Pražský orloj, monumentálna stredoveká pamiatka umiestnená na južnej strane veže Staromestskej radnice, je svedkom stáročí histórie, technologického pokroku a umeleckých interpretácií. Od januára 2017 prešiel orloj komplexnou rekonštrukciou, ktorá si kládla za cieľ nielen obnovu jeho mechanických častí, ale aj vrátenie k jeho pôvodnej historickej podobe. Po dlhšej pauze, počas ktorej bola táto unikátna pamiatka uzavretá pre verejnosť, sa hodiny opäť rozhýbali a ich prvý úder zaznel v piatok večer 28. septembra o 18:00.
Obnova mechaniky a historické návraty
Rekonštrukcia sa zamerala na mechaniku stroja, ktorá sa vracala do podoby zo 60. rokov 19. storočia. Tento ambiciózny projekt, ktorý zahŕňal aj opravy takmer 70-metrovej veže Staromestskej radnice, trval niekoľko mesiacov. Počas obdobia uzávierky mali návštevníci možnosť spoznať orloj prostredníctvom virtuálnych zobrazení, avšak skutočný zážitok z jeho mechanického divadla bol na dlhšiu dobu odopretý.
Jednou z významných zmien počas rekonštrukcie bolo nahradenie plechových okien zo 70. rokov minulého storočia sklenenými. Týmto krokom sa orloj vrátil k svojej pôvodnej architektonickej podobe. Dvanásť apoštolov, ktorí sú neodmysliteľnou súčasťou orloja a objavujú sa každú celú hodinu, dostalo v dielňach reštaurátorov nový šat a ich pohyb sa opäť stal plynulým. V súvislosti s rekonštrukciou boli niektoré časti orloja demontované po prvýkrát od povojnových rokov, čo svedčí o rozsahu a dôležitosti vykonaných prác.
Tajomný odkaz z minulosti
Počas rekonštrukcie narazili reštaurátori na nečakaný objav - tajomný odkaz z minulosti, ktorý bol ukrytý v jednom z apoštolov. Z jeho útrob vytiahli púzdro obsahujúce 18 strán textu, pochádzajúceho zo 40. rokov minulého storočia. Tento nález predstavuje cenný historický dokument, ktorý môže poskytnúť ďalšie informácie o histórii orloja alebo o živote v Prahe v danom období.
Historické korene a vývoj orloja
Staromestský orloj je skutočným klenotom stredovekej techniky a umenia, prvýkrát doložený v listine z 9. októbra 1410. Jeho história siaha ešte hlbšie, keďže už v roku 1402 existuje zmienka o hodinách na veži Staromestskej radnice. O vznik súčasného orloja sa v roku 1410 pravdepodobne zaslúžil hodinár Mikuláš z Kadaně v spolupráci s astronómom Jánom Ondřejovým (Šindel).
Architektonická a sochárska výzdoba bola k orloju pridaná približne v roku 1470, pričom v roku 1490 prešiel orloj ďalšími úpravami pod rukami majstra Hanuša. V druhej polovici 16. storočia sa o úpravy a zdokonaľovanie postaral Jan Táborský z Klokotské Hory. V priebehu 17. a 19. storočia prebehlo viacero opráv, pričom pri tej rozsiahlej v rokoch 1865 až 1866 bola osadená nová kalendárna tabuľa od Josefa Mánesa, zdobená symbolmi zverokruhu, mesiaca a znakom Starého Mesta pražského.
Je dôležité poznamenať, že dlho pretrvával omyl týkajúci sa autorstva orloja. Predpokladalo sa, že ho v roku 1490 vytvoril hodinár Jan Růže (majster Hanuš) so svojím pomocníkom Jakubom Čechom. Táto legenda, podľa ktorej bol Hanuš oslepený, aby nemohol vytvoriť podobné hodiny, však bola neskôr vyvrátená na základe nesprávnej interpretácie historických záznamov.
Funkcionalita a technické aspekty
Srdcom Pražského orloja je jeho komplexný mechanizmus, ktorý sa skladá z viacerých vzájomne prepojených strojov. Pôvodne bol celý orloj poháňaný jediným strojom, ktorý zabezpečoval všetky pohyby astronomického ciferníka a od 16. storočia aj kalendárnej tabule. V 17. storočí bol pridaný bicí stroj a samostatný pohon pre mesačnú guľu. V roku 1866 došlo k nahradeniu pôvodného nepresného kroku mechanickým chronometrom Romualda Božka, ktorý zabezpečuje presnejšie ukazovanie času.
Astronomický ciferník, odvodený od astrolábu, umožňuje odčítať rôzne časové údaje, astronomické cykly, polohu Slnka a Mesiaca, ako aj ich fázy. Kalendárna tabuľa pod ním zobrazuje aktuálny mesiac, deň a nepohyblivé sviatky. Nad ciferníkom sú dve okná, v ktorých sa každú hodinu odohráva divadlo s pohybujúcimi sa apoštolmi.
Časová schránka pražského orloje 180611
Kľúčové mechanizmy a ich funkcie:
- Hlavný stroj (Gehwerk): Poháňaný 80 kg závažím, zodpovedný za chod celého stroja. Pôvodne riadený vretenovým krokom, dnes chronometrom.
- Ukazovací stroj: Poháňa ukazovatele Slnka, Mesiaca a hviezdneho času. Spúšťa pomocné stroje pre odbíjanie, pohyb apoštolov a kalendárnej tabule.
- Bicí stroj: Odpočítava údery hodín pomocou "švarcvaldského" mechanizmu s dvojitým závierkovým kolesom.
- Kalendárny stroj: Každú polnoc pootočí kalendárnu tabuľu o jeden deň. V priestupnom roku sa kalendárna tabuľa pootočí o dva zuby 24. februára.
- Stroj pre pohyb apoštolov: Automaticky sa spúšťa každú hodinu, poháňa pohyb 12 apoštolov a otváranie okeníc.
- Zobrazovanie Mesiaca: Dômyselný mechanizmus, pravdepodobne zo 17. storočia, zobrazuje fázy Mesiaca pomocou rotujúcej gule s tmavou a svetlou polguľou, využívajúc gravitáciu.
- Dvadsaťštyrovník: Mechanizmus pre pootáčanie vonkajšieho "staročeského" ciferníka, ktorý zobrazuje čas od západu Slnka. Po rekonštrukcii v roku 1948 bol trvalo nastavený do polohy 12 hodín hore a 24 hodín dole, no neskôr bol obnovený jeho samočinný pohyb.
Kontroverzia okolo Mánesovho kalendária
Jednou z najdiskutovanejších častí nedávnej rekonštrukcie je nová kópia kalendárnej tabule od Josefa Mánesa. Zatiaľ čo originál je uložený v Múzeu hlavného mesta Prahy, na orloji bola osadená nová verzia. Táto kópia vyvolala vlnu kritiky zo strany odborníkov, pamiatkarov a historikov umenia, ktorí poukazujú na značné odchýlky od Mánesovho originálu.
Podľa Milana Patku z Klubu Za starú Prahu, ktorý na problém upozornil, reštaurátor Stanislav Jirčík popustil uzdu svojej kreativite až príliš. Zmeny sa týkajú nielen farebnosti a štýlu maľby, ale aj samotných postáv. Niektoré pôvodné ženské postavy boli zmenené na mužské a naopak, tváre a účesy boli ľubovoľne pozmenené, a dokonca aj dĺžka sukieň bola upravená. Tieto zmeny boli podľa kritikov tak radikálne, že dielo nemožno považovať za kópiu, ale skôr za "kreatívne" premaľovanie, ktoré prekračuje všetky hranice reštaurátorskej práce.
Odborníci, vrátane kurátorky kresby a grafiky 19. storočia z Národnej galérie Markéty Dlábkovej a špičkového českého reštaurátora Jiřího Lauterkranca, sa zhodujú, že nová kópia sa v zásadných veciach líši od originálu a mala by byť z radnice odstránená. Kritizujú najmä chýbajúce základné anatomické členenie postáv a celkovú degradáciu umeleckej kvality diela.
Napriek rozsiahlej kritike pražský magistrát spočiatku nevidí problém, keďže práce boli vykonané podľa projektovej dokumentácie a v súlade so stanoviskami pamiatkových ústavov. Po tlaku verejnosti a odbornej obce sa však situácia vyvinula inak. Praha sa napokon dohodla s dodávateľom na reklamácii a náklady na zhotovenie novej, vernej kópie sa rozdelia pol na pol. Táto nová verzia bude zhotovená Akadémiou výtvarných umení, zatiaľ čo nepodarený originál poputuje do múzea.
Budúcnosť Pražského orloja
Rekonštrukcia Pražského orloja bola komplexným procesom, ktorý sa dotkol nielen mechanických častí, ale aj umeleckej interpretácie jeho jednotlivých prvkov. Obnovený orloj opäť priťahuje pozornosť tisícok návštevníkov, ktorí obdivujú jeho technickú genialitu a historický význam. Kontroverzia okolo kalendárnej tabule však poukazuje na dôležitosť citlivého prístupu pri reštaurovaní pamiatok a na zodpovednosť pri zachovaní ich autentickej podoby pre budúce generácie. S približne tromi štvrtinami starých originálnych dielov je orloj stále v prevádzke a pripomína nám bohatú históriu a inžinierske umenie stredoveku.
tags: #rekonstrukcia #prazskeho #orloja