Hrad Devín, jedna z najvýznamnejších národných kultúrnych pamiatok na Slovensku, prechádza v súčasnosti rozsiahlym projektom obnovy. Tento ambiciózny projekt, realizovaný v rámci cezhraničnej spolupráce "Culture Across - Kultúrne mosty cez rieku Morava", si kladie za cieľ zvýšiť návštevnícky komfort, zabezpečiť trvácnosť pamiatky a posilniť jej autenticitu. Projekt, spolufinancovaný z programu Interreg Slovenská republika - Rakúsko, predstavuje jednu z najvýznamnejších investícií do hradného areálu za posledné desaťročia a zahŕňa komplexnú sanáciu a rekonštrukciu historických architektúr, ako aj pokračovanie dlhoročnej tradície archeologického výskumu.
Archeologický Výskum a Obnova Architektúr: Odhalenie Minulosti
Dlhodobá tradícia archeologického výskumu na hrade Devín, ktorá trvá už viac ako 110 rokov, pokračuje aj v rámci tohto projektu. Posledná fáza archeologického výskumu na dolnom hrade, vedená Dominikou Ferenčíkovou Hulkovou a Petrom Bartom pod dohľadom Jaroslavy Schmidtovej, nadviazala na predchádzajúce práce Kataríny Harmadyovej. Nájdené artefakty, ako sú silicitové čepieľky, fragmenty keramiky, rímska bronzová spona, úlomky sklenených nádob, železné nože a klince, svedčia o osídlení lokality od staršej doby bronzovej, cez dobu železnú a rímsku, až po neskorý stredovek a novovek. Výsledky tohto výskumu boli dňa 7. novembra 2022 prezentované odbornej archeologickej komisii, ktorá zahŕňala expertov zo Slovenska aj Českej republiky.
Súbežne s archeologickým výskumom prebiehajú sanačné a rekonštrukčné práce na odkrytých historických architektúrach. Tieto práce sa zameriavajú predovšetkým na údržbu a statické zabezpečenie porúch hradných murív. Problémy vznikli vplyvom degradácie cementovej výplne, ktorá bola použitá ako nosné spojivo pri obnove hradu v 70. - 80. rokoch 20. storočia. Cement, s výrazne vyšším koeficientom tepelnej rozťažnosti v porovnaní s kameňom, spôsobil tvorbu trhlín v murive v dôsledku striedania teplôt, mrazov a intenzívnych zrážok. Do týchto trhlín zatekala voda, ktorá v zime zamŕzala a ďalej narúšala štruktúru muriva. Cieľom súčasných prác je vyváženým konzervačným a dotvárajúcim prístupom zachovať jestvujúce hodnotné historické murivá. Odporúčaná je inžiniersko-biologická ochrana múrov, pri ktorej je koruna muriva chránená špecifickým substrátom a výsadbou rozchodníkov. Tento prístup umožňuje správne vyzretie vápennej zmesi koruny muriva a jeho povrchovú ochranu.
Rekonštrukcia Krycej Stavby a Mosta: Obnovenie Autenticity
Významnou súčasťou projektu je aj komplexná rekonštrukcia krycej stavby ranokresťanskej kaplnky Cella memoriae. Táto stavba, ktorá chránila cenné archeologické nálezy, bola vplyvom zatekania a degradácie strešnej konštrukcie mierne poškodená. Cieľom rekonštrukcie bolo odstránenie havarijného stavu krycej konštrukcie, obnova hydroizolačnej vrstvy a realizácia extenzívnej skladby zelenej strechy s výsadbou pôvodných druhov rastlín a skalných ruží, pričom sa prihliadalo na štvrtý stupeň ochrany národnej prírodnej pamiatky. V januári 2023 sa plánuje montáž umelého scénického osvetlenia vnútorného priestoru stavby. V júni toho istého roku bude Cella memoriae sprístupnená verejnosti pri príležitosti dočasnej panelovej výstavy. V ďalších etapách Múzeum mesta Bratislavy (MMB) pripravuje reštaurovanie náleziska do jeho pôvodného nálezového stavu.
Ďalšou dôležitou obnovenou časťou je most spájajúci dolný a stredný hrad. Nepôvodné, degradované tehlové klenby, vybudované počas veľkej rekonštrukcie hradu v 80. rokoch 20. storočia, boli odstránené a nahradené kamennými klenbami, ktoré materiálovo zodpovedajú dobovej architektúre. Rekonštrukcia mosta prebiehala počas plnej prevádzky hradu. Na jar 2023 sa počíta s obnovou povrchovej vrstvy mostného telesa - kamennej dlažby.
Zlepšenie Návštevníckeho Komfortu: Informačno-Navigačný Systém a Pavilóny
Kľúčovou súčasťou projektu bolo vytvorenie informačno-navigačného systému (INS), ktorý na hrade Devín doteraz chýbal. V areáli bolo nainštalovaných 26 informačných tabúľ. Projekt v spolupráci s architektonickým štúdiom MAPA architekt zahŕňa aj návrh nového, trojjazyčného informačno-navigačného systému a dvoch malých pavilónov, ktoré slúžia na zvýšenie pobytového komfortu návštevníkov. Koncom roka 2022 prebehol audit bezbariérovosti areálu a zhodnotenie návrhu INS z hľadiska potrieb osôb so zrakovými či pohybovými obmedzeniami. Výsledky auditu boli zapracované do projektovej dokumentácie. Súčasťou tejto časti projektu je aj príprava novej webovej stránky Hradu Devín, ktorá bude ponúkať rozšírené informácie o hradnom areáli a jeho správe.
Okrem informačných tabúľ pribudli v areáli aj oddychové zóny s novou architektúrou, ktoré sú ekologicky udržateľné a harmonicky zapadajú do prostredia hradu. Tieto prvky prispievajú k celkovému zvýšeniu návštevníckeho komfortu a atraktivity lokality. Zámer vybudovania nového návštevníckeho a administratívneho centra, ktoré na hrade dlhoročne chýba, je tiež súčasťou dlhodobých plánov.
Hrad Devín: Symbol Slovenska a Jeho Význam
Hrad Devín, nachádzajúci sa na mohutnom skalnom kopci nad sútokom Dunaja a Moravy, je neobyčajne pôsobivou krajinnou dominantou a symbolom Slovenska, ktorý mnohým ľuďom zíde na um hneď po Vysokých Tatrách. Jeho strategická poloha ho predurčovala na dôležité obranné a mocenské centrum už od dávnych čias. Po Keltoch sa stal súčasťou rímskeho obranného systému Limes Romanus. V 9. storočí tu knieža Rastislav vybudoval mohutnú veľkomoravskú pevnosť. V 13. storočí bola na hornom hrade postavená pohraničná kráľovská pevnosť a ďalšie úpravy prebiehali v priebehu 15. až 17. storočia. V roku 1809 hrad zničili napoleonské vojská. Na renesančnom paláci sa nachádza pamätná tabuľa pripomínajúca historický výlet slovenskej mládeže na Devín, organizovaný Ľudovítom Štúrom v roku 1836.
Dôležitou podmienkou obranyschopnosti hradu bol stály zdroj vody. Vyhĺbenie hradnej studne, ktorá sa nachádza na nádvorí stredného hradu, bolo v miestnych podmienkach náročné a podarilo sa to až v 15. storočí. Studňa je hlboká 55 metrov a má priemer 2,4 metra. Voda sa z nej čerpala vo vedrách zavesených na reťazi, ktoré sa vyťahovali pomocou dreveného rumpálu. V hornej a spodnej časti studne je plášť vybudovaný z pieskovcových kvádrov, stred je vysekaný do skaly. Spodné kamenné kvádre sú uložené na drevených hranoloch, ktoré v pôdoryse vytvárajú šesťuholník. Na dne studne sa nachádza filtračná vrstva z riečneho štrku. Predpokladá sa, že v studni sú najmenej dva zdroje vody - riečna voda z Dunaja a podzemná voda. Kamenné kvádre zdobí 772 kamenárskych značiek 24 rôznych typov. V zásype studne sa našlo množstvo železných, hlinených, kostených, ale aj drevených predmetov a kamene z pôvodnej renesančnej a gotickej obruby.
Význam Projektu a Budúcnosť Pamiatky
Projekt "Culture Across - Kultúrne mosty cez rieku Morava" predstavuje investíciu vo výške približne 1,3 milióna eur, z čoho významná časť pochádza z prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu SR. Okrem obnovy hradných architektúr a archeologického výskumu sa projekt zameriava aj na rozvoj inštitucionálnej spolupráce medzi školami v cezhraničnom regióne Marchfeld - Záhorie - Bratislava v oblasti vzdelávania o kultúrnom a prírodnom dedičstve.
Hrad Devín je nielen významnou kultúrnou, ale aj prírodnou pamiatkou s výskytom viacerých unikátnych živočíšnych a rastlinných druhov. Pri rozhodnutiach o obnove sa tieto fakty zohľadňujú, aby sa zachovali nielen kultúrne, ale aj prírodné hodnoty lokality. Projekt prispieva k zvýšeniu návštevníckeho potenciálu a atraktivity pohraničného regiónu a posilňuje povedomie širokej verejnosti o významných kultúrnych pamiatkach na oboch stranách hranice. Hrad Devín, ktorý bol pred pandémiou vyhľadávaný až 240 000 návštevníkmi ročne, sa tak stáva ešte prístupnejším a atraktívnejším miestom pre návštevu, oddych a vzdelávanie. Realistický optimizmus riaditeľky Múzea mesta Bratislavy Zuzany Palicovej, ktorá sníva o dokončení väčšiny prác na hrade do roku 2030, naznačuje, že budúcnosť tejto národnej kultúrnej pamiatky je v dobrých rukách.
tags: #rekonstrukcia #nohody #lipsica