Vzťahy medzi manželmi sa menia, a s nimi aj ich majetkové nároky. Jednou z citlivých oblastí, ktorá často vyvoláva spory, je vysporiadanie družstevného bytu po rozvode. Tento článok sa zameriava na právne aspekty súvisiace s družstevnými bytmi v kontexte manželstva a jeho zániku, pričom vychádza z konkrétnych prípadov a právnej úpravy.
Vznik spoločného nájmu a členstva v bytovom družstve počas manželstva
Uzavretím manželstva dochádza k zásadným zmenám v postavení oboch partnerov, a to aj vo vzťahu k majetku. Ak jeden z manželov, alebo obaja spoločne, počas trvania manželstva nadobudnú právo užívať byt, vzniká medzi nimi spoločné užívanie bytu. Toto pravidlo platí aj v prípade, ak právo na pridelenie družstevného bytu vznikne len jednému z manželov. V takomto scenári dochádza nielen k spoločnému užívaniu bytu, ale aj k spoločnému členstvu oboch manželov v bytovom družstve. Z tohto spoločného členstva vyplývajú pre oboch manžeľov rovnaké práva a povinnosti, ktoré sú vymáhateľné spoločne a nerozdielne.
Je však dôležité rozlišovať situácie, kedy manželstvo formálne trvá, avšak je natoľko rozvrátené, že stratilo svoje spoločenské opodstatnenie a manželia spolu netvoria spoločnú domácnosť. V takomto prípade, ak jeden z manželov nadobudne právo na pridelenie bytu, ale dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu sa uzavrie až po skončení manželstva alebo v dobe, kedy manželia spolu už netrvale nežili, spoločné užívanie bytu nemusí vzniknúť.
Prevod členských práv a povinností a jeho vplyv na manželské práva
V prípade, ak rodičia darovali svojej dcére členský podiel v bytovom družstve ešte pred uzavretím manželstva, a následne došlo k dohode o prevode členských práv a povinností, je dôležité poznamenať, že uzatvorením manželstva sa situácia mení. Aj keď v dohode o prevode členských práv a povinností, či v dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z decembra 1990, bola uvedená iba jedna osoba, uzatvorením manželstva sa majetok, vrátane právnych vzťahov k bytu, stáva spoločným. Bytové družstvo by pochybilo, ak by opomenulo druhého manžela v týchto listinách, pokiaľ právo k bytu vzniklo počas trvania manželstva.
Odkúpenie družstevného bytu do osobného vlastníctva počas manželstva
Kľúčovým momentom v prípade družstevných bytov je ich prípadné odkúpenie do osobného vlastníctva. Ak bol družstevný byt odkúpený do osobného vlastníctva počas trvania manželstva, na základe žiadosti podanej jedným z manželov, tento byt sa automaticky stáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Toto vyplýva zo základného princípu, že všetko, čo jeden alebo obaja manželia nadobudnú počas trvania manželstva, patrí do BSM, s výnimkou zákonných výnimiek.
V takomto prípade, po rozvode, sa vysporiadanie vlastníckeho práva k bytu riadi pravidlami o vyporiadaní BSM. Toto vyporiadanie môže prebehnúť buď na základe dohody oboch bývalých manželov, alebo v prípade nedohody, na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM by mal súd prihliadať na všetky relevantné okolnosti, vrátane miery pričinenia každého z manželov pri nadobudnutí bytu.
Argumentácia v súdnom spore o družstevný byt
V súdnom spore o družstevný byt, najmä ak súdne konanie o vyporiadanie BSM už prebieha, môže jedna zo strán argumentovať, že druhý z manželov s ňou netrvalo žil v spoločnej domácnosti už v čase, keď byt patril bytovému družstvu a užívacie právo bolo spoločné. Ak by sa táto skutočnosť preukázala, mohlo by to vplývať na rozhodnutie súdu v prospech manžela, ktorý sa o byt staral a žil v ňom.
Je však dôležité rozlišovať medzi situáciou, kedy právo k bytu vzniklo pred manželstvom, a kedy počas manželstva. Ak jeden z manželov nadobudol členský podiel v bytovom družstve ešte pred uzavretím manželstva a byt bol následne odkúpený do osobného vlastníctva počas manželstva, súdy zvyknú zohľadňovať tento pôvodný členský podiel. V takom prípade by mohlo dôjsť k tomu, že byt bude patriť do výlučného vlastníctva manžela, ktorý disponoval členským podielom pred manželstvom, avšak s nárokom na náhradu pre druhého manžela, ak boli na úhradu kúpnej ceny alebo iných nákladov vynaložené prostriedky, ktoré patrili do BSM alebo boli výlučným vlastníctvom druhého manžela. Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej praxi (napr. US 591/2014) potvrdzuje, že v prípade nadobudnutia družstevného bytu do vlastníctva člena bytového družstva, ktorý získal právo na pridelenie družstevného bytu a uzavrel nájomnú zmluvu pred uzavretím manželstva, ide o majetok patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela.
Spoločné užívanie bytu a zánik spoločného žitia manželov
Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia manželstva (01.05.1990 do 31.03.1991) stanovil, že ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať byt, vzniká právo spoločného užívania bytu manželmi. Toto pravidlo sa vzťahovalo aj na družstevné byty. Ak jednému z manželov vzniklo právo na pridelenie družstevného bytu za trvania manželstva, vzniklo s právom spoločného užívania aj spoločné členstvo manželov v družstve.
Avšak, ako už bolo spomenuté, toto neplatí, ak manželia spolu trvale nežijú. Podmienka trvalého spolužitia je kľúčová. O trvalom spolužití nemožno hovoriť vtedy, keď manželstvo je natoľko rozvrátené, že stratilo svoje spoločenské opodstatnenie. V takom prípade, ak právo na pridelenie bytu vzniklo jednému z manželov za trvania manželstva, ale dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu s družstvom bola uzavretá až po skončení manželstva alebo v dobe, keď už manželia spolu trvale nežili, spoločné užívanie bytu nemuselo vzniknúť.
Právne dôsledky prevodu vlastníctva počas súdneho sporu
Otázka, či je možné, aby si bývalá manželka prepísala byt výlučne na svoje meno počas prebiehajúceho súdneho sporu, je relevantná. Ak by sa tak stalo, predmet súdneho pojednávania by sa mohol zmeniť, čo by mohlo skomplikovať alebo dokonca zmariť konanie o vyporiadaní BSM. V takýchto prípadoch je dôležité včas upozorniť súd na takéto kroky a prípadne žiadať o zabezpečovacie opatrenia, aby sa zabránilo scudzovaniu alebo prevodu majetku, ktorý je predmetom sporu.
Náklady konania a delenie majetku
Častou otázkou v súdnych sporoch o majetok sú náklady konania. Ak jeden z manželov iniciuje súdne konanie a následne v ňom neúspeje, môže mu súd uložiť povinnosť uhradiť trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia druhej strany. V kontexte delenia majetku po 16 rokoch spolužitia, ak jeden z manželov nedostal nič, je pochopiteľné, že sa pýta na dôvody. Súd pri vyporiadaní BSM zohľadňuje nielen rovnaké diely, ale aj mieru pričinenia každého z manželov, starostlivosť o domácnosť, a iné okolnosti. Je však dôležité si uvedomiť, že nečinnosť v zabezpečovaní financií alebo starostlivosti o domácnosť môže byť súdom interpretovaná ako nedostatočné pričinenie sa o spoločný majetok.
Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj Občiansky zákonník, poskytujú právny rámec pre riešenie týchto situácií. Hoci sa niekedy môže zdať, že právo nie je spravodlivé, je dôležité predložiť súdu všetky relevantné dôkazy a argumenty, ktoré podporujú vaše nároky. Nájdenie právnika, ktorý by vás zastupoval v takejto komplexnej veci, môže byť náročné, ale nie nemožné. Je dôležité hľadať odborníka, ktorý má skúsenosti s rodinným právom a vyporiadaním majetku.
Zváženie prvotného nadobudnutia členského podielu
V situáciách, kde jeden z manželov disponoval členským podielom v bytovom družstve ešte pred uzavretím manželstva, je dôležité podrobne preskúmať, ako došlo k následnému odkúpeniu bytu do osobného vlastníctva. Ak bol byt odkúpený za cenu, ktorá bola výrazne ovplyvnená hodnotou pôvodného členského podielu, ktorý patril len jednému z manželov, súd by mal pri vyporiadaní BSM zohľadniť tento fakt. V takom prípade by mohol vzniknúť nárok na kompenzáciu pre manžela, ktorý nebol pôvodným vlastníkom členského podielu, avšak iba v prípade, ak boli na úhradu kúpnej ceny alebo iných nákladov vynaložené spoločné prostriedky alebo prostriedky patriace do výlučného vlastníctva tohto manžela. Pravidlá delenia majetku sú komplexné a vyžadujú si dôkladné posúdenie konkrétnych okolností každého prípadu.
tags: #bsm #po #rozvode #druzstevny #byt