V dnešnej dobe, keď sa developerské projekty často zameriavajú na rýchlu výstavbu moderných konštrukcií na mieste starých priemyselných objektov, predstavuje rekonštrukcia a adaptácia takýchto pamiatok skôr výnimočný prístup. Mnohokrát sa stretávame so scenárom, kde staré budovy ustúpia novým, rýchlo postaveným štruktúram, pričom sa nerieši ich historická hodnota a potenciál. Tento prístup, hoci finančne a časovo menej náročný, často vedie k strate jedinečného architektonického dedičstva. Napriek tejto prevažujúcej tendencii sa však nájdu prípady, kde sa do tradičných industriálnych objektov prináša netradičné riešenie s modernými prvkami. Postaviť na nohy staré, dať nový zmysel industriálnej pamätihodnosti, dodať glanc a šik starine je u nás skôr vecou hŕstky architektov a niekoľkých nadšencov.
Mocní a majetní sa pre adaptáciu vyslúžilých priemyselných, no architektonicky dômyselných objektov, nadchnú len výnimočne. Do módy prišlo opäť moderno. Moderno na súčasný spôsob znamená pre nemennú väčšinu a menovitú menšinu začať úplne nanovo, od piky, pardón - od novej výkopovej jamy na mieste starej fabriky, skladu, pivovaru, vodárne, sýpky či mlyna. Do čista, do hranata, s konečnou platnosťou a tichým súhlasom kompetentných! Ujalo sa a pomaly už prestalo aj poburovať: búrať bez povolenia na asanáciu. Bez piety, bez úcty, sami proti sebe. Developeri a investori mysliaci štýlom „tu a teraz“ zabúdajú (dobre vedia - nepovedia), že naklonovaná architektúra zo skla a ocele rýchlo zovšednie. Zaužilo sa urobiť za všetkým hrubú čiaru, nezaťažovať sa minulosťou a nebodaj nutnosťou zakomponovať staré múry, oceľové konštrukcie alebo zrepasované drevené trámy industriálnej pamiatky do nového projektu.
Prípad Starého mlyna: Vízia architektov Kvasnicovej a Zelenického
S architektmi Patríciou Kvasnicovou a Tiborom Zelenickým som sa prvý raz stretla pred ich mlynom. Kúpili ho ako ruinu voľakedajšieho mlyna rodiny Pullmanovcov, objekt, ktorý bol odsúdený na zánik. Avšak, vďaka ich vízií a odhodlaniu, tento objekt sa vykresal, vylúpol zo zeme a kamenných múrov. Tibor a Patrícia - partneri v živote i architektonickom projektovaní - bez prehnaných či zásadných tvarových a dispozičných zmien vyťažili zo schátralého objektu pôvodné architektonické prvky. Tie nový projekt vyňal z časovej závislosti a realizácia im prisúdila nielen funkčnosť, ale zdôraznila aj estetiku pôvodných konštrukcií a materiálov.
Celý proces rekonštrukcie sa začína priam sakrálnym vstupom do dispozične otvoreného prízemia s kuchyňou a jedálňou. Po drevenom schodisku, umiestnenom na oceľových profiloch, možno vystúpiť do spoločenského priestoru s obývačkou, knižnicou, kozubom a nazrieť z výšky galérie na prízemie priehľadom vybraným z podlahy. Architektonické odkazy na minulosť mlyna vyvstali z jeho pôvodnej konštrukcie, súčasne však zaujali dôstojné miesto v modernom vzhľade zrekonštruovanej stavby. Po dôslednom „oprášení“ vzhľadu budovy, posilnení statiky a čiastočnom otvorení dispozície v spoločenskej zóne pôsobia absolútne novo, moderne, bez zbytočnej nostalgie.
MIESTA PREČ - ECOREC - spracovanie odpadu na alternatívne palivo
Princípy a realizácia: Spojenie minulosti a súčasnosti
Architekti napríklad radi zatraktívnia budovy rozstrelením okien po fasáde. Narušia tak monotónnosť línií a geometrie vonkajších stien. V prípade mlyna sa objavilo aj okrúhle okno v blízkosti bývalého náhonu, ktoré sa bez váhania priznalo, zasklilo a vpustilo do prízemia viac svetla, čím sa otvoril nový pohľad na okolitú krajinu. Tento prístup bol súčasťou zámeru zrekonštruovať a osviežiť vzhľad starého mlyna pri využití čo najviac originálnych materiálov a prvkov.
Rekonštrukcia mlyna ukázala, že nie je nevyhnutné uberať sa cestou zakonzervovania v čase. Naopak - minulé poslúži v celej svojej podstate súčasnému. Akokoľvek moderná architektúra nemusí predsa odmietať všetko, čo tu bolo predtým. Nezmyslom je nostalgia za všetkou starou priemyselnou architektúrou, ktorá v spomienkach zružovela. Obhajoba a záchrana sa stáva opodstatnenou tam, kde ide o jedinečné a vzácne riešenia, architektonicky zaujímavú výpoveď doby, kde sa priam ponúka možnosť adaptácie objektu na nový účel s nezameniteľným génius loci.
Tibor a Patrícia patria k architektom, pre ktorých je cťou a tvorivým sviatkom nechať sa viesť inštinktom pôvodných staviteľov. Mlyn v Branči vďaka ich záujmu ochotne prijal novú podobu. Preskákali si svoje pri výmene časti pozemku, pri dôslednom rozobratí a zložení drevenej nosnej konštrukcie, pri odvodňovaní a statickom zabezpečení stavby.
Technické výzvy a riešenia
V okolí mlyna tečie rieka, z ktorej v 50. rokoch vybudovali rozvádzací systém na napájanie ryžových polí. Vtedy sa skúšalo všeličo. Voda, ktorá tiekla do mlynských náhonov, sa reguláciou stratila, ale múry mlyna ostali vlhké. Hladina spodnej vody sa zdvíha najmä na jar. Vnútornú stranu obvodových múrov udržiava v suchu rigol ukrytý pod podlahou, ktorým voľne prúdi vzduch. Pred týmito úpravami bolo nutné spevniť základy. Piloty z dreva tu už síce boli aj predtým, ale časť z nich už doslúžila a navyše pri rekonštrukcii sa zistilo, že mlyn bol dodatočne nadstavovaný. Základovú pôdu spevnili z troch strán objektu ďalšími pilotami a rozšírenými základmi, ktoré sa o ne opreli, čím sa zastavilo nerovnomerné sadanie stavby. Na úrovni prvého podlažia nahradili chýbajúce stužujúce vence oceľovými tiahlami, ktoré zopli obvodové múry do celku a sú ukryté v podlahe.
Keď manželia kúpili mlyn, nebolo v ňom už skoro nič z pôvodného zariadenia, okrem triedičky múky. Najprv sa tu mlelo vďaka vodnému náhonu, neskôr pomocou elektriny. Prízemie sa stalo vďaka času, ktorý ho ponoril do nánosov zeminy a zvyškov rôznych stavebných zásahov, tmavým suterénom. Schody vtedy strmo stúpali zo suterénu na prízemie, ktoré sa dnes ocitlo nad úrovňou okolitého terénu. Bývalý vstup do mlyna je teraz výstupom na malú terasu nad vchodom do budovy. Zo severovýchodnej strany prirástla k mlynu záhradná terasa s prekrytím, ktoré dovolí rodine posedieť si vonku aj počas horúcich dní. Terasa je prepojená s kuchyňou zaskleným vstupom. Dvere sú vkomponované do veľkého zasklenia, ktoré sa tiahne cez dve podlažia. Bol to jediný radikálny stavebný a architektonický zásah do vzhľadu fasády s možnosťou presvetlenia interiéru.
Energetická efektívnosť a udržateľnosť
Práve vďaka masívnym múrom a malým oknám je dom energeticky nenáročný. Za vykurovanie sa platí menej ako u susedov, a predpokladá sa, že to bude ešte výhodnejšie po plánovanej inštalácii slnečných kolektorov. Hrubý detail patrí k znakom industriálnej architektúry. Jej vzhľad zmäkol časom a poľudštením súčasnými rekonštrukciami.
Ak zosúčasniť a zobytniť starý mlyn dokáže jedna odhodlaná rodina architektov, čo by potom dokázala s industriálnym kultúrnym dedičstvom osvietená developerská firma, štátom pamätivhodne nasmerované investície a prebudené povedomie našincov!? Možno je načase skončiť hru, či sporný objekt je pamätihodný alebo nesúci na prežitie, či ho zaradiť alebo nezaradiť medzi kultúrne pamiatky, prestať zneužívať statické posudky na ospravedlnenie asanácií toho mála, čo nám z industriálu ostalo.
Príklady adaptácií industriálnych stavieb na bývanie
Mnohé pôvodne hospodárske stavby dnes po rekonštrukcii nachádzajú uplatnenie ako bývanie. Nielen víkendové, ale trvalé. Starý mlyn v CHKO Křivoklátsko v ČR je špecifický prípad. Rekonštrukcia starého mlyna (pôvodnej papierne) sa uskutočnila v dvoch etapách. A tak musel pri premene brať do úvahy charakter už obnovenej časti. Medzi nimi je deliaca stena, stavba zvnútra funguje prakticky ako dvojdom. Táto deliaca stena bola pôvodne štítová, v 40. V pôvodnej časti starého mlyna bývajú rodičia architektovej manželky. Obe časti sú prepojené v suteréne a na druhom podlaží, ale nie na úkor súkromia. Niektoré malé okná architekt nahradil veľkými, pribudla pobytová terasa na úrovni kuchyne s kovovým mostíkom. Vstupná časť dvora má esprit sala terreny, otvorenej stavby typickej pre barokové záhrady.
V interiéri na prvý pohľad zaujme vertikálne členenie s otvorenými priestormi na každom podlaží. Poschodia spája schodisko osvetlené zhora. Na zvýšenom prízemí sa nachádza detská izba so šatníkom a kúpeľňou, na prvom podlaží obývačka s kuchyňou. Podkrovie patrí spálni a pracovni. Nachádza sa tu aj druhá kúpeľňa. Zaujímavosťou je, že v interiéri nájdete väčšinou len nábytok z 50. až 80. rokov 20. storočia alebo originálny nábytok často z pôvodných materiálov. Špeciálny význam majú bytové textílie. Výrazná je tiež unikátna tapiséria v priestore nad schodiskom. Koberec v pracovni je dielom Antonína Kybala. „Od začiatku bolo mojím zámerom nadviazať na industriálny charakter stavby, a to najmä zachovaním veľkých otvorených priestorov s pôvodnými trámovými stropmi na každom podlaží. Pri prestavbe sme použili najmä drevo, kov, štukové omietky a cementovú stierku.
Lokalita a jej vplyv na dizajn
Máme pekných 5 700 m2 pozemku. Ruch od cesty je minimálny. Skutočný hlavný ťah ide z Banskej Štiavnice na Banskú Belú. Tadiaľto prechádzajú len miestni, zriedkavo z iných krajov. Siluetu stavby, typickú pre mlyn, si uvedomia len tí, ktorí o starých vodných mlynoch čosi tušia. Na obytnú rozložitú časť domu nadväzuje technická, ktorá sa k mlynskému pôvodu priznáva susedstvom s potokom a kamennou stenou posadenou o úroveň nižšie. Za ňou je uzatvorený dvor, v ktorom sa pred tristo rokmi roztočilo koleso mlyna.
Aby schody zo smrekového dreva pôsobili ľahko, viedli sa stredom domu najprv ukladané na murive a potom na oceľovej schodnici votknutej do nosného múru. Časť starého muriva museli kvôli priestoru na schody vybúrať. Kým v mlyne nie sú deti, zábradlie nebude. Spoločensky unaveným nie je vstup na schodisko dovolený. To, že sa dom podvolil otvoriť priestoru, prijať do seba kajinu, je zásluhou nápadu s klenbovými vstupmi v obvodovom murive. Denné svetlo sa môže kĺzať aj útrobami mlyna. Dostane sa do obývačky aj kuchyne, ktoré boli pôvodne za hrubými múrmi s malými oknami. Nadokenné oblúky sa robili nanovo s plnými tehlami. Jednopolicová knižnica po obvode hranola nad zasklením verandy vznikla ako prekrytie hranola za izoláciou. Michal na knihy dočiahne. Stôl v obývačke síce pochádza z bývalého bytu, no teraz má kratšie nohy, odkladací priestor a širšiu plochu z dosák zo starej šopy.
Architektonický prístup k interiéru
Vnútorné zariadenie domu je výrazom životného názoru toho, kto v ňom žije. Ideálne by malo platiť, že interiér by si mal každý zariadiť sám. Kto nemá vlastný životný názor, toho domov osobitý výraz nezíska. Ide o výsostne osobnú záležitosť a to je dôvod, prečo patrí navrhovanie rodinných domov a súkromných interiérov k najťažším disciplínam v architektúre. Priestorové videnie architekta si laik osvojí len ťažko.
Názov stavby: Areál Starý mlynCharakteristika: RekonštrukciaArchitekti: Ing. arch. Tibor Zelenický, Ing. arch. Patrícia KvasnicováProjektant: Architektonický ateliér In AntisZačiatok realizácie: Február 2004Koniec realizácie: Marec 2005Ocenenie: Slovenská komora architektov vyhlásila v októbri Ceny za architektúru CE.ZA.AR 2008.
tags: #rekonstrukcia #makyta #bytca