Modernizácia verejného osvetlenia sa stáva kľúčovou témou pre slovenské mestá a obce, ktoré hľadajú spôsoby, ako znížiť prevádzkové náklady a zlepšiť energetickú efektívnosť. V posledných rokoch je badateľný posun v prioritách financovania, pričom energetické opatrenia sa dostávajú do popredia záujmu. Environmentálny fond, ktorý tradične podporoval najmä oblasť vôd, v roku 2023 zaznamenal presun väčšiny úverov práve na projekty zamerané na energetickú efektívnosť. Z celkovej sumy 93 miliónov eur poskytnutých vo forme úverov, približne 70 miliónov eur smerovalo na rekonštrukcie budov, modernizáciu vykurovania a práve osvetlenia. Tieto úvery s výhodnými podmienkami - 20-ročnou splatnosťou a úrokovou sadzbou 0,1 % p.a. - nezaťažujú rozpočty samospráv podľa zákona o rozpočtových pravidlách. Riaditeľ fondu Ľubomír Vačok zdôrazňuje, že cieľom je umožniť samosprávam s kvalitne pripravenými projektami pokryť finančnú spoluúčasť a nebrzdiť ich realizáciu nedostatkom zdrojov.
Výzvy a potreba systémovej obnovy: Prípad Piešťan
Problémy so zastaraným verejným osvetlením nie sú ojedinelé. Mesto Piešťany je jedným z príkladov, kde zlom stav piešťanského mestského verejného osvetlenia viedol k opakovaným článkom na portáli Voda-portal.sk. Súčasný nevyhovujúci energetický i technický stav osvetlenia v uliciach a na verejných priestranstvách je dôsledkom vysokého veku existujúcich zariadení, ktoré často presahujú päťdesiat rokov. Obyvatelia mesta pravidelne upozorňujú na časté výpadky osvetlenia, ktoré môžu viesť až k tomu, že celé ulice zostanú v tme, najmä počas zimných mesiacov, čo predstavuje bezpečnostné riziko. Vzhľadom na nedostatok financií v mestskej pokladni je nevyhnutné hľadať riešenia mimo mestského rozpočtu.
Zámerom projektu "Rekonštrukcia verejného osvetlenia mesta Piešťany" je postupná obnova osvetlenia, ktorá začala v roku 2018 a má pokračovať v roku 2024. Mesto nechalo vypracovať špecializovaný Účelový energetický audit verejného osvetlenia. Rekonštrukcia má zahŕňať komplexnú výmenu svetelných zdrojov, rozvádzačov a stožiarov. Očakávané zníženie inštalovaného príkonu z pôvodných 366,886 kW na 214,86 kW a spotreby energie z 1442,82 kWh na 429,72 kWh po ukončení rekonštrukcie predstavuje viac ako trojnásobné zníženie spotreby. Prvá etapa obnovy si vyžiada investíciu vyše 7,5 milióna eur, pričom sa predpokladá ročná úspora nákladov na prevádzku vo výške 436 446 eur. Nová osvetľovacia sústava by mala mať životnosť minimálne 15 rokov.
Financovanie obnovy osvetlenia: Štrukturálne fondy a ich výzvy
Okrem úverov z Environmentálneho fondu sú samosprávy aktívne aj pri získavaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. V rámci výzvy na rekonštrukciu verejného osvetlenia prejavilo záujem až 400 obcí, pričom úspešných bolo 117 z nich. Rozdelený balík financií vo výške vyše 23 miliónov eur však nie je k dispozícii okamžite. Proces získania nenávratného finančného príspevku je spojený s výberom dodávateľov prostredníctvom verejného obstarávania, následnou kontrolou procesov a preukázaním faktúr za zrealizované projekty.
Tento proces znamená, že stavebný ruch v úspešných obciach sa môže rozbehnúť pomalšie, avšak s možnosťou zásadnej a systémovej rekonštrukcie osvetlenia. Je však potrebné poznamenať, že nie všetky projekty, ktoré získali dostatočné hodnotenie, boli aj úspešné kvôli vyčerpaniu alokovanej sumy. Správy o nepridelení príspevku kvôli vyčerpaniu financií boli adresované 77 mestám a obciam.
Ministerstvo hospodárstva SR, ako poskytovateľ pomoci z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, zverilo vyhodnocovanie projektov a ich administráciu Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre (SIEA). Z 246 projektov, ktoré prešli formálnou kontrolou, každý posudzoval interný a externý hodnotiteľ. Konečné spoločné hodnotenie rozhodlo o zaradení do finálneho rebríčka. 52 projektov nedosiahlo potrebný počet bodov na zaradenie medzi podpory hodné.
Technické kritériá a výzvy pri implementácii
Získanie podpory do výšky 95 % oprávnených nákladov na projekt nebolo podmienené nerealizovateľnými technickými kritériami. Projekty museli spĺňať štyri základné technické požiadavky:
- Vysoká účinnosť svetelných zdrojov: Minimálny merný svetelný tok 87 lm/W pre zabezpečenie vysokej účinnosti spotreby elektriny.
- Ochrana svietidiel: Minimálne krytie IP 65 pre elektrickú a svetelno-technickú časť svietidla, čo znamená lepšiu odolnosť voči vniknutiu nečistôt a nižšie nároky na údržbu.
- Regulácia intenzity osvetlenia: Možnosť stmievania v noci alebo pri nízkej premávke pre maximalizáciu úspor energie.
- Nulové svetelné emisie: Svetlo nemalo byť vyžarované smerom do horného polpriestoru svietidla. Toto kritérium vychádzalo z pripravovaných európskych predpisov a je stále dôležité najmä na vysoko zaťažených komunikáciách.
Nevyhnutná modernizácia verejného osvetlenia
Dodržanie všetkých štyroch podmienok bolo pre žiadateľov povinné. Energetický prínos projektu mal vyplývať z porovnania technického stavu pred a po rekonštrukcii, vrátane predpokladaných prevádzkových nákladov.
Problémy pri príprave projektov často spočívali v podcenení časovej náročnosti a odbornej prípravy. Nedostatok skúsených projektantov viedol k tomu, že niektoré projekty boli pripravené "od stola" bez dôkladného zmapovania terénu a potrieb obce. Pri vyšších sumách podpory sa oplatilo investovať do kvalitnej projektovej dokumentácie.
Niektorí starostovia podľahli marketingovým ponukám predajcov LED svietidiel, ktoré síce spotrebúvajú menej energie, ale ich používanie v exteriéri je stále predmetom testovania a vývoja. Nedostatočná skúsenosť s ich reálnou životnosťou a spoľahlivosťou v vonkajšom prostredí predstavuje riziko.
Ďalšou častou chybou pri príprave projektov bol nedostatočný alebo zmätočný opis pôvodného stavu systému verejného osvetlenia. Chýbala špecifikácia technického stavu starých svietidiel, zdrojov svetla, rozvádzačov a spôsob výpočtu príkonu pôvodných zdrojov. Rovnako sa vyskytovali prípady, kde v nacenených projektoch chýbala definícia technických parametrov navrhovaných svietidiel a zdrojov.
Vzhľadom na často zdevastovaný stav starých systémov a úsporné opatrenia starostov (napr. vypínanie každého druhého svietidla), nebolo vždy možné porovnávať úspory na základe reálnej spotreby. Úspory sa preto často počítali modelovým spôsobom, čo mohlo viesť k nadhodnoteniu skutočného prínosu. Deklarované úspory na úrovni 30 % modelovej spotreby elektriny boli bežné, avšak otázkou zostávala primeranosť osvetlenia pre potreby obyvateľov.
Kritériom energetickej efektívnosti bolo dosiahnutie merných úspor elektriny viac ako 50 kWh na vymenené svietidlo za rok. V mnohých projektoch však chýbala optimalizácia svetelnotechnických podmienok, ako je dostatočné vyžiarenie a rozptyl svetla pre rovnomerné osvetlenie priestoru.
Dôležitosť odbornej projektovej dokumentácie
Seriózne projektantské metódy, vrátane využitia výpočtových programov a dodržiavania technických noriem, by mali byť samozrejmosťou. Žiaľ, mnohé technické projekty boli spracované len ako projekty elektrického zariadenia bez svetelno-technických súvislostí. Objavili sa aj energeticky neefektívne návrhy, napríklad dopĺňanie svietidiel na existujúce stožiare bez ohľadu na optimálne osvetlenie, alebo inštalácia svetelných zdrojov s rovnakými výkonmi v celej obci.
Na druhej strane, extrémom boli návrhy s nedostatočnými svetelnými výkonmi na frekventovaných uliciach a križovatkách, najmä pri LED technológii s užším vyžarovacím diagramom. Bez dopĺňania svietidiel by takáto infraštruktúra viedla k nerovnomernému osvetleniu vozovky, čo je nebezpečné.
Ďalším dôvodom na opatrnosť pri LED technológii je rozptyl cien a otázna deklarovaná životnosť. Ceny kompletných rekonštrukcií svetelného bodu sa pohybovali od 600 € až po 3 300 €. Vysoké investičné náklady na modernizáciu jedného bodu sa objavovali aj pri projektoch využívajúcich telemanagement systémy, ktoré boli navrhované aj na miestach, kde ich funkcionalita nemusí byť v budúcnosti plne využitá.
Nepriestrelné sú argumenty pre investovanie času a peňazí do výberu zodpovedného, dôsledného a odborne zdatného autora technického projektu. Takýto odborník dokáže pri plánovaní zohľadniť na prvý pohľad protichodné ciele: potrebu dobre vidieť a byť videný, a zároveň neplatiť zbytočne veľa za prevádzku systému. Každé nové osvetlenie by malo byť finančne a energeticky efektívne a zároveň bezpečné, čo sa v konečnom dôsledku vždy oplatí.
Nórsky finančný mechanizmus a jeho prínos
Okrem európskych štrukturálnych fondov existujú aj ďalšie zdroje financovania modernizácie verejného osvetlenia. Blokový grant "Modernizácia verejného osvetlenia" bol financovaný prostredníctvom Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (42,5 %), Nórskeho finančného mechanizmu (42,5 %) a 15 % tvoril príspevok zo štátneho rozpočtu SR. Celková suma určená na financovanie podprojektov v rámci tohto grantu bola 2 975 603 €. Výzva na predkladanie žiadostí bola zverejnená 23. apríla 2008 a ukončená 22. augusta 2008. Tento mechanizmus, sprostredkovaný SIEA, predstavoval ďalší dôležitý krok k podpore energeticky efektívnych riešení v oblasti verejného osvetlenia. Nórsky štátny fond sa primárne zameriava na zelenú energiu a investuje do veterných a solárnych fariem, čo odráža globálny trend smerovania k udržateľnej energetike.
Články z augusta 2024 informovali o tom, že nórsky štátny investičný fond vloží 900 miliónov eur do fondu na podporu obnoviteľných zdrojov spravovaného dánskou spoločnosťou Copenhagen Infrastructure Partners (CIP). Investícia smeruje do veterných elektrární, solárnych fariem a súvisiacich sietí. Tento fond, spravujúci aktíva v hodnote 1,7 bilióna amerických dolárov, investuje príjmy z exportu ropy a plynu do zelenej transformácie. Aj keď táto konkrétna investícia nie je priamo spojená s rekonštrukciou verejného osvetlenia na Slovensku, ilustruje globálny trend a ochotu investovať do udržateľných technológií.
tags: #rekonstrukcia #osvetlenia #svit #norke #fondy