Park v Komjaticiach, kedysi neoddeliteľná súčasť komjatického kaštieľa, prešiel významnou rekonštrukciou, ktorá mu vdýchla nový život. Tento priestor, s bohatou históriou siahajúcou do 18. storočia, sa vďaka európskym fondom a precíznej práci záhradných architektov opäť stal atraktívnym centrom oddychu a rekreácie pre obyvateľov obce i jej návštevníkov. Obnova parku sa zamerala na obnovenie jeho pôvodnej kompozície, pričom sa reflektoval stav z roku 1872, kedy bol park v majetku rodu Grasalkovičovcov.
Minulosť kaštieľa a jeho parku
História parku je úzko spätá s budovou komjatického kaštieľa. Pôvodne prízemná dvojtraktová budova v tvare U bola postavená v polovici 18. storočia, keď mestečko patrilo Grasalkovičovcom. Výrazná prestavba v roku 1872 dala kaštieľu novú tvár - bol zvýšený o jedno poschodie a upravený v historizujúcom slohu pripomínajúcom francúzsky zámok. Kaštieľsky park sa v minulosti rozprestieral od samotnej budovy až po mlyn a skleník. Spojenie s kaštieľom zabezpečovali dva mosty cez rieku Nitru, jeden reťazový most určený pre koče a neskôr aj automobily, a cez mlynský náhon bol park spojený priamo s obcou. Hlavný vstup do kaštieľa bol orientovaný zo západu, smerom k barokovému kostolu. Nádvorie kaštieľa bolo kedysi uzatvorené kovanými mrežami a bránou. Do parku viedlo viacero, pravdepodobne príležitostných vstupov, ktoré boli bežne uzatvorené.
Prirodzené hranice parku tvorila rieka Nitra na západnej strane, zatiaľ čo južná a juhovýchodná časť mala iné ohraničenie. Živé oplotenie parku bolo budované zo svíbového prútia. Celá plocha parku sa rozprestiera v rovinatom teréne, s miernym zvlnením v južnej časti.
Štruktúra a charakter pôvodného parku
Časť parku v bezprostrednej blízkosti kaštieľa a juhovýchodne od neho bola ošetrovaná intenzívnejšie. Vplyvom historizujúceho slohu kaštieľa sa tu uplatňovala pravidelná úprava. Táto časť bola obohatená o viaceré cudzokrajné dreviny, ako napríklad Ginko biloba, ktoré sa zachovalo dodnes, čím sa zvyšovala atraktivita tejto plochy. Okolie rieky a juhovýchodná časť parku boli pomerne bohaté na cudzokrajné dreviny, s hojným využitím letničiek a trvaliek.
Severná časť parku mala prevažne prírodno-krajinkársky charakter. Dominovali tu rozsiahle lúčne priestory s výraznými solitérnymi stromami alebo menšími skupinami vzrastlých drevín. Po obvode celého parku sa tiahla kulisa vysokej zelene tvorenej domácimi drevinami. Z pôvodnej výsadby sa dodnes zachovalo niekoľko pôvodne solitérnych stromov. Mimoriadne pozoruhodné sú mohutné jedince Platanus acerifolia.
Cestná sieť v parku mala charakter pieskových obvodových chodníkov, s hustejším rozmiestnením v juhozápadnej časti. Parkové chodníky lemovali celý obvod kaštieľa. Výsadba na nádvorí kaštieľa bola sústredená na jeho obvod a stred.
Súčasné ohraničenie a prístupy do parku
Park sa v súčasnosti nachádza na severovýchodnom okraji obce. Z južnej strany je ohraničený komunikáciou, ktorá oddeľuje rodinné domy a dom opatrovateľskej služby od parku. Z tejto komunikácie vedú do parku štyri vchody. Zo západnej strany tvorí prirodzenú hranicu medzi parkom a súkromnými záhradami rodinných domov, zdravotným strediskom a bytovkami staré rameno rieky Nitra. Východná strana susedí s topoľovým porastom a záhradami, pričom z tejto strany vedie do parku jeden vstup. Zo severnej strany park plynulo prechádza do otvorenej krajiny.
Výzvy minulosti a proces obnovy
Pôvodná kompozícia parku bola, žiaľ, v minulosti takmer úplne zotretá. Hoci sa zachovali niektoré kostrové dreviny, mnohé boli prestarnuté. Ešte v nedávnej minulosti boli porasty v parku prerastené náletovými drevinami, čo výrazne znižovalo ich estetickú hodnotu a pohľadovo zakrývalo najhodnotnejšie stromy. Ani výšková gradácia porastov nebola v dobrom stave - porasty boli príliš zhustené, čo viedlo k tomu, že stromy boli vysoko vyvetvené a vytiahnuté. Krovité poschodie bolo prehustené a nevyhovujúce z hľadiska druhovej skladby, pričom dominovali náletové dreviny, najmä baza čierna (Sambucus nigra). Na pravom brehu rieky Nitra došlo k výrubu všetkých stromov okrem niekoľkých jedincov, ktoré sa však nedali považovať za kostrové dreviny.
Podľa katastrálnej mapy z roku 1891 boli v parku vysadené listnaté aj ihličnaté stromy. V súčasnosti sa okrem niekoľkých exemplárov tisu obyčajného (Taxus baccata) a borovice lesnej (Pinus sylvestris) ihličnaté stromy v parku nevyskytujú, či už v dôsledku vyhynutia alebo svojvoľného výrubu. Najpočetnejšiu skupinu drevín v parku tvorí veková kategória 40-60 rokov, druhou najpočetnejšou kategóriou sú dreviny vo veku 60-100 rokov.
Bývalá Detská Ozdravovňa v Kaštieli | Krása Histórie | Zostalo Tu Mnoho Detských Hračiek
Rekonštrukcia financovaná z európskych fondov
Kaštieľsky park v Komjaticiach, s rozlohou 64 929 m², bol vyhlásený za chránený celok v roku 1984. Pôvodne barokový kaštieľsky park bol obnovený z európskych fondov. Na rekonštrukciu parku, ktorá sa začala v októbri 2008, bolo z fondov Európskej únie získaných 39 tisíc eur. Park bol slávnostne otvorený a do používania odovzdaný v roku 2009 za prítomnosti slovenských politikov.
Rekonštrukcia prebiehala podľa návrhu Ing. Lívie Formánkovej z nitrianskeho ateliéru záhradnej architektúry. Počas niekoľkých mesiacov bol z pôvodného hustého parkového porastu vytvorený 4,05 hektárový park. Boli vybudované nové cestičky a vysadené exotické stromy. V minulosti sa v parku nachádzali stromy ako ginko, katalpy, tuje a tisy, avšak väčšina z nich sa do dnešnej doby nezachovala. V súčasnosti by mal park disponovať približne 400 až 450 stromami.
Park po obnove: Miesto oddychu a relaxácie
Park bol obnovený podľa stavu z roku 1872, čo mu dodáva historickú hodnotu a autenticitu. Po rekonštrukcii sa park stal atraktívnym miestom pre oddych, zábavu a krátkodobú rekreáciu obyvateľov a návštevníkov obce Komjatice. V parku sa nachádza množstvo kvitnúcich a dendrologicky zaujímavých stromov a kríkov. Okrem toho bol v parku postavený altánok a vybetónovaná, kameňmi vykladaná plocha so studňou. Návštevníci parku si môžu oddýchnuť v prírodných zákutiach alebo relaxovať na lavičkách umiestnených popri chodníkoch.
Unikátne dreviny a historické stopy
Park ukrýva aj niekoľko unikátnych prírodných pamiatok. V severnej časti parku sa nachádzajú 150-ročné borovice. Počas druhej svetovej vojny slúžil park ako pozícia pre nemecké guľometné hniezdo, pričom na jednej z borovíc dodnes zostali skoby, po ktorých liezli na strom vojenskí ostreľovači. Ďalším z prírodných unikátov je takmer 200-ročný platan, ktorý je považovaný za najmohutnejší v strednej Európe a nachádza sa na ľavom brehu ramena rieky Nitry. Tieto prvky dodávajú parku nielen estetickú, ale aj historickú a environmentálnu hodnotu, čím sa stáva cenným priestorom na spoznávanie prírody a histórie.