Rekonštrukcia a oživenie lyžiarskych vlekov: Od minulosti k modernej prevádzke

Príbeh lyžiarskeho vleku na Krokave, ktorý je zhruba osem rokov mimo prevádzky, sa vďaka novým majiteľom píše nová kapitola. Táto iniciatíva, spolu s podobnými projektmi obnovy v Liptovskej Tepličke a Liptovskom Mikuláši, naznačuje rastúci záujem o revitalizáciu lokálnych lyžiarskych stredísk a ich prínos pre komunity.

História a Prvá Prevádzka Lyžiarskeho Vleku na Krokave

Výstavba lyžiarskeho vleku na Krokave, malej dedinke v Rimavskosobotskom okrese, sa začala v roku 1984. Pavel Polčáni, ktorý pôsobil ako vlekár od samého začiatku, si pamätá, že vlek aj s neďalekým rekreačným strediskom patril Slovenským lučobným závodom (SLZ) Hnúšťa. Prvé spustenie do prevádzky sa uskutočnilo v roku 1985. Jednalo sa o moderný vlek typu Tatrapoma H-130 s hodinovou kapacitou 1000 osôb. Jeho "zlaté" obdobie trvalo približne do roku 1995. V tomto čase bol vlek využívaný nielen bežnými návštevníkmi, ale aj zamestnancami SLZ, ktorí mali k dispozícii permanentky za polovičnú cenu.

Obdobia Prevádzky a Zmeny Vlastníctva

Po "zlatom" období nastala zmena prevádzkovateľa a neskôr, okolo roku 2005, aj zmena majiteľa, ktorý odkúpil rekreačné stredisko aj s vlekom. Toto obdobie prinieslo druhé vrcholné obdobie prevádzky vleku. Investovalo sa do modernizácie, kúpil sa ratrak a skútre, a vlek prešiel rekonštrukciou. Pavel Polčáni, ktorý v stredisku trávil veľa času, spomína na to, ako sa jeho deti naučili lyžovať práve na Krokave a dnes sú z nich perfektní lyžiari. Dokonca existoval zámer skupiny vlekárov z Hnúšte odkúpiť vlek a prevádzkovať ho vo vlastnej réžii, no tento zámer sa napokon nepodarilo zrealizovať, najmä kvôli podmienke odkúpenia aj chaty, na ktorej prevádzku sa necítili.

Noví Majitelia a Budúcnosť Krokavy

Nedávno kúpili vlek aj s neďalekým rekreačným strediskom noví majitelia z Nitry. Ich ambíciou je nielen vrátiť vlek do prevádzky, ale aj vybudovať umelé zasnežovanie. Už v minulosti bol na tento účel vypracovaný projekt, ktorý rátal s vybudovaním malého jazierka na zasnežovanie, keďže priamo pod vlekom tečie potôčik. Starosta Krokavy, Lukáš Remper, vníma aktivitu nových majiteľov pozitívne a obec sa im snaží pomôcť. Vlek sa im už podarilo opraviť a je funkčný. Vyčistili tiež zjazdovku od náletovej zelene. Presný termín spustenia vleku je však zatiaľ ťažké predpovedať, nakoľko je potrebné vybaviť množstvo povolení.

Výzvy spojené s pozemkami a dotáciami pre lyžiarske vleky

Problémy s prevádzkovaním lyžiarskych vlekov sa však netýkajú len ich technického stavu. V posledných rokoch sa objavila vlna odporu voči vyňatiu niektorých lokalít z registra pôdnych blokov, tzv. LPIS-u. Ide o plochy, na ktoré poľnohospodári roky bez problémov poberali dotácie, no zrazu sa stali lokalitami bez podpory. Tieto plochy sa nachádzajú najmä pod lyžiarskymi svahmi, lyžiarskymi vlekmi, ale aj v blízkosti malých regionálnych letísk či jazdeckých areálov.

Poľnohospodár Marián Železník zo Zuberca, ktorý na lúkach, vrátane tých pod lyžiarskymi vlekmi, pasie približne 700 kusov hovädzieho dobytka a takmer 500 oviec, poukazuje na to, že tieto zjazdovky nie sú v horských podmienkach, ale vznikli na dlhodobo obhospodarovaných lúkach blízko obcí. Nie sú to extrémne strmé svahy a poľnohospodári na nich bežne hospodária s využitím techniky ako rezačka, hrabačka či kosa. Celkovo sa problém dotýka asi dvoch tisíc hektárov pôdy, najmä v horských oblastiach, ktoré tak prichádzajú o dotácie, hoci poľnohospodári nič nezmenili na svojom obhospodarovaní, nájomných zmluvách ani platení daní.

Ministerstvo pôdohospodárstva argumentuje, že plochy pod vlekmi a podobné lokality nie sú oprávnené poľnohospodárske plochy na priame platby na základe legislatívy. Vykonané audity a analýzy satelitných snímok preukázali, že viaceré plochy nespĺňajú požiadavky. Ministerstvo uvádza, že poľnohospodárska plocha nesmie byť obmedzovaná nepoľnohospodárskou činnosťou viac ako 28 dní v roku, resp. 14 dní v období od 15. mája do 15. septembra. Upozorňuje sa tiež na zdegradovaný stav plôch po lyžiarskej sezóne v dôsledku ratrakovania, udusávania lyžovaním, umelého zasnežovania a stavebných prác.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora iniciovala diskusiu s rezortom a navrhuje, aby ministerstvo v prípade, ak tieto pôdy nemajú nárok na priame platby, vyčlenilo zo štátneho rozpočtu financie na podporu. Komora tiež zdôrazňuje, že bez poľnohospodárov by lyžiarske svahy alebo plochy pri letiskách zarástli burinou, zmenil by sa vzhľad krajiny a funkcia týchto plôch. Zároveň odsudzuje praktiky vedúce k zneužívaniu priamych platieb, ale odmieta, že by sa v prípade lyžiarskych vlekov a podobných plôch jednalo o takéto záujmy.

Obnova Lyžiarskych Stredísk: Liptovská Teplička a Liptovský Mikuláš

Príkladom úspešnej obnovy lyžiarskeho strediska je Liptovská Teplička v okrese Poprad. Po dlhšej odmlke bolo stredisko opäť spustené do plnej prevádzky. Vďaka celoročnej príprave sa podarilo spojazdniť najväčší vlek, ktorý je dlhý kilometer s prevýšením takmer 300 metrov a má 130 kotiev. K dispozícii je aj menší vlek s 80 kotvami a dĺžkou do 500 metrov, a tiež malý "vlečik" pre najmenších s dĺžkou do 200 metrov. V pláne je aj malý vlek pre deti a v budúcnosti aj sedačková lanovka, hoci to je dlhodobý projekt. Chýba ešte prepojenie medzi menším a väčším vlekom, nakoľko prírodný sneh sa roztopil a umelé zasnežovanie zatiaľ nie je k dispozícii. Obnovené stredisko víta aj takmer 2500 obyvateľov obce, ktorí sa radi vracajú na miesta, kde sa kedysi učili lyžovať. Pôvodné obľúbené lyžiarske stredisko bolo zatvorené v roku 2011 pre jeho nerentabilnosť a komplikácie s množstvom vlastníkov pozemkov.

Ďalším projektom je revitalizácia lyžiarskeho vleku nad najväčším sídliskom v Liptovskom Mikuláši, v Lesoparku Háj-Nicovô. V rámci memoranda o spolupráci medzi mestom, združením športových klubov, lyžiarskym tímom a prevádzkovateľom sa plánuje spustenie a modernizácia vleku, zľavy pre obyvateľov mesta a komplexný rozvoj lesoparku s celoročným využitím. Mesto poskytne finančné prostriedky a bude spolupracovať pri získavaní externých zdrojov. Združenie športových klubov vloží do projektu majetok lyžiarskeho vleku a zabezpečí jeho dlhodobé využívanie a vysporiadanie pozemkov. Spoločnosť P. S. N. Liptov zabezpečí spustenie a prevádzkovanie areálu s výraznými zľavami. Plánuje sa nahradenie vleku sedačkovou lanovkou, modernizácia zasnežovania, vybudovanie detského vleku a dobudovanie bežeckých tratí. Nadšenci pracujú na opätovnom spustení tridsaťročného vleku, ktorý by mal umožniť prvým lyžiarom spustiť sa po svahu už počas blížiacich sa vianočných sviatkov, po sedemročnej odmlke. Pre väčšinu obyvateľov Liptovského Mikuláša to bude najbližšia možnosť lyžovačky.

tags: #rekonstrukcia #lyziarskeho #vleku