Slovenská televízia a rozhlas (STVR) od 2. februára 2026 predstavuje významné programové zmeny vo vysielaní Rádia Slovensko. Tieto zmeny, postavené na troch základných pilieroch - spravodajstve, zábave a hudbe, majú za cieľ ešte viac posilniť postavenie Rádia Slovensko ako lídra medzi slovenskými médiami a zároveň reflektovať meniace sa spôsoby konzumácie médií a očakávania poslucháčov verejnoprávneho rozhlasu. Nová programová štruktúra nadväzuje na dlhodobé postavenie Rádia Slovensko ako najsilnejšieho informačného rádia na slovenskom mediálnom trhu.
Riaditeľ Slovenského rozhlasu Peter Janků zdôrazňuje: „Rádio Slovensko je dlhodobo symbolom informačnej dôveryhodnosti a rýchlej orientácie v dianí doma aj vo svete.“ Táto filozofia sa odráža v jadre zmien, ktorými je posilnenie aktuálneho spravodajstva, rozšírenie vlastnej publicistiky, väčší dôraz na zábavné formáty v prúdovom vysielaní a modernizácia hudobnej dramaturgie.
Posilnené spravodajstvo a autentické príbehy z regiónov
V oblasti spravodajstva Rádio Slovensko posilní svoju schopnosť rýchlo reagovať na aktuálne dianie prostredníctvom formátu RS Aktualita. Tento formát umožní prinášať mimoriadne a dôležité informácie do vysielania v najkratšom možnom čase. Významnou novinkou bude tiež zavedenie formátu Štúdio Slovensko, ktorý sa zameria na pôvodné reportáže z regiónov Slovenska. Jeho cieľom je priniesť autentické príbehy ľudí, miest a udalostí priamo z terénu. Moderátorkou tejto relácie bude Nora Gubková.
Rádio Slovensko si zároveň udržiava pozíciu rádia s najväčším rozsahom vlastnej publicistiky, rozhovorov a diskusných relácií. Stabilnou súčasťou vysielania zostávajú kľúčové diskusné relácie ako Sobotné dialógy, Z prvej ruky a Otvorene s Annou Vargovou. Tieto relácie ponúkajú konfrontáciu názorov, odborný pohľad na aktuálne politické i spoločenské témy a vytvárajú priestor pre vecnú verejnú diskusiu. Stabilnou súčasťou programu zostáva aj športové vysielanie, vrátane priamych prenosov, Športžurnálu a pokrývania najvýznamnejších domácich i medzinárodných športových podujatí.
Zábava a rytmus dňa: Od rána do večera
Druhým pilierom novej programovej štruktúry je zábava a prúdové vysielanie. Rádio Slovensko prinesie ucelený denný rytmus od skorého rána až po podvečer. Deň odštartuje Budíček Rádia Slovensko a pokračuje rannou zábavno-informačnou šou Dobré ráno, Slovensko!, ktorá už dnes patrí medzi kľúčové programy denného vysielania.
Ranný program ponúkne aktuálne spravodajstvo, rozhovory so zaujímavými hosťami, servisné informácie, dopravný servis Zelená vlna, predpoveď počasia a aktívnu komunikáciu s poslucháčmi. Reláciu bude moderovať tím v zložení Gabika Angibaud, Richard Dedek a Kika Malachovská, pričom dramaturgiu má na starosti Andrea Mazúrová v spolupráci so spravodajským tímom Rádia Slovensko.
Na ranné vysielanie nadväzujú programy ako Predpoludnie s Barbarou Štubňovou, Popoludnie s Evou Pribylincovou a program pre drive time, Na ceste domov s Ivanou Ilgovou a Marcom Varmusom.
Víkendové vysielanie doplnia nové, ako aj etablované zábavné a autorské formáty. Relácia Na minútu presne je novým nedeľným zábavníkom po 11. hodine, ktorý moderujú Miška Majerníková a Števo Martinovič. Tento formát je postavený na presnom časovaní, rýchlom tempe, pohotových reakciách a dôraze na jazykovú kultúru pod dohľadom Sibily Mislovičovej. Súčasťou víkendovej programovej ponuky bude aj pestrý informačno-zábavný program Rádio Slovensko To najlepšie s Petrou Bernasovskou, ktorý ponúkne výber zaujímavých tém, rozhovorov aj inšpiratívnych príbehov a symbolicky uzavrie týždeň vo vysielaní Rádia Slovensko. Víkendovú ponuku ďalej doplnia autorské relácie Pálenica Borisa Filana a Prvé podanie Stana Ščepána.
Sofistikovaná hudobná dramaturgia a hitparády
Tretím pilierom vysielania bude hudba. Rádio Slovensko nasadí sofistikovaný hudobný playlist vychádzajúci z mappingových a hudobných štúdií. Tento playlist bude dramaturgicky prispôsobený jednotlivým programovým polohám počas dňa. Novinkou bude aj domáca a zahraničná hitparáda, ktorá ponúkne hodinové prehliadky najhranejších skladieb v slovenskom éteri za uplynulý týždeň.
Intendant Rádia Slovensko Milan Urbaník k novej koncepcii uviedol: „Nové vysielanie sme postavili na jasných obsahových pilieroch, silných osobnostiach a presnej dramaturgii.“ Rádio Slovensko teda vstupuje od 2. februára 2026 do novej programovej etapy, ktorá sľubuje obohatenie poslucháčskeho zážitku.
Organizačné zmeny a posilnenie digitálnych služieb
Okrem programových zmien pristúpil Slovenský rozhlas od 1. apríla 2026 aj k úprave organizačnej štruktúry svojich digitálnych programových služieb. Zmeny sa dotknú okruhov Rádio Junior a Rádio Litera, ktoré budú po novom fungovať pod gesciou etablovaných programových staníc. Cieľom je efektívnejšie využitie tvorivých kapacít a posilnenie obsahovej profilácie oboch digitálnych rádií.
Rádio Junior bude po novom organizačne začlenené pod Rádio Regina. Táto zmena prinesie aj významnú novinku v podobe zapojenia regionálnych štúdií v Košiciach a Banskej Bystrici do jeho dramaturgie. Obe pracoviská budú po prvý raz systematicky prispievať vlastnou tvorbou do vysielania určeného najmladším poslucháčom. Najmä košické štúdio má dlhodobé skúsenosti s produkciou detských programov, ktoré sa teraz premietnu aj do celoslovenského vysielania. Regionálny prvok tak doplní doterajšiu ponuku Rádia Junior, ktorá bola orientovaná najmä na centrálnu produkciu. Rádio Junior vysiela nepretržite 24 hodín denne a jeho program tvoria rozprávkové hry, čítania na pokračovanie, muzikály či relácie pre rôzne vekové kategórie detí. Prechod pod Rádio Regina má vytvoriť stabilnejší organizačný rámec a umožniť širšie zapojenie tvorivých tímov naprieč Slovenskom.
Druhá organizačná zmena sa týka Rádia Litera, ktoré bude po novom spadať pod Rádio Devín. Tento krok reflektuje prirodzenú obsahovú blízkosť oboch okruhov. Rádio Devín je profilované ako kultúrno-umelecká stanica s dôrazom na pôvodnú tvorbu, vrátane rozhlasových hier, literárnych pásiem či poézie. Pre Rádio Litera znamená začlenenie pod Devín priamy prístup k rozsiahlej produkcii umeleckého obsahu, vrátane nových titulov v oblasti rozhlasovej dramatiky.
Ikonická budova Slovenského rozhlasu: Architektonický skvost s bohatou históriou
Budova Slovenského rozhlasu v Bratislave, známa aj ako „obrátená pyramída“, je nielen symbolom slovenského rozhlasového vysielania, ale aj unikátnym architektonickým dielom. Jej výstavba trvala 16 rokov a po dokončení v roku 1984 sa stala architektonickou dominantou hlavného mesta. V roku 2001 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a v tom istom roku získala titul Stavba storočia na Slovensku v kategórii Spoločenské stavby. Architektmi diela sú Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling, interiér riešila architektka Mária Skočková.
Pred presťahovaním do súčasnej ikonickej budovy bolo centrom rozhlasového vysielania bývalé školské budovy na Zochovej ulici v Bratislave a na Jakubovom námestí. Kapacitné a technologické požiadavky si však vyžiadali moderné riešenie, ktoré priniesla práve „obrátená pyramída“.
Revolučná konštrukcia a vnútorná pyramída: Budova je unikátna svojou konštrukciou, ktorá vo svojom vnútri ukrýva menšiu obrátenú pyramídu. Táto vnútorná pyramída je zavesená na 12 oceľových lanách a ukotvená do železobetónového jadra. Slúži na umiestnenie najcitlivejších rozhlasových prevádzok, ako sú nahrávacie a vysielacie štúdiá, prehrávacie pracoviská a fonotéky, čím ich chráni pred vonkajším hlukom a vibráciami.
Koncertné štúdio s výnimočnou akustikou: Súčasťou komplexu je aj Koncertné štúdio Slovenského rozhlasu, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie hudobné priestory na Slovensku. Je známe svojou výnimočnou akustikou a nachádza sa tu najväčší organ na Slovensku a jeden z najväčších v krajinách V4, s 6373 píšťalami a 83 registrami. Štúdio bolo architektonicky navrhnuté s dôrazom na špičkové zvukové vlastnosti. Jeho sála je postavená na princípe „dom v dome“, kde celá konštrukcia je odpružená oceľovými pružinami, ktoré pohlcujú nežiaduci hluk a vibrácie. Vďaka týmto technickým riešeniam sa považuje za jedno z najlepších nahrávacích a koncertných štúdií v Európe.
Jubilejné oslavy a modernizácia
Pri príležitosti 40. výročia začiatku pravidelného vysielania z budovy na Mýtnej ulici (27. marca 1985) pripravili jednotlivé vysielacie okruhy Slovenského rozhlasu špeciálne tematické vysielanie. Rádio Slovensko zaradilo do svojho ranného vysielania poslucháčsky kvíz so سوالami súvisiacimi s ikonickou stavbou. V archívoch sa hľadali nahrávky a reportáže o opätovnom rozsvietení nápisu na budove rozhlasu. Rádio Regina Západ odvysielalo časť svojho poludňajšieho programu priamo zo strechy budovy. Rádio Devín priblížilo štart vysielania z pyramídy autentickými zvukovými ukážkami spred 40 rokov.
Slovenský rozhlas bol v začiatkoch 90. rokov priekopníkom v oblasti digitálneho spracovania zvuku na Slovensku. V Experimentálnom štúdiu sa začal používať systém Sonic Solutions, neskôr viackanálový nahrávací a editovací systém Digidesign Pro Tools II. Postupne sa rekonštruovali všetky réžie s prechodom na digitálne spracovanie zvuku. V roku 2002 bola do veľkého koncertného štúdia s réžiou R1 dodaná firma SUNTEQ s kompletným viackanálovým systémom Pro Tool HD, čím sa uzatvoril proces digitalizácie.
Po 22 rokoch prešla réžia R1 rekonštrukciou, ktorá zahŕňala dodávku digitálneho mixážneho pultu, akustické riešenie, nový technologický nábytok a kompletnú nahrávaciu technológiu. Neštandardnou požiadavkou bola možnosť „preladenia“ vzorkovacej frekvencie v rozsahu +/- 8 centov, čo je kľúčové pri nahrávaní nástrojov, ktoré nie sú ladené na štandardné A=440Hz.
Budova v kontexte mesta a jej potenciál
Budova Slovenského rozhlasu je často označovaná za zabudnutú ikonu Bratislavy. V povojnovom období, najmä v 60. rokoch, bolo Československo svedkom odvážnych architektonických experimentov, pričom práve „obrátená pyramída“ predstavuje jedno z najunikátnejších diel.
Napriek jej architektonickej a historickej hodnote, budova čelí výzvam spojeným so statusom národnej kultúrnej pamiatky. Všetky úpravy, opravy a modernizácie podliehajú schvaľovaniu Krajského pamiatkového úradu. Všeobecný nedostatok zdrojov na rekonštrukciu obmedzuje rozsah zásahov. V posledných rokoch sa realizovala kompletná obnova a náter železnej konštrukcie budovy, rekonštrukcia kobercov a sedadiel v Hudobnom štúdiu, s plánom podobnej rekonštrukcie aj vo Veľkom koncertnom štúdiu. Spracováva sa aj projekt exteriérovej obnovy vonkajších fasád.
Otvorenie sa verejnosti: Pre drvivú väčšinu ľudí je budova Slovenského rozhlasu uzavretým komplexom, prístupným len počas občasných koncertov. Interiér je predovšetkým pracovným prostredím pre rozhlasových pracovníkov. STVR však plánuje zatraktívniť priestory prístupné verejnosti inštaláciou stálej výstavy historických exponátov a realizáciou 3D virtuálnej prehliadky.
Najväčší potenciál vidia odborníci v aktivácii terás rozhlasu, ktoré boli pôvodne navrhnuté ako verejný priestor. V rokoch 2014-2015 tu fungoval projekt komunitnej záhrady Pod Pyramídou. STVR má v pláne prípravu štúdie, ktorá by zhodnotila pripravenosť exteriérových objektov pre aktiváciu otvorených terás pre verejnosť.
V kontexte snahy o napodobenie „Bilbao efektu“, teda naštartovanie ekonomiky po vybudovaní výnimočnej verejnej stavby, má Bratislava jedinečný architektonický objekt. Podľa odborníkov však nestačí stavbu len postaviť, ale je potrebné ju aj vedieť využiť. Zvýšenie povedomia o budove, jej sprístupnenie, aktivácia verejného priestoru, prezentácia objektu a cielený marketing sú kľúčové pre to, aby sa Slovenský rozhlas stal nielen pracoviskom, ale aj cieľom návštevníkov a miestom identifikácie pre obyvateľov Bratislavy.
tags: #rekonstrukcia #slovensky #rizhlas