Kaštieľ v Palárikove, kedysi sídlo šľachtického rodu Károlyiovcov a neskôr centrum štátneho lesného hospodárstva, prešiel dlhou a pohnutou históriou. Jeho súčasná podoba je výsledkom viacerých prestavieb a rekonštrukcií, ktoré mu vdýchli nový život a premenili ho na významné centrum poľovníckeho turizmu a kultúrno-historického dedičstva.
Počiatky a baroková nádhera
História kaštieľa siaha do polovice 18. storočia, kedy bol postavený v barokovom slohu na podnet grófa Alexandra I. Károlyiho. Jeho vznik súvisel s odkúpením rozsiahleho veľkostatku na mieste staršieho kaštieľa Kaunitzovcov. Autorom pôvodného architektonického návrhu bol Franz Anton Hillebrandt. V tom čase sa obec ešte spomínala pod názvom Tót Megyer, čo neskôr prešlo na Slovenský Meder. Pôvodný kaštieľ bol jednoposchodový, s pôdorysom v tvare písmena U. Jeho priečelie zdobil rodový erb Károlyiovcov. Stredné krídlo so vstupnou sieňou bolo prepojené s hlavným schodiskom, zatiaľ čo bočné krídla obsahovali ďalšie schodiská. V interiéri sa nachádzali apartmány pre pána a pani, detské izby, hudobný salón, fajčiarsky salón, herňa a knižnica, ako aj priestory pre hostí. Kaštieľ disponoval približne deväťdesiatimi izbami, zariadenými honosným nábytkom, zbierkami zbraní, trofejí, obrazov, kobercov a porcelánu. V centrálnej časti nad schodiskom bol umiestnený zvon, ktorý slúžil na zvolávanie obyvateľov kaštieľa. Knižnica v strednej časti kaštieľa obsahovala viac ako 12 000 zväzkov, neskôr obohatených o knihy z Apponyiovskej knižnice.
Klasicistická premena a rozsiahly areál
Významná prestavba kaštieľa sa uskutočnila v roku 1866, kedy bol podľa projektu architekta Miklósa Ybla prebudovaný v klasicistickom štýle s využitím napodobenín antických vzorov. Táto premena dala kaštieľu jeho charakteristický vzhľad s klasicistickým architektonickým členením. Stavba má predstavaný portikus a rizalit, ako aj balkón orientovaný smerom do parku. Fasáda dodnes nesie stopy tejto klasicistickej úpravy. Dve kolmé bočné krídla, ktoré boli prestavané, sú jednopodlažné.
Okolo kaštieľa sa rozprestieral rozsiahly anglický park s rozlohou 50 hektárov, ktorý voľne prechádzal do priľahlej Bažantnice. Park bol vysadený domácimi aj cudzokrajnými drevinami, s trávnatými plochami lúčneho charakteru. Členitosť parku, priehľady a pohľady boli prispôsobené jazde na koni. Cestná sieť v parku mala prírodno-krajinný charakter, s povrchom upraveným zavalcovanou drvou bez obrubníkov alebo dláždeným prírodným kameňom. Park bol oplotený pletivom na kovových stĺpoch a na obvode sa nachádzalo viacero vstupných drevených brán, pričom hlavná bola kovaná. V okolí kaštieľa sa nachádzali drevené lavičky, palmový skleník (zimná záhrada, zrušený v roku 1937), altánok a letná terasa so záhradným nábytkom. Celkový exteriér dotvárali ovocné stromy, záhrada a dva bazény s fontánami. Súčasťou areálu bol aj hospodársky dvor s koniarňami, pivnice, sýpky a studne. V blízkosti kaštieľa sa nachádzala kolkáreň, tenisové ihrisko a dokonca aj šľachtické divadlo.
Hospodársky rozvoj a technické inovácie
Šuriansko-mederské panstvo pod správou poľovníckeho kaštieľa bolo centrom vzorového poľnohospodárskeho a remeselného veľkostatku - fideikomisu. V polyfunkčnom výrobnom komplexe fungovala malá likérka, ktorá od roku 1790 vyrábala "Károlyi - likőr". O dva roky neskôr k nej pribudla pálenica produkujúca lieh výhradne pre Viedeň. V roku 1795 bola likérka rozšírená a prebudovaná na prvú manufaktúru na výrobu likérov "Tótmegyeri likőrgyár", ktorá fungovala do roku 1901. V okolí kaštieľa sa nachádzali aj píla, pivovar, dielne a iné prevádzky.
Rozvoj komplexu zvyšoval nároky na dodávky pitnej vody, preto bola vybudovaná unikátna drevená vodná veža - vodojem vysoký 22 metrov. V roku 1854, v spolupráci s majiteľmi cukrovaru v Šuranoch, Károlyiovci vybudovali súkromnú železnicu zo Šurian do Slovenského Medera. V roku 1874 bola slávnostne otvorená osobná železničná doprava. Úzkorozchodná železnica "Mederské šínky" slúžila na uľahčenie dopravy po poľných cestách, zrýchlenie zberu a odvozu poľnohospodárskych produktov a zveri, zásobovanie prevádzok v areáli panstva, a tiež na odvoz školopovinných detí z majerov do obce. V čase poľovačiek prepravovala hostí po loveckom revíri. Na jej prevádzku sa používal ťažný dobytok, neskôr kôň. Pôvodnému účelu slúžila do 30. rokov 20. storočia, pričom dnes sa z nej zachovalo len niekoľko artefaktov.
O rozsiahly majetok sa starala početná skupina zamestnancov, vrátane správcu, účtovníka, hospodára, dozorcu, záhradníkov, kováčov, gazdov, voziarov, hájnikov, kuchárov, vychovávateľky a osobných sluhov. Služobníctvo kaštieľa a zamestnanci veľkostatku bývali v juhovýchodnej časti v lokalite Majír. Ich mzda bola vyplácaná finančne aj v naturáliách.
Spoločenský život a poľovnícka tradícia
Kaštieľ v Palárikove nebol obývaný po celý rok, slúžil predovšetkým ako poľovnícky zámok pre grófsku rodinu a ich početných hostí. Život v kaštieli sa sústredil okolo poľovníckej sezóny, počas ktorej ho navštevovali mnohé významné osobnosti. Ich prítomnosť mala vplyv na formovanie obce a jej obyvateľov. Kontakt dedinčanov s inou kultúrou podporoval ich rozhľadenosť, osvojovanie si modernejších prejavov správania a mestského spôsobu života. Mladšia generácia sa stávala otvorenejšou a vzdelanejšou.
Pod patronátom Károlyiovcov vznikali v obci rôzne spoločenské združenia a spolky, napríklad Remeselnícky čítací kruh, Jednota Orla, Československá obec sokolská, Katolícky kruh, Jednota žien a futbalový klub ŠK Slovenský Meder. Organizovali sa plesy, divadelné predstavenia a kurzy varenia, šitia a domácich prác.
Gróf Ľudovít II. Károlyi, zanietený poľovník a priekopník poľovníckej kultúry a etiky, zohral kľúčovú úlohu v rozvoji poľovníctva a poľovníckeho turizmu v obci. V roku 1752 založil Bažantnicu - poľovný revír svetového mena. Vďaka premyslenému hospodáreniu s malou zverou ovplyvnil rozvoj obce a jej osídľovanie novými usadlíkmi. Organizoval významné poľovačky, na ktorých hostil účastníkov vo svojom poľovníckom kaštieli.
Vojnové udalosti a povojnové zmeny
Úspešné poľovné hospodárenie, organizovanie vychýrených poľovačiek a rozvoj obce boli prerušené vojnovými udalosťami. Rodina Károlyiovcov vlastnila kaštieľ, park, bažantnicu a priľahlé majetky do roku 1945. Pred príchodom Červenej armády gróf s rodinou emigroval do Rakúska. Počas druhej svetovej vojny bol v kaštieli zriadený lazaret, neskôr vojenské veliteľstvo. Zariadenie kaštieľa bolo odvezené, rozkradnuté a zničené.
Po vojne a znárodnení kaštieľa bol prehodnotený jeho účel a funkčné celky výrobného a poľnohospodárskeho areálu. Došlo k zrušeniu prevádzok a živelnému dopĺňaniu pozemkov zástavbou. V kaštieli boli umiestnené Štátne majetky, Poľnohospodárska škola s internátom a kancelárie Štátnych lesov. Od roku 1964 bol kaštieľ s parkom zverený do užívania Západoslovenských štátnych lesov, Lesného závodu Palárikovo, s cieľom jeho zveľaďovania, udržiavania a ochrany ako kultúrnej pamiatky.
Modernizácia a súčasné využitie
V novodobej histórii prešiel kaštieľ viacerými prestavbami pod taktovkou štátnych lesov. V roku 1970 bola realizovaná generálna rekonštrukcia, počas ktorej bola vymenená elektroinštalácia, vodoinštalácia a kanalizácia. V izbách boli postavené keramické a porcelánové kachle a zriadili sa kúpeľne. Všetky haly, chodby a izby kaštieľa boli zariadené štýlovým starožitným nábytkom, obrazmi, kobercami a inými doplnkami. Po konečnej úprave bolo reprezentačne zariadených 15 hosťovských izieb, 3 haly, knižnica a kuchyňa s dvoma reprezentačnými jedálňami.
Rozsah rekonštrukčných a modernizačných prác v rokoch 1994 - 2002, vo výške 220 miliónov Sk, dal kaštieľu jeho súčasný vzhľad. Pod záštitou Generálneho riaditeľstva Lesov Slovenskej republiky, š.p. (LSR) a Ministerstva pôdohospodárstva SR sa investovalo do stavebno-technickej úpravy a obnovy strechy, izolácie, podláh, novej konštrukcie okien a maľovky, pri zachovaní pôvodných ornamentov a časti štukatúry. Bol vybudovaný výťah a vonkajší kamerový systém.
V súčasnosti je poľovnícky kaštieľ účelovým ubytovacím zariadením patriacim pod správu LSR. Slúži na prechodné ubytovanie účastníkov poľovníckej turistiky a na objednávku poskytuje ubytovacie, stravovacie a doplnkové služby. Kaštieľ je kategorizovaný ako zariadenie kategórie L - najlepšie vybavené ubytovacie objekty s kvalitným interiérom v atraktívnom prostredí, prevažne hotelového typu, resp. poľovnícke zariadenia typu kaštieľ, zámoček.
Posledná rekonštrukcia v deväťdesiatych rokoch 20. storočia zmenila aj dispozičné riešenie interiéru kaštieľa. Na prízemí sa nachádza hlavná jedáleň s kapacitou 70 osôb, salónik, bar, tanečná sála, kuchyňa a hygienické zariadenia. V hotelovej časti sú k dispozícii 2 salóniky s kapacitou 26 a 14 osôb, 12 apartmánov a 10 dvojlôžkových izieb. Pre hostí so zdravotným postihnutím je zriadená jedna bezbariérová izba. Ubytovacia kapacita je aktuálne 44 osôb.
Zaujímavosťou kaštieľa je názvoslovie izieb. Každý členský štát medzinárodnej organizácie C.I.C. (Medzinárodná rada poľovníctva a ochrany zveri) má vlastnú izbu s jeho názvom v anglickom jazyku, napr. izba „Slovakia“, „Czech Republic“, „Hungary“, „Austria“, „South Africa“, „Sweden“, „Spain“ či „Italy“.
Poľovnícky turizmus a kultúrne dedičstvo
Palárikovo je dnes známe svojím poľovníckym turizmom a kaštieľ je jeho neodmysliteľnou súčasťou. V roku 2006 v poľovníckom kaštieli vzniklo jedno z konferenčných centier C.I.C. s pravidelnými zasadnutiami výkonného orgánu, múzeum a pamätná expozícia organizácie. Kaštieľ v Palárikove sa stal neoddeliteľnou súčasťou histórie poľovníctva v celosvetovom kontexte.
Pri príležitosti 70. výročia vzniku správy štátnych lesov v Palárikove bola pre verejnosť otvorená expozícia zameraná na lesníctvo a poľovníctvo v tejto obci. Expozícia ponúka pohľad na kaštieľ z historického, lesníckeho a poľovníckeho hľadiska vo vývojovom spektre - od vlastníctva šľachtickej rodiny po prevzatie štátnymi lesmi, ktoré majú v správe lesné hospodárstvo i starostlivosť o bažantnicu. Expozíciu dopĺňajú zbierkové predmety, trofeje a historické fotoalbumy z lesných správ v Palárikove a Gabčíkove.
Vďaka svojej bohatej histórii, architektonickej hodnote a strategickej polohe sa kaštieľ Palárikovo stal významným kultúrnym a turistickým centrom, ktoré snúbi poľovnícku tradíciu s modernou starostlivosťou o lesné hospodárstvo a ponúka návštevníkom jedinečný zážitok.
Okolie kaštieľa je zachované a nie je narušené modernou výstavbou, čo prispieva k celkovej atmosfére historického sídla. Stav historického sídla je veľmi dobrý, čo svedčí o úspešných rekonštrukčných prácach a starostlivosti o túto národnú pamiatku.
Súčasný stav a pamiatková ochrana
Počas 20. storočia prešiel kaštieľ niekoľkými opravami. V roku 2013 bol vykonaný architektonicko-historický výskum kaštieľa s areálom, ktorý spracovali Ing. arch. I. Gojdič, Ing. arch. P. Hudák, PhD., a Mgr. P. Buday. Tento výskum prispel k lepšiemu pochopeniu histórie a stavebného vývoja objektu a poslúžil ako podklad pre ďalšie rekonštrukčné práce.
Stav historického sídla je v súčasnosti hodnotený ako veľmi dobrý. Prostredie v okolí pamiatky je zachované a nie je narušené modernou výstavbou, čo umožňuje návštevníkom plne si vychutnať atmosféru a historický charakter miesta.
Ekonomické výsledky poľovníckeho kaštieľa v ostatných rokoch sú ovplyvňované globálnym vývojom hospodárstva. Hospodárska a finančná kríza ochromila časť podnikateľských aktivít kaštieľa. Zabezpečenie prevádzky si vyžaduje vysoké fixné a premenlivé náklady, na ktorých pokrytie kaštieľ nie je schopný vyprodukovať potrebný objem tržieb.
Produktom ubytovacieho zariadenia je poskytovanie základných, doplnkových, platených a neplatených služieb. Počas pobytu čerpá hosť kombináciu základných a doplnkových služieb kaštieľa podľa svojich požiadaviek. Základné služby, t.j. ubytovacie a stravovacie, sa produkujú priamo v ubytovacom zariadení. Doplnkové služby zabezpečuje poľovnícky kaštieľ vo vlastných zariadeniach alebo sprostredkovane nákupom od iných dodávateľských subjektov.
Technológia ubytovacích služieb v kaštieli sa riadi Všeobecne záväznými podmienkami pre pobyt v ubytovacích zariadeniach LSR, š.p. Rezervovať ubytovanie v kaštieli je možné zaslaním on-line objednávky prostredníctvom rezervačného systému ubytovacích zariadení LSR, š.p. na webovej stránke www.palarikovo.lesy.sk, alebo off-line objednávkou - vytlačením, vyplnením objednávkového formulára a doručením na odštepný závod.
V objednávke hosť špecifikuje všetky požiadavky na pobyt. Príchod hosťa je stanovený do 14.00 hodiny, alebo dohodou. Po príchode je prevádzkovateľ kaštieľa povinný hosťa zaregistrovať v zmysle platnej legislatívy a hosť je povinný preukázať sa osobným dokladom (občiansky preukaz, cestovný pas). U poľovných turistov sa vyžaduje preukázanie platného poľovného lístka, povolenia na lov zveri, zbrojného preukazu príp. zbrojného sprievodného listu.
Pre registráciu domácich poľovných hostí sa uplatňuje Zákon č. 500/2004 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR. Podľa § 24 tohto zákona vedie kaštieľ ako ubytovacie zariadenie na registráciu domácich hostí tzv. Knihu ubytovaných hostí, v ktorej sa evidujú: meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, adresa trvalého pobytu a doba ubytovania. Registrácia zahraničných hostí sa riadi Zákonom č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov.
Pobyt turistu má za cieľ poskytovať služby kaštieľa tak, aby bol hosť spokojný s ich úrovňou a aby sa vytvárali predpoklady na jeho návrat v budúcnosti. Odchod hostí je spravidla stanovený do 10.00 hod. v zmysle všeobecných ubytovacích pokynov. S odchodom hosťa súvisí aj zúčtovanie. Kaštieľ ako účelové ubytovacie zariadenie nemá vlastnú elektronickú registračnú pokladňu na evidenciu tržieb. V rámci platobného styku sa nerealizuje úhrada v hotovosti podľa Zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov, ale bezhotovostný platobný styk prostredníctvom fakturácie.
Predmetom zúčtovania nie je ani miestny poplatok, t.j. daň za ubytovanie v zmysle Zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady od 1. decembra 2009, lebo Palárikovo má určenú nulovú sadzbu dane v € na osobu a prenocovanie. Ubytovacie i stravovacie služby sú poskytované iba na objednávku. Kaštieľ má vlastné skladové, výrobné a odbytové priestory, vrátane zamestnancov. Príprava jedál sa riadi podľa materiálových spotrebných noriem a vlastných receptúr kuchára. Miestna kuchyňa má vysokú gastronomickú úroveň a špecializuje sa hlavne na jedlá z diviny. Kulinárske umenie zamestnancov kuchyne v kaštieli predstavuje tradičnú poľovnícku kuchyňu obohatenú prvkami modernej gastronómie. Stravovacie služby je možné čerpať v odbytových strediskách reštaurácia, bar a salóniky. Využíva sa individuálna obsluha s jednoduchým i…
tags: #rekonstrukcia #kastiela #palarikovo