Humenný, často označovaný ako centrum či brána Horného Zemplína, sa pýši bohatou históriou, ktorej neodmysliteľnou súčasťou je aj impozantná sakrálna stavba - Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých. Tento chrám, ktorý je zároveň národnou kultúrnou pamiatkou (NKP) a najvýchodnejšie položenou gotickou stavbou v Európe mimo tehlovej gotiky, prešiel v nedávnej minulosti rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá mu vdýchla nový život a zároveň zachovala jeho historickú podstatu.
História Humenného a cirkevné pomery
Prvá písomná zmienka o meste Humenné siaha do roku 1317, avšak archeologické nálezy naznačujú existenciu osady na tomto mieste už v dobe bronzovej a na začiatku doby železnej. Strategická poloha na starej obchodnej ceste z juhu na sever viedla k osídleniu oblasti už v období Rímskej ríše. Historik Richard Marsina datuje vznik Humenného do polovice 13. storočia, čo potvrdzuje aj existencia hradných panstiev Jasenov a Brekov. Tieto panstvá patrili Petrovi Peteňovi, ktorý sa postavil proti novému uhorskému kráľovi Karolovi Róbertovi z Anjou. Po víťazstve kráľa Karola Róberta pri obci Bačkov v roku 1317 boli Peteňove rozsiahle majetky darované Drughetovcom.
Príchod Drughetovcov znamenal pre Humenné významný rozvoj. Na svojom panstve osadili cirkevný rád františkánov, ktorí s prispením svojho zemepána vybudovali gotický kostol zasvätený Panne Márii. K nemu bol zo severnej strany pristavaný poschodový trojkrídlový kláštor, ktorý spolu s kostolom uzatváral rajský dvor. Priame dôkazy o existencii kláštornej školy pochádzajú z roku 1456. Františkánsky kláštor v Humennom načas zanikol v roku 1531, pravdepodobne v dôsledku veľkého požiaru, ktorý zničil kostol aj kláštor.
Kostol Všetkých svätých a reformácia
V roku 1539 bol postavený farský kostol Všetkých svätých. V dôsledku šírenia reformácie sa však už na konci 16. storočia dostal do rúk protestantov. V roku 1604 sa Valentín Drugeth, ktorý bol protestantom, pridal k povstaniu Štefana Bočkaia. Po jeho smrti v roku 1609 prevzal humenské panstvo Juraj III. Drugeth, ktorý bol katolíkom. Snažil sa o zjednotenie pravoslávnych s Rímom podľa vzoru Brest-Litovskej únie a zaujímal sa o účinkovanie jezuitov. Neskôr sám požiadal o misionárov na vykonávanie misijnej činnosti v Humennom.
Juraj Drugeth umiestnil jezuitov najprv v humenskom kaštieli (vybudovanom v roku 1610 na mieste kamenného hradu) a daroval im bývalý františkánsky kláštor spolu s kostolom, ktoré zreštaurovali. Vďaka ich misijnej činnosti sa mnohí obyvatelia Humenného a okolia vrátili ku katolíckej viere. V roku 1615 Juraj III. založil jezuitské gymnázium, ktoré sa od roku 1617 spomína ako jezuitské kolégium. Vyučovalo sa na ňom až do roku 1643, kedy bolo presunuté do Užhorodu.
Ďalšie zmeny vlastníkov a náboženská situácia
V roku 1684 vymrel rod Drugethovcov po meči. Novými majiteľmi panstva sa stali Csákyovci a Van Dernáthovci, v 19. storočí potom Andrássyovci. Okrem rímskokatolíkov a gréckokatolíkov tvorili v Humennom početnú komunitu aj Židia. V roku 1778 žilo v Zemplínskej stolici 3390 Židov, pričom Humenné malo v tom čase 1914 obyvateľov. Keď v roku 1778 vyhorel rímskokatolícky farský kostol, stal sa farským chrámom jezuitský chrám a fara sa presunula do kláštora, keďže jezuitský rád bol v tom čase zrušený. Kostol Všetkých svätých sa už neobnovil a jeho kamene použili Židia na stavbu svojej synagógy v roku 1795. V roku 1856 židovská náboženská obec založila trojtriednu verejnú ľudovú školu. V Humennom tak existovali už dve školy. V roku 1889 bola dokončená aj obchodná škola, prvá obchodná akadémia v Rakúsko-Uhorsku. V roku 1890 bol postavený kalvínsky kostol a o rok neskôr neoklasicistický kostol na kalvárii.
V roku 1921 a 1930 bola konfesionálna štruktúra obyvateľstva nasledovná:
| Náboženstvo | Podiel v roku 1921 | Podiel v roku 1930 |
|---|---|---|
| Rímskokatolíci | 45,3 % | 48,8 % |
| Gréckokatolíci | 11,9 % | 12,7 % |
| Evanjelici a.v. | 1,3 % | 1,2 % |
| Židia | 39,5 % | 32,2 % |
Druhá svetová vojna a povojnový vývoj
Situácia sa zásadne zmenila počas druhej svetovej vojny. Do októbra 1942 bolo z humenského okresu odsunutých 2600 Židov. Dnes je na budove mestského úradu pamätná tabuľa obetiam holokaustu. Farský chrám (bývalý františkánsky a jezuitský) prešiel opravou a maľbou a bol vysvätený 10. novembra 1940. Cirkevný život v meste sa opäť začal rozvíjať až po roku 1989. Boli postavené dva nové rímskokatolícke a dva gréckokatolícke chrámy a jeden pravoslávny. Zriadená bola cirkevná základná škola sv. Cyrila a Metoda, osemročné Gymnázium sv. Košických mučeníkov a gymnázium sv.
Architektúra Kostola Všetkých svätých
Súčasný kostol predstavuje rozsiahlu jednoloďovú stavbu s polygonálne ukončenou svätyňou. Jeho stavba pochádza z gotického obdobia. Jednotlivé architektonické prvky, ako napríklad klenba zachovaná vo svätyni a krúžky okien, datujú kostol do prvej polovice 15. storočia. Hviezdicová klenba má vyžľabené rebrá a v jej strede, pri krížení rebier, sú umiestnené malé štítky s jednoduchými rozetami. Súčasťou výzdoby kostola sú vitrážové okná akademického maliara Mikuláša Klimčáka, rodáka z Humenného. V kostole sú uložené aj telesné pozostatky svätého Bonifáca, ktoré získal humenský pán Žigmund II.
Kláštor je pripojený ku kostolu na severnej strane a vytvára s ním jednotný celok. Podľa použitých stavebných hmôt možno kláštor považovať za starší, pretože tento typ kláštorných stavieb sa uchováva v priebehu niekoľkých storočí. Celé vnútorné zariadenie je pseudogotické a vzniklo v druhej polovici 19. storočia. Tri zaujímavé obrazy sa nachádzajú v kláštornej chodbe vedúcej do sakristie.
Súčasnosť a duchovný význam
Vstup do starého humenského kostola evokuje pocit zastavenia času. Stáročné premodlené múry poskytujú pocit bezpečia, istoty a pokoja. Kostol Všetkých svätých v Humennom vyniká atmosférou starých chrámov, ktorá nie je daná len úžasnou historickou hodnotou gotiky, ale predovšetkým nesmiernou duchovnou silou prúdiacou zo svätostánku. Všetci svätí upriamujú myseľ, srdce i dušu návštevníka k jednému Svätému.
Roráty a pastoračná služba
S obdobím Adventu a prípravou na sviatky Narodenia Pána neodmysliteľne súvisí slávenie rorátnych svätých omší. V Humennom to nie je inak. Dekan František Mariňák uvádza, že veriaci prichádzajú do Kostola Všetkých svätých na roráty veľmi radi. „Rorátne sväté omše sa slávia skoro ráno, ešte za tmy, pri svetle sviec, takže to má neopakovateľnú atmosféru.“ Na tieto omše prichádza nielen vyššia veková kategória, ale aj množstvo detí, čo výrazne závisí od rodičov a starých rodičov. Príprava na Vianoce vo farnosti Všetkých svätých je spojená s bohatou pastoračnou prácou a duchovnou službou. Pred Vianocami sú dlhé rady na svätú spoveď, pričom mnohí ľudia pristupujú k sviatosti zmierenia raz za rok. Mnohí, ktorí žijú, študujú či pracujú mimo Humenného, prichádzajú na sviatky domov a využívajú aj možnosť svätej spovede.
Rekonštrukcia kostola
Od začiatku augusta do konca októbra prešiel Kostol Všetkých svätých rozsiahlou rekonštrukciou. Zrekonštruovaný chrám požehnal košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober na odpustovú slávnosť Všetkých svätých 1. novembra. Humenský dekan František Mariňák vtedy vyzdvihol radosť komunity po ukončení prác a pripomenul viac ako 600-ročnú históriu kostola. „Aj z tejto vďačnosti a Božej blízkosti a pôsobenia Božieho ducha rastie živé kresťanské spoločenstvo. To je to podstatné na tomto novom oltári, združuje ľudí. Dáva vás dokopy ako živé kamene. Obnova tohto kostola je výrazom vašej hlbokej viery v Ježiša Krista,“ povedal. Dekan Mariňák tiež zdôraznil nápomocnosť všetkých veriacich farnosti pri obnove. „Veriaci sa naozaj promptne zapojili do všetkého, čo sa tu dialo, cez tisícky hodín brigád, ktoré tu odpracovali naši chlapi, cez mnohé obety a finančné dary.“
Príprava na obnovu interiéru gotickej stavby trvala viac ako rok. Keďže kostol je národnou kultúrnou pamiatkou (NKP), farnosť na nej úzko spolupracovala s Krajským pamiatkovým úradom v Prešove. Pôvodný zámer kostol len vymaľovať sa rozšíril o výmenu starej elektroinštalácie a nainštalovanie podlahového kúrenia. Keďže steny už neboli biele, ale sivé až čierne od radiátorov, pôvodne sa uvažovalo len o vymaľovaní interiéru. Následne sa však začali zvažovať aj ďalšie možnosti opravy chrámu, čo viedlo k rozšíreniu rozsahu prác. Keďže kostol bol aj tak zatvorený, rozhodlo sa, že sa spraví aj nové kúrenie. Po porade s liturgickou komisiou sa namiesto vyhrievacích panelov do lavíc zvolilo podlahové kúrenie. Okrem plánovaných prác opravili aj presbytérium. „Dosiahli sme všetko, čo sme si predsavzali. Kostol prešiel komplexnou rekonštrukciou elektroinštalácie a vzduchotechniky. Podarilo sa nainštalovať podlahové vykurovanie, očistili sa steny a následne vymaľovali,“ bilancuje Milan Macko, člen farskej ekonomickej rady. Rekonštrukciu zakončili maliarske práce a položenie novej dlažby, pričom bola zvolená travertínová dlažba. Celá rekonštrukcia prebehla s úzkou súčinnosťou s Krajským pamiatkovým úradom v Prešove. Obnova pamiatky bola financovaná aj z verejných zdrojov.
V interiéri rímskokatolíckeho Kostola Všetkých svätých v Humennom sa v týchto dňoch realizujú rekonštrukčné práce. Z tohto dôvodu je chrám pre veriacich v súčasnosti zatvorený. Ako uviedol dekan František Mariňák, príprava na obnovu interiéru gotickej stavby trvala viac ako rok. Keďže kostol je národnou kultúrnou pamiatkou (NKP), farnosť na nej spolupracovala s Krajským pamiatkovým úradom v Prešove. Rekonštrukcia sa začala len pred pár dňami, napriek tomu je už tam nainštalovaná vzduchotechnika. Súčasťou projektu je aj výmena elektroinštalácie, svetiel či ozvučenia. Zároveň sa v kostole inštaluje kamerový systém. Chrám sa okrem funkčných vylepšení dočká aj estetického vynovenia. Obnova pamiatky by mala byť ukončená do konca októbra tohto roka. Projekt je financovaný aj z verejných zdrojov.
Humenský dekan spolu so svojimi kaplánmi sa všetkým veriacim, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomáhali pri rekonštrukcii chrámu, odmenil v sobotu 23. novembra slávnostnou svätou omšou a zabíjačkovými hodmi na farskom dvore.
Humenné ako centrum Horného Zemplína
Mesto Humenné, často nazývané aj centrom či bránou horného Zemplína, sa rozprestiera v severovýchodnej časti Slovenska, pri sútoku riek Laborec a Cirocha. Humenné vzniklo zo starej slovanskej osady pri rieke Laborec. Nájdené artefakty však dokazujú, že územie mesta bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvá písomná zmienka o Humennom pochádza z roku 1317. Najvyhľadávanejším turistickým objektom mesta je renesančný kaštieľ s rozsiahlym parkom. Staviteľmi kostola i kláštora boli františkáni. K dávnej histórii mesta i regiónu patria neďaleké ruiny hradov Jasenov a Brekov.
Pravoslávna cirkevná obec v Humennom
História a vznik Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom siahajú až k samotným počiatkom kresťanstva na teritóriu strednej Európy, ku misijnému dielu Cyrila a Metoda v 9. storočí na území staromoravského štátu. Oblasti východného Slovenska boli postupne pričleňované k stredovekému uhorskému štátu. Vzhľadom na toleranciu vládnúcej arpádovskej dynastie ku gréckej a slovanskej tradícii, pravoslávie sa mohlo pomerne pokojne rozvíjať. Sťažené podmienky pre humenský región nastali v 14. storočí, keď sa Humenné stalo sídelným mestom pre Drughetovcov. Podľa historických zápisov boli v Humennom v tom čase dva chrámy: jeden zasvätený všetkým svätým, druhý apoštolovi Petrovi.
Farský kostol Všetkých svätých v Humennom, ako najstarší gotický františkánsky kláštorný kostol v Prešovskom kraji, opäť otvoril svoje brány veriacim po rozsiahlej rekonštrukcii. Kostol bol postavený koncom 14. a začiatkom 15. storočia. V roku 2022 si humenská farnosť pripomenula 700. výročie prvej písomnej zmienky o farnosti.
Komplexná rekonštrukcia kostola, ktorá zahŕňala výmenu elektroinštalácie, vzduchotechniky a inštaláciu podlahového kúrenia, spolu s čistením a maľovaním stien, bola úspešne ukončená. Spolu so stavebnými robotníkmi boli v kostole prítomní aj pamiatkari, dohliadajúci na zachovanie historickej hodnoty stavby.
Článok sa venuje aj petícii za opravu cesty na cintorín v Humennom, ktorú spísali obyvatelia Majakovského ulice. Poukazujú na to, že cesta slúži nielen im, ale aj stavebným strojom, vozí sa tadiaľto materiál a chodia po nej pozostalí. Podľa obyvateľov cesta potrebuje dôkladnú rekonštrukciu, nie len plátanie dier. Hovorkyňa humenskej radnice potvrdila, že poslanci schválili prostriedky na opravu chodníkov a miestnych komunikácií, avšak tieto prostriedky nemusia postačovať na komplexnú opravu všetkých úsekov. Mesto môže zrekonštruovať len toľko ciest a chodníkov, na ktoré poslanci schválili finančné prostriedky, aby neporušilo zákon. Obyvatelia Majakovského ulice vyjadrujú sklamanie nad tým, že cesta je len dočasne opravená a zvažujú ďalšie kroky, vrátane stretnutia s primátorkou a prípadnej nátlakovej akcie na Sviatok všetkých svätých, ak im mesto nevyjde v ústrety.
tags: #rekonstrukcia #kostola #humenne