať. Jedná sa o flexibilné topánky so širokou špičkou, rovnou a tenkou podrážkou, pre ktoré sa uchytilo všeobecné označenie barefoot obuv.
- Udržiavanie zdravej hmotnosti: Predchádzanie obezite a nadmernému zaťažovaniu klenby nohy je dôležité pre jej dlhodobé zdravie.
- Pohyb a aktívny životný štýl: Dostatočné pretiahnutie a prekrvenie chodidla, posilňujúce cvičenie, ale aj dostatočný odpočinok podporujú zdravie nožnej klenby. Chôdza po rôznych povrchoch na boso, alebo vo správne zvolenej barefoot obuvi, je pre chodidlo to najprirodzenejšie. Chôdza na špičkách a následne na päte je jednoduchý, ale účinný cvik, ktorý môže výrazne prispieť k posilneniu svalov chodidla a lýtka.
- Pravidelná kontrola: Ak máte podozrenie na akýkoľvek problém s chodidlami, neváhajte navštíviť odborníka.
Priečna klenba v detskom veku
Všetky bábätká sa rodia s plochými nohami. Okolo tretieho roka života by sa mala objaviť klenba. Pokiaľ sa tak nedeje, poraďte sa s odborníkom - v hre sú zdravé kolená i chrbtica. Detské chodidlo je obalené tukovými vankúšikmi, ktoré sa postupne začínajú formovať, až kým sa medzi 2. až 3. rokom nevyvinie klenba. Preto je dôležité viesť dieťa k správnym pohybovým návykom, používať vhodnú obuv a nechávať ho čo najčastejšie chodiť bosé po nerovnom povrchu. Detskú nohu zvyčajne skontroluje pediater v rámci preventívnej trojročnej prehliadky. Ak sa mu niečo nezdá, prípadne ste si čokoľvek netradičné všimli vy, neváhajte a navštívte odbornú ambulanciu. Plochá noha totiž dokáže v dospelosti poriadne skomplikovať život! Na úvod je potrebné povedať, že obavy o zdravý vývoj nohy vášho dieťatka sú na mieste až po jeho tretích narodeninách - dovtedy sa klenba stále formuje a nachádza sa v prirodzenom stave. Vyskúšať si môžete jednoduchý test. Namočte dieťatku nohu do vody a potom urobte chodidlom odtlačok na papier alebo tmavú kachličku, prípadne použite farbu, aby bol výsledok čo presnejší. Výsledkom by mal byť typický oblúčik, spôsobený klenbou. Pokiaľ vidíte celé chodidlo v dokonalom obryse, môže to byť znakom plochej nohy. K tej sa väčšina ľudí dopracuje postupne, a to nesprávnymi návykmi, ktoré chodidlá degenerujú a nútia ich prispôsobiť sa neprirodzenej polohe. Istú úlohu tiež zohráva dedičnosť alebo vrodená vada. Dobrou správou je, že plochá noha sa dá pomerne úspešne a jednoducho liečiť.
Za vznikom plochých nôh u detí môže stáť viacero problémov - od predčasného sa stavania dieťatka na nohy cez používanie „chodítka“ alebo „hopsadla“, ktoré podľa niektorých odborníkov narúšajú prirodzený vývoj kostí, svalov a pohybov. Ani prílišné povzbudzovanie drobca do prvých krokov a vodenie za ruku zdravej nohe príliš nepomáha. Ďalším nepriateľom správnej klenby je nevhodná obuv. Topánky by ste preto mali kupovať až vtedy, keď dieťa reálne chodí - čo znamená, že samostatne bez pádu prejde z jednej strany miestnosti na druhú a nezhodí ho prvý jemný vánok :) Ako ďalší dôvod vzniku plochej nohy sa uvádza nadváha či obezita dieťaťa.
U detí sa okrem plochých nôh často riešia vpadnuté členky, haluxy, skolióza, lordóza či postavenie kolien do písmena O alebo X. Práve posledné menované patrí medzi jednu z najvýraznejších deformít detských nôh, ktorá sa označuje aj ako „valgózne“ kolená. Toto postavenie si veľa ľudí mýli s plochými nohami či vpadnutými členkami. Ide však o dve samostatné diagnózy. Zvyčajne za ne môže zlé držanie celého tela, ktoré vzniká, ak dieťatko neštvornožkuje. Nožičky do X sú veľakrát spájané so sedením na zemi v tvare písmena W, kedy sa dieťatku skracujú svaly v oblasti bedier a zároveň ochabujú svaly chrbta, brucha i nôh. Vbočené členky alebo spadnutá klenba sú problémom, spájaným s predčasnou chôdzou či vodením za ruky. Stáva sa tiež, že dieťatko nemá v maternici dostatok miesta a tak sa narodí s deformitou prstov (napríklad haluxom). Iné vybočenia prstov vznikajú v priebehu dospievania, napríklad v súvislosti s príliš tesnou detskou obuvou.
Po odhalení ortopedického problému je vhodné zájsť za lekárom, ktorý naordinuje správny liečebný postup. Riešením často býva vyhotovenie ortopedickej obuvi na mieru, ktorú dieťa nosí väčšinu dňa. Aj preto to zvyčajne bývajú papučky, prípadne sa do bežných topánok vložia ortopedické vložky. Tie sú výhodnejšie v tom, že následne viete kúpiť akúkoľvek obuv a nie je odkázaní na zúžený výber. Obuv i vložky prepláca zdravotná poisťovňa. Okrem týchto zdravotných pomôcok môžete na správny vývoj detskej nohy vplývať povzbudzovaním vášho dieťaťa k rôznorodým fyzickým aktivitám. Na spevnenie klenby je výborné skákanie na trampolíne, ale tiež plávanie, bicyklovanie či beh. V lete je dobré nechať vášho drobca behať po vonku naboso, pretože sa tak noha dokáže lepšie tvarovať a nedeformuje ho nesprávna obuv. Ideálne je chodiť po väčších kamienkoch, ktoré nohu zároveň masírujú.
Správna funkciu nožnej klenby môžete podporiť aj z pohodlia domova. Liečbe môže dopomôcť dostatočné pretiahnutie a prekrvenie chodidla, posilňujúce cvičenie, ale aj dostatočný odpočinok. Ak máte aj u malých detí pocit, že ich noha nefunguje prirodzene správne, bezodkladne sa obráťte na špecialistu. Každé chodidlo je individuálne, navyše u plochonožia existujú tri stupne (od najľahšieho po najťažšie). Preto odporúčame stav Vašich chodidiel aj ich konkrétnu liečbu vždy konzultovať s odborníkmi (fyzioterapeuti, ortopédi, …).