Vodný mlyn v Jelke: Technická rarita a svedectvo minulosti

Malý Dunaj, ktorý v dĺžke 23 kilometrov dotvára malebnú scenériu pri obci Jelka, od nepamäti slúžil ako životodarná tepna. Jeho pokojné toky skrývali nielen krásne, tiché zákutia ideálne pre vodnú turistiku, ale v minulosti poskytovali aj obživu a prácu mnohým generáciám obyvateľov žijúcich na jeho brehoch. Dnes sa v tejto pokojnej krajine týči významná technická pamiatka - Jelčiansky vodný kolový mlyn, ktorý od roku 1983 figuruje v Štátnom zozname nehnuteľných pamiatok na Slovensku. Jeho unikátnosť spočíva v tom, že podobný trojpodlažný vodný mlyn sa v celej strednej Európe nenachádza.

Od lodného kolesa k technickej rarite

História jelčianskeho mlyna siaha do čias, keď bol ešte lodným mlynom. Najstaršie písomné doklady o ňom pochádzajú z roku 1894 a predstavujú plány práve tohto typu mlyna, ktorý bol inštalovaný na lodiach. Lodné mlyny, hoci funkčne dokázali využívať silu rieky, často prekážali lodnej doprave. Z tohto dôvodu bola po roku 1899 pristúpená k prestavbe, ktorá dala vzniknúť kolovému mlynu. Tento proces nebol jednorazový; už pred rokom 1916 bola jednopodlažná budova mlyna prestavaná na viacpodlažnú.

Prestavba lodného mlyna na kolový sa uskutočnila po roku 1899. V prestavanom mlyne sa začalo mlieť v roku 1906. Počas tejto prestavby namiesto pôvodných mlecích kameňov inštalovali valcovú stolicu, výťahy a iné novšie stroje, čo svedčí o postupnej modernizácii a adaptácii na nové technológie. Pracovná sústava mlyna v súčasnosti pozostáva z jednoduchej valcovej stolice firmy Beirtfeld-Daněk z Blanska na Morave, z lúpačky firmy Prokop a synové, z kúkoľníka, z múčnej truhly a hranolového vysievača, z valcovitého triéra. K pracovnému zariadeniu mlyna patrí aj šrotovník firmy Wichterle & Kovařík z Moravy.

Mlyn fungoval nepretržite až do roku 1951. Po ukončení prevádzky sa stal súčasťou Vlastivedného múzea v Galante. Rekonštrukčné práce na Vodnom mlyne v Jelke sa v rokoch 1977-1989 realizovali pod vedením Okresného vlastivedného múzea v Galante, pričom všetky aktivity financoval Okresný národný výbor v Galante. Znovu postavenie mlyna sa uskutočnilo s finančnou podporou Obecného úradu v Jelke v rokoch 1992-1994. Následne v rokoch 1999-2016 práce na objekte realizovali odborní pracovníci Vlastivedného múzea v Galante s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR zo Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia a Obnovme si svoj dom na základe úspešných žiadostí o dotáciu a so spolufinancovaním Trnavského samosprávneho kraja. Posledná rozsiahla renovácia prebehla v rokoch 2017-2019 v rámci Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika-Maďarsko.

Projekt "Objavte Malý a Mošonský Dunaj na bicykli a na člne"

V rokoch 2017-2019 sa v rámci Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika-Maďarsko realizoval projekt „Objavte Malý a Mošonský Dunaj na bicykli a na člne“ (Discover the Small & Moson Danube by bike and boat), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Cieľom tohto ambiciózneho projektu bolo zvýšenie atraktivity územia Žitného ostrova a Szigetközu. Výsledkom projektu, okrem rekonštruovaného vodného mlyna a skanzenu v Jelke, je dobudovanie rekreačnej, vodáckej a cykloturistickej infraštruktúry na Slovensku aj v Maďarsku. Medzi ďalšie aktivity patrilo napríklad vybudovanie korza v Zálesí, móla a cyklotrasy vo Vrakuni, centra vodáckej turistiky v Šamoríne, cyklotrasy v Kolárove a ďalších 29 vodných objektov v Maďarsku. Celkový rozpočet projektu dosiahol sumu 2 863 279,36 €, pričom 85 % (2 433 787,44 €) tvoril príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Rekonštrukčné práce na vodnom mlyne sa vzťahovali na všetky dôležité časti objektu. Zabezpečilo sa statické zabezpečenie budovy, strecha bola vrátená do pôvodného tvaru, vybudoval sa bezbariérový vstup, očistili, zakonzervovali a ošetrili sa drevené časti budovy. Dôkladne bola zrekonštruovaná aj sústava mechanizmu mlyna a zakúpilo sa nové vnútorné vybavenie pre vystavené exponáty. Tieto práce umožnili mlyn nielen zachrániť, ale aj ho plne sprevádzkovať a sprístupniť verejnosti.

Skanzen: Pohľad do poľnohospodárskej minulosti

Súčasťou areálu mlyna je aj skanzen, ktorý návštevníkom ponúka fascinujúci pohľad do poľnohospodárskej minulosti obce Jelka. Návštevníci si tu môžu porovnať prácu poľnohospodárov v minulosti a dnes, keď takmer všetko funguje na jedno stlačenie gombíka. Skanzen je koncipovaný tak, aby poskytol autentický zážitok a prehĺbil pochopenie života našich predkov.

Jednotlivé artefakty v skanzene sú označené QR kódom, ktorý po naskenovaní mobilným telefónom zobrazí podrobné informácie o danom predmete a jeho histórii. Táto moderná technológia umožňuje návštevníkom získať informácie interaktívnym a jednoduchým spôsobom, bez potreby špeciálnej aplikácie.

Medzi exponáty skanzena patria:

• Náradie na mlátenie obilia: Dvojdielne cepy, ktoré boli na našom území známe od 10. storočia a prešli dlhým vývojom až do začiatku 20. storočia. Zaujímavosťou sú dvojohlávkové cepy s otočnou ohlávkou, ktoré odstránili nedostatky starších variantov. Cepáky si roľníci vyrábali sami z rôznych druhov dreva a ohlávky najčastejšie z bravčovej kože.
• Drevené obuvnícke kopytá: Slúžili na formovanie kože pri výrobe obuvi.
• Nástroje na rozrezávanie dreva: Jednoručné a dvojmužné píly, ktoré boli nevyhnutné v stolárstve a roľníckych domácnostiach.
• Formy na tehly: Svedectvo o remeselnej výrobe stavebného materiálu, ktorá bola úzko spojená s rozvojom miest.
• Veľká varecha s dierami: Používala sa pri spracovaní cesta.
• Žbilká: Kovové, gumené alebo umelohmotné nástroje na čistenie koní.
• Nástroje z kováčstva: Sekery, nože, motyky, čakany, podkovy a iné predmety nevyhnutné pre každodenný život. Kováčstvo bolo jedným z najrozšírenejších remesiel, ktoré si vyžadovalo zručnosť, poznanie technológie a fyzickú silu.
• Strúhadlo na repu: Vyrobené z plechu a pripevnené k drevenej konštrukcii.
• Sítá: Používali sa na preosievanie sypkých materiálov.
• Ručná bubnová rezačka: Slúžila na rezanie repy a ovocia, ideálna aj na strúhanie jabĺk a hrušiek.
• Zariadenia na spracovanie konope: Konope sa pestovalo na vlákno a zo semien sa lisoval olej. Vlákna sa spracovávali zložitým procesom namáčania, sušenia, drvenia, trepania a česania na získanie kúdeľí na výrobu plátna, kobercov, motúzov či povrazov.
• Stroj na moržovanie kukurice: Zariadenie na lúpanie kukurice.
• Drevené kladivá: Používané rezbármi a stolármi na opracovanie dreva.
• Zariadenia na zabíjačky: Súčasť tradičnej dedinskej kultúry, spojená s výrobou jaterníc a iných mäsových výrobkov.
• Váhy: Nerovnomerné váhy na váženie objemného tovaru.
• Vinohradnícke lisy (preš): Kladové a vretenové lisy používané na lisovanie hrozna.
• Rotačné mútovníky: Nádoby na mútenie masla.
• Zariadenia na spracovanie ľanu a konope: Svedectvo o náročnej práci pri výrobe textílií.
• Nádoby na vodu: Vyrobené z dreva a spevnené obručami.
• Opálky: Košíky rôznych tvarov používané na uskladnenie a transport materiálov.
• Drevené korytá: Používané na miesenie chleba a pranie.
• Chlebová lopata: Okrem pečenia slúžila aj pri rôznych zvykoch.
• Košikárske výrobky: Používané na uskladnenie a transport.

Mlyn ako pýcha obce a turistický cieľ

Jelčiansky vodný kolový mlyn je dnes nielen významnou technickou pamiatkou a stredoeurópskou raritou, ale aj pýchou obce Jelka. Jeho obnova a sprístupnenie verejnosti v rámci medzinárodného projektu prispelo k zvýšeniu turistickej atraktivity regiónu a vytvoreniu novej infraštruktúry pre vodnú, cyklo a rekreačnú turistiku. Návštevníci, ktorí sa chcú vrátiť v čase a spoznať technickú zručnosť našich predkov a ich každodenný život, by si návštevu tohto pozoruhodného miesta rozhodne nemali nechať ujsť.

Otváracie hodiny:

• Letná sezóna: 1. apríl - 31. október, denne od 9:00 do 12:30 a od 13:00 do 19:00.
• Zimná sezóna: 1. november - 31. marec (presné otváracie hodiny v zimnej sezóne je potrebné overiť).

Vodný mlyn v Jelke patril Jozefovi Némethovi, po ňom jeho synovi Vincentovi a do roku 1973 Ernestovi Némethovi. Najstarší písomný doklad o mlyne pochádza z roku 1894. Je to plán využitia vody mlyna Jozefa Németha, technický popis, podrobné kresby konštrukcie lodného mlyna a polohopisný plán úseku Malého Dunaja v chotári Jelka. Plán vyhotovil diplomovaný merník a stavebný podnikateľ z Budapešti Sándor Visnovsky. Lodný mlyn mal koleso na spodný náhon, ktoré priemer 4 m, šírku 4,5 m a 28 lopát. Vodné koleso poháňalo jeden pár mlynských kameňov v priemere 0,94 m. Vodu na koleso usmerňovala vzdúvacia hať vybudovaná z prútia, o údržbu ktorej sa staral vlastník mlyna. Povolenie na prestavbu lodného mlyna na kolový bolo vystavené dňa 30. augusta 1899. V prestavanom mlyne sa začalo mlieť v roku 1906. Prestavba jednopodlažnej budovy na viacpodlažnú sa pravdepodobne uskutočnila do roku 1916. Počas tejto prestavby namiesto pôvodných mlecích kameňov inštalovali valcovú stolicu, výťahy a iné novšie stroje. Mlyn od posledného majiteľa kúpil v roku 1973 Okresný národný výbor v Galante a jeho vlastníkom do roku 2002 bolo Vlastivedné múzeum v Galante, ktoré dalo vypracovať technické zameranie a projektovú dokumentáciu objektu a pre havarijný stav budovy mlyn rozobralo. Obnoviť mlyn a jeho areál sa podarilo zásluhou Obecného úradu v Jelke, obnova trvala 18 mesiacov od novembra 1992 a expozíciu mlynárstva verejnosti sprístupnili v auguste 1994. V areáli mlyna je vybudovaná expozícia, ktorá sa zameriava na poľnohospodársku minulosť obce Jelka. Rekonštrukčné práce na Vodnom mlyne v Jelke sa v rokoch 1999 - 2016 realizovali s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR zo Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia a Obnovme si svoj dom. V rokoch 2017 - 2019 sa v rámci Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika-Maďarsko realizoval projekt „Objavte Malý a Mošonský Dunaj na bicykli a na člne“ spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Návštevníci, ktorí si chcú doplniť svoje poznatky, môžu porovnať prácu poľnohospodárov v minulosti a dnes, keď skoro všetko funguje stlačením jediného gombíka.

tags: #rekonstrukcia #mlyn #jelka