Dušan Kováčik, bývalý šéf Špecializovanej prokuratúry, sa stal predmetom záujmu verejnosti a médií v súvislosti s prenájmom mestského bytu v bratislavskej mestskej časti Ružinov, ako aj v kontexte viacerých korupčných káuz, v ktorých bol obvinený a neskôr aj odsúdený. Jeho kariéra a životné okolnosti vyvolávajú otázky o transparentnosti a morálnej integrite verejných činiteľov.
Prenájom mestského bytu v Ružinove
Od roku 2006 si Dušan Kováčik prenajíma jednoizbový nájomný byt s rozlohou 45 metrov štvorcových, ku ktorému prislúcha aj terasa, od mestskej časti Bratislava-Ružinov. Napriek tomu, že podľa dostupných informácií nie je na takýto prenájom finančne odkázaný, zmluva bola počas rokov predlžovaná dodatkami. Prvýkrát ju podpísal vtedajší starosta Pavol Kubovič (SDKÚ) v roku 2006. Následne zmluvu predlžovali starostovia z politických strán Smer a KDH, pričom posledný dodatok podpísal bývalý starosta Dušan Pekár koncom roka 2018, ktorý bol zverejnený 14. januára 2019.
Podľa ružinovských poslancov nemôže ísť o služobný byt, keďže zmluva o prenájme by bola uzatvorená medzi mestskou časťou a fyzickou osobou, nie prokuratúrou. Poslanci z tímu Vallo a poslanci OĽaNO a SaS upozornili na túto skutočnosť a vyzvali súčasného starostu Martina Chrena, aby zmluvu už nepredlžoval. Pôvodná suma nájmu bola 174 eur mesačne, pričom nie je jasné, či sa rokmi zvyšovala alebo znižovala. Existujú indície, že zmluva bola len predlžovaná, čo poslanci považujú za neprípustné, nakoľko komerčné nájmy sú výrazne vyššie.
Starosta Martin Chren uviedol, že zmluva je prejavom spolupráce medzi prokuratúrou a mestskou časťou. „Neexistuje priamo zmluvný vzťah, ale zistili sme, že vždy v žiadosti o predĺženie nájmu bolo v podstate aj vyjadrenie generálnej prokuratúry, ktorá podporila tento krok,“ povedal. Dušan Kováčik sa k situácii vyjadril prostredníctvom svojej hovorkyne Jany Tökölyovej, ktorá uviedla, že nájomná zmluva je viazaná na výkon jeho funkcie špeciálneho prokurátora. „Špeciálny prokurátor bude otázku ďalšieho využívania nájomného bytu riešiť so starostom mestskej časti Bratislava - Ružinov, ako aj s Úradom pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR. Vzhľadom na to, že špeciálny prokurátor je chránenou osobou nebudeme sa podrobnejšie vyjadrovať k veci," dodala. Hovorkyňa neodpovedala na otázky týkajúce sa výšky nájmu, dôvodov požiadania o byt, ani či ho skutočne užíva.
Lucia Štasselová z magistrátu a členka sociálnej komisie v Ružinove zdôraznila, že takéto byty by mali slúžiť ľuďom v núdzi, ktorí si nemôžu dovoliť komerčné prenájmy. „Poskytovanie nájomných bytov pre ľudí, ktorí majú dostatok prostriedkov, aby si ich mohli zaplatiť z vlastného, nie je cesta, kam by sme mali pokračovať,“ uviedla. Nie je jasné, prečo Kováčik dostal nájomný byt práve v Ružinove, keďže jeho trvalý pobyt bol uvádzaný mimo Bratislavy. Nájomné byty mestskej časti Ružinov sa rátajú na desiatky.
Žrebovali si byty
Korupčné kauzy a súdne procesy
Dušan Kováčik, ktorý pôsobil ako prvý šéf Špecializovanej prokuratúry od 1. septembra 2004 do novembra 2020, sa stal centrom pozornosti v súvislosti s viacerými obvineniami z korupcie. V lete 2016 mal podľa obžaloby prijať úplatok vo výške 50 000 eur za zastavenie dvoch prípadov. Svedectvo v tejto kauze poskytol kajúcnik Bernard Slobodník, ktorý pred súdom uviedol, že mu Peter Košč podal knihu s ukrytými bankovkami.
Okrem toho bol Kováčik obvinený zo zločinu prijímania úplatku, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Koncom októbra 2020 bol zadržaný Národnou kriminálnou agentúrou a Špecializovaný trestný súd ho poslal do väzby. V súvislosti s obvineniami ho prezidentka Zuzana Čaputová a 20 prokurátorov z Úradu špeciálnej prokuratúry vyzvali na rezignáciu. Kováčik po obvinení a väzbe rezignoval na funkciu špeciálneho prokurátora 10. novembra 2020.
V septembri 2021 ho Špecializovaný trestný súd uznal vinným vo všetkých bodoch obžaloby a uložil mu trest 14 rokov väzenia a prepadnutie majetku. Najvyšší súd ako odvolací súd v máji 2022 Kováčika odsúdil na 8 rokov odňatia slobody (započítalo sa 17 mesiacov strávených vo väzbe) a peňažný trest 100 000 eur. Súd potvrdil, že Kováčik vynášal informácie bývalému riaditeľovi Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítovi Makóovi, čo však nepovažoval za zneužitie právomoci, ale za vyzradenie utajovanej skutočnosti. Rozsudok v časti spolupráce s mafiánskou skupinou bol zrušený, ale vina za prijatie úplatku 50 000 eur od Makóa za zabezpečenie toho, aby zastupujúca prokurátorka nepodala odvolanie voči prepusteniu obvineného Ľubomíra Kudličku z väzby, bola potvrdená.
Dňa 7. augusta 2024 mu bol prerušený výkon trestu na základe dovolania ministra spravodlivosti Borisa Suska. Dňa 11. decembra 2025 bol Špecializovaným trestným súdom uznaný vinným v druhej korupčnej kauze za prijatie úplatku 50 000 eur od podnikateľa Petra Košča za blokovanie stíhania dvoch trestných vecí. Súd upustil od uloženia trestu s odôvodnením, že trest uložený v prvej trestnej veci považoval za dostatočný.
Vzdelanie a profesijná dráha
Dušan Kováčik (* 1. január 1962) absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Titul JUDr. mu bol udelený v roku 1989. V roku 2012 denník SME upozornil na nezrovnalosti pri jeho vzdelaní z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Kováčik uvádzal titul PhD. už v apríli 2009, hoci podľa jeho tvrdení diplom získal až v júni 2009. Svoj doktorát zo sociálnej práce obhájil na VŠZaSP, kde zároveň učil trestné právo. Škola ani Kováčik nezverejnili podrobnosti o jeho dizertačnej práci, ktorá sa mala venovať domácemu násiliu.
V oficiálnom životopise na webe Generálnej prokuratúry SR sa doktorát zo sociálnej práce nespomínal. Kováčikov doktorát preverovala Akreditačná komisia na nariadenie ministra školstva Dušana Čaploviča po medializácii podobného prípadu iného politika.
Profesijná dráha Dušana Kováčika zahŕňala pôsobenie na Okresnom národnom výbore Trenčín, základnú vojenskú službu a prácu vo Vzduchotechnike. Následne pôsobil v rôznych právnických pozíciách, až kým nebol v roku 2004 zvolený za šéfa Špecializovanej prokuratúry. Počas svojho pôsobenia dozoroval desiatky prípadov, avšak podal len obmedzený počet obžalôb. V roku 2019 mal Kováčik získať odmeny a 13. a 14. plat vo výške 104 795 eur, čím zarobil viac ako vtedajší predseda vlády.
Tento článok sumarizuje dostupné informácie o Dušanovi Kováčikovi na základe poskytnutých údajov. Niektoré detaily týkajúce sa jeho osobného života a profesionálnej dráhy môžu byť predmetom ďalšieho vyšetrovania alebo medializácie.