Rekonštrukcia areálu Slovenskej národnej galérie (SNG) v Bratislave predstavuje jeden z najsledovanejších a najkomplexnejších projektov v oblasti kultúrnej infraštruktúry na Slovensku za posledné roky. Tento rozsiahly projekt, ktorý preklenul desaťročia a zahŕňal niekoľko etáp, zásahov a architektonických súťaží, sa napokon zavŕšil v decembri 2022, pričom jeho história siaha až do roku 1948. Cieľom bolo premeniť chátrajúci komplex na modernú inštitúciu, ktorá by plnila nároky 21. storočia a zároveň rešpektovala historickú hodnotu pôvodných stavieb.
Historické korene a potreba transformácie
História SNG na súčasnom mieste sa začala písať v 50. rokoch 20. storočia, keď bola inštitúcii pridelená budova barokových Vodných kasární, postavená v rokoch 1759-1763. Pôvodne štvorcové sídlo prišlo v rámci úprav nábrežia počas Slovenského štátu o južné krídlo, čím vznikol otvorený priestor. Už krátko po prvej rekonštrukcii v roku 1955 sa ukázalo, že kapacita objektu je nedostatočná. V roku 1963 vypísal Zväz slovenských architektov študijné úlohy na dobudovanie a adaptáciu SNG. Z viacerých predložených návrhov bol za najlepší vybraný projekt architekta Vladimíra Dedečka, ktorý navrhol prístavbu s dôrazom na zachovanie historického objektu, ale aj s ambíciou vytvoriť moderné galerijné priestory.
Dedečkov návrh, ktorý sa postupne vyvíjal pod vplyvom pripomienok komisie a meniacej sa doby, nakoniec viedol k vytvoreniu charakteristického premostenia s rozpätím 74 metrov. Toto dielo, ktoré sa stalo ikonou slovenskej architektúry 20. storočia, však už počas realizácie a po nej trpelo nedokonalosťami v remeselnom spracovaní a technickými problémami. Zhoršujúci sa stav, najmä ikonického premostenia, si vynútil jeho uzatvorenie v roku 2001 z havarijných dôvodov, čím sa potreba komplexnej rekonštrukcie stala akútnou.
Súťaže a víťazný návrh: Kusý a Paňák
Situácia si vyžiadala dve verejné architektonické súťaže na rekonštrukciu a modernizáciu celého areálu, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2003 a 2005. Prvá súťaž nepriniesla jednoznačného víťaza, a preto bola vyhlásená druhá. Z deviatich účastníkov zvíťazil kolektív pod vedením architektov Martina Kusého a Pavla Paňáka (ateliér BKPŠ), ktorých návrh predložil komplexné riešenie mnohých nahromadených problémov. Motiváciou pre ich účasť bola "výnimočnosť inštitúcie, prestížna poloha v centre mesta, architektonická a funkčná náročnosť. Jednoducho jedinečná výzva."
Filozofiou ich prístupu bolo nielen odstrániť stavebno-prevádzkové a technické problémy, ale aj adaptovať dielo Vladimíra Dedečka pre potreby 21. storočia. Zásah do diela iného autora, obzvlášť majstrovského, predstavoval jedno z najťažších architektonických zadaní. Kusý a Paňák volili viaceré scenáre, ktoré zdieľali spoločný cieľ: uchovanie podstatných obrysovo-objemových a priestorových čŕt Dedečkovej architektúry, ako aj jej materiálovú podstatu a farebnosť. Vzhľadom na zlý stavebno-technický stav a nevyhovujúce vlastnosti boli nahradené všetky obaľujúce konštrukcie.
Dialóg s minulosťou a inovácie pre budúcnosť
Kľúčovým prvkom rekonštrukcie bol dialóg s pôvodným autorom diela, Vladimírom Dedečkom. Osobné spoznanie a priateľský vzťah umožnili architektom konzultovať s ním všetky dôležité rozhodnutia. Dedeček prejavil voči ich zámerom dôveru a podporu, a architekti sa tak dozvedeli mnoho o pôvode jeho rozhodnutí a dilemách, ktorým čelil.
Filozofia galérie ako modernej inštitúcie sa za posledné dve desaťročia prirodzene menila, uspôsobovala sa novým nárokom a ambíciám reflexie kultúrno-spoločenských tendencií. Z hľadiska architektúry to znamenalo okrem komplexnej kvality výstavných a spoločenských priestorov aj hľadanie postupov, ktoré by nad rámec expozície umenia rozšírili ponuku pre návštevníka k atraktívnemu tráveniu voľného času a poučeniu. To zahŕňa komfortný nástup a pobyt, prestupnosť nevýstavných priestorov až po zdanlivo nedôležité podrobnosti.
Rozsiahly projekt nebol len rekonštrukciou, ale zahŕňal aj výstavbu nových objemov a celkovú modernizáciu areálu. V dynamickom slede prestavieb a dostavieb SNG za posledných 70 rokov, táto etapa predstavuje najkomplexnejší projekt z hľadiska všetkých ovplyvňujúcich okolností. Ťažiskom práce bolo hľadanie nových vzájomných vzťahov a významov vo vnútornej štruktúre uzavretých a otvorených priestorov areálu, ako aj ich prepojenie s okolitou mestskou matricou.
Urbanistické prepojenia a recyklácia materiálov
Jedným z kľúčových cieľov bolo vytvorenie chýbajúcich vzťahov s centrom starého mesta. V doterajšom stave absentovalo prepojenie s Hviezdoslavovým námestím. Nový návrh vytvoril predpoklad pre priame prepojenie vstupných priestorov v historickej osi Vodných kasární voči tomuto námestiu cez susediacu pasáž, ako aj pre pozdĺžne prepojenie od hotela Devín po Štúrovo námestie pasážou pod budovou vedenia galérie. Tieto nové pešie prepojenia majú potenciál oživiť mestskú infraštruktúru a zároveň predstavujú komerčný potenciál.
Dôležitými podmieňujúcimi okolnosťami bol stav oboch prítomných vrstiev - historickej barokovej a Dedečkovej. Barokové Vodné kasárne prešli za ostatných 70 rokov dvoma výraznými stavebnými úpravami, čo ovplyvnilo priestorové rozhodnutia v parteri a spôsob obnovy ich dvorových fasád. Celá Dedečkova etapa bola kompletne "preplášťovaná". Spôsob obnovy tejto periódy bol jednou z najdiskutovanejších tém, pričom miera zásahov do jednotlivých Dedečkových objektov bola diferencovaná a podmienená viacerými faktormi, s východiskom v zachovaní podstatných priestorových a vonkajších objemových charakteristík.
Filozofia recyklácie pôvodných materiálov a znovuosadenia vybraných prvkov bola aplikovaná ešte v čase, keď to nebolo módne. V realizovanej etape má viacero podôb - od znovuosadenia pôvodných ALU-lamiel na novom telese depozitára, cez staro-nové povrchy prednáškovej sály, až po mleté travertínové kamenivo v terazzových podlahách arkád a haly historického objektu.
Výzvy a kompromisy počas realizácie
Proces od súťaže po začiatok stavby trval takmer 10 rokov, čo poskytlo priestor na neustále preverovanie rozhodnutí prostredníctvom diskusií, kresieb, modelov, vizualizácií a skúseností z novších realizácií. Viaceré rozhodnutia boli dokončené až po vzorkovaní "in situ" počas stavby. Medzi kľúčové témy patrila napríklad hlučnosť komunikácie Vajanského nábrežia a jej dôsledky na komfort nádvoria. Navrhovaná sklenená stena pod premostením bola nahradená nevysokým oplotením v mene nerušeného vizuálneho prepojenia priestoru nábrežia a nádvoria.
Počas výstavby bolo nevyhnutné prijať aj viaceré kompromisy, pričom "nízka miera staviteľskej ambície realizátora stavby, ktorej bol nadradený jeho komerčný záujem, bola stáleprítomnou traumou v priebehu stavby". Napriek tomu boli viaceré remeslá realizované v požadovanej kvalite.
Výsledok a ďalšie plány
Napriek dlhej a komplikovanej ceste, ktorá pripomínala "Čakanie na Godota", sa Slovenskej národnej galérii podarilo vytvoriť prostredie pre aktivity modernej galerijnej a kultúrnej inštitúcie. Zrekonštruovaný areál SNG sa stal jedným z ústredných atraktorov Bratislavy, ktorý ponúka obohacujúci zážitok laikom, odborníkom aj milovníkom umenia a architektúry. Galéria získala viacero ocenení, vrátane Ceny Dušana Jurkoviča za rok 2023, a zaznamenala aj medzinárodné uznanie.
Príbeh SNG však pokračuje. Galéria plánuje rekonštrukciu historickej pamiatky Esterháziho paláca, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou a po rekonštrukcii v roku 1994 síce slúžila ako hlavný výstavný priestor počas rekonštrukcie Vodných kasární, no dnes už nekorešponduje s obnovenými budovami SNG a vyžaduje si obnovu fasády, vrátane výplní otvorov. Premena sa dotkne aj priestoru bývalej Berlinky. Tieto plány naznačujú, že SNG sa naďalej vyvíja a snaží sa stať sa plnohodnotnou a dynamickou kultúrnou inštitúciou, ktorá prispieva k vzdelávaniu a kultivácii spoločnosti.
Celkové investičné náklady projektu sa vyšplhali na približne 69 miliónov eur, čo predstavuje jednu z najväčších investícií do kultúrnej stavby na Slovensku po roku 1989. SNG sa tak stala symbolom vzťahu k kultúre a kultúrnemu dedičstvu a prihlásením sa k európskym hodnotám.
tags: #rekonstrukcia #sng #pokracuje