V tichej a dôstojnej atmosfére sa ukončili práce na zmodernizovanom Dome smútku na Seneckej ulici. Po mesiacoch práce sa priestory, ktoré desaťročia slúžili Pezinčanom, premenili na miesto pokoja, úcty a spomienky - také, aké si posledná rozlúčka s blízkymi zaslúži. Rekonštrukcia v hodnote takmer 495 000 eur bola realizovaná spoločnosťou DaL STAV, s. r. o. „Dnes sa tu nestretávame len preto, aby sme otvorili novú budovu, ale aby sme vrátili dôstojnosť miestu, kde sa lúčime s našimi blízkymi. Dom smútku má byť symbolom úcty, spomienky a pokoja,“ uviedli predstavitelia mesta pri slávnostnom otvorení. Na podujatí sa zúčastnili aj viceprimátorky Renata Klimentová a Kvetoslava Štrbová, ako aj poslanci mestského zastupiteľstva, ktorí projekt dlhodobo podporovali.
Zrekonštruovaný dom smútku ponúka rozšírenú obradnú sieň s moderným osvetlením, novým ozvučením a technickým vybavením, ktoré prinášajú komfort pre smútiacich aj pre organizáciu obradov. Súčasťou obnovy bolo tiež zriadenie zázemia pre duchovných a zamestnancov. Vybudované boli aj toalety pre verejnosť a imobilných. V najbližších dňoch budú doplnené lavice pre návštevníkov. Kompletné dokončenie objektu vrátane detailov je naplánované na 30. Zmodernizovaný dom smútku je viac než len obnovou budovy - je to miesto, ktoré spája architektúru s emóciou, úctu s pokorou a spomienku s tichom.
Technické a architektonické zmeny
V rámci rekonštrukčných prác bola zmenená konštrukcia zastrešenia. Pôvodná plochá strecha bola nahradená dreveným sedlovým krovom so sklonom 10° a 25°. Krytina bude kombinovaná - betónová škridla a plechová hladká. Bola prevedená výmena okien a dverí a boli uskutočnené úpravy fasády, ktoré pozostávali z obkladov a farebného nástreku jestvujúcej omietky. Súčasťou rekonštrukcie je aj prestrešenie obradného priestoru. Obradný priestor pred DS je vydláždený betónovou zámkovou dlažbou a prekrytý drevenou konštrukciou na železobetónovom základe.
V interiéri prebehla maľba stien, výmena dverí a maľovanie tatranského profilu na strope. Boli vymenené žiarovky za LED svietidlá. Na vrchné okná bola nalepená tieniacia fólia a zakúpené nové záclony.
Práce v Dolnom Kubíne a Prešove: Podobné výzvy, rozdielne prístupy
Príbeh rekonštrukcie domu smútku nie je ojedinelý. V Dolnom Kubíne na Novom cintoríne sa tiež blížila k záveru komplexná rekonštrukcia tohto pietneho miesta. Práce postupovali podľa plánu, pričom mesto avizovalo skoré otvorenie obnoveného objektu verejnosti. Vďaka priaznivému počasiu boli hotové spevnené plochy a dokončené bolo aj zateplenie celej budovy vrátane strechy, ktorá úspešne prešla skúškou zatopením.
Interiérové práce sa taktiež blížili k záveru, avšak pre zvýšenú vlhkosť bolo potrebné objekt najskôr dôkladne vysušiť. Rekonštrukciu v Dolnom Kubíne skomplikovali vážne statické nedostatky, ktorých riešenie predĺžilo celkový čas realizácie. Obnova sa okrem zlepšenia energetickej efektívnosti budovy zamerala aj na nové verejné toalety pre návštevníkov či lepšiu tepelnú pohodu vďaka zatepleniu. Dom smútku v Dolnom Kubíne pochádza zo 70. rokov minulého storočia, čo sa odrazilo aj na prístupe k rekonštrukcii. Napriek rozsiahlej modernizácii sa kládol dôraz na zachovanie pôvodných architektonických prvkov, čím vzniklo citlivé prepojenie pôvodnej estetiky s modernými požiadavkami na funkčnosť. Súčasťou obnovy bola kompletná modernizácia technológií, vrátane nových systémov podlahového kúrenia či chladenia. Menšie dispozičné úpravy interiéru umožnili navýšiť kapacitu priestorov a zlepšiť komfort pre smútiacich.
V Prešove, v mestskej časti Solivar, vznikol nový Dom smútku rekonštrukciou staršieho objektu z deväťdesiatych rokov minulého storočia. Ateliér STOA architekti, ktorý stál za rekonštrukciou, je zároveň autorom uceleného konceptu rozšírenia areálu pohrebiska. Pôvodný dom smútku na malom pozemku, obkolesenom náhrobkami, bol v zlom technickom stave, bez funkčného zázemia či vyhovujúcich technológií. Konštrukčné parametre, finančné možnosti mesta a stiesnené pomery pozemku neumožňovali zásadnú prestavbu a rozšírenie. Ako najvhodnejšie riešenie sa ukázalo priečne a pozdĺžne zväčšenie obradnej sály.
Hlavná, zošikmená hmota objektu ostala bez zmeny. Chýbajúci vstupný priestor - foyer vznikol na úkor predstavanej krytej chodby, ktorú nahradilo vykonzolovanie strechy nad hlavným vstupom. Bočný vstup bol doplnený prístupovou rampou a vysunutým prestrešením. Hlavná obradná sála mala zaužívanú funkčnú schému s nevhodne zvoleným umiestnením obradného miesta. Otočením obradného priestoru o 180° dostalo usporiadanie obradnej sály nový zmysel. Pôvodne otvorený, ale nehodnotný pohľad do hrobových polí, bol uzatvorený zväčšením obradného priestoru a vytvorením rajskej záhrady. Priečne zväčšenie obradnej sály "zosymetrizovalo" hlavný priestor a umožnilo nástup z dvoch strán. Ponechalo sa prepojenie medzi obradnou sálou, poslednou rozlúčkou a zázemím. Spojovacia chodba so vstupným priestorom bola premiestnená na vnútornú časť fasády. Vložením strešného svetlíka denné svetlo preniklo do priestoru a opticky ho zväčšilo.
Interiérový dizajn a materiálová skladba
Koncept interiéru v Prešove rešpektoval kvalitnú materiálovú skladbu pôvodnej stavby. Travertínová dlažba v hlavnej obradnej sále ostala zachovaná. Keďže pôvodná konštrukcia nedovoľovala ísť do výšky, za princíp bola zvolená horizontalita. Drevený obklad stien obradnej sály priestor hlavnej sály opticky natiahol a prepojil tak pristavanú časť k pôvodnej budove. V koncepte interiéru bol návrh na uzatvorenie obradného priestoru oponou pred a po obrade. Prirodzené svetlo vchádza do interiéru svetlíkom, presklením do rajskej záhrady či veľkými preskleniami vstupných priestorov. Umelé osvetlenie bolo navrhnuté bez viditeľných zdrojov svetla, aby sa priestor opticky prevýšil. Pri navrhovaní umiestnenia osvetlenia, intenzity a teploty svietidiel ateliér spolupracoval s odborníkmi na osvetlenie. Pri návrhu jednotného mobiliáru bol kladený dôraz na pravdivosť materiálu a remeselný um. Každý prvok musel prejsť rukami tvorcu - či to bol svietnik, lavica, nosič vencov, katafalk, alebo kríž. Kríž spracoval miestny umelecký kováč Martin Heštera. Vážnosť a duchovno budovy zvýrazňujú zachované výtvarné diela. Mozaika bola zreštaurovaná a zakonzervovaná.
Objekt nebol pred rekonštrukciou vykurovaný. Pribudol nový systém vzduchotechniky so strojovňou v rozšírenej časti objektu. Ozvučenie je možné sektorovo regulovať. V hlavnej sále a v miestnosti poslednej rozlúčky zabezpečuje dohľad a koordináciu obradov kamerový systém.
Úcta k tradícii a moderné technológie
Rekonštrukcie domov smútku na Slovensku často kombinujú potrebu modernizácie s úctou k pôvodnej architektúre a tradíciám. V Pezinku sa kládol dôraz na vytvorenie dôstojného prostredia pre poslednú rozlúčku, s moderným vybavením a komfortom. V Dolnom Kubíne sa riešili technické problémy a statické nedostatky s cieľom zabezpečiť dlhodobú stabilitu a energetickú efektívnosť budovy, pričom sa zároveň zachovali pôvodné architektonické prvky. V Prešove sa pristúpilo k citlivej prestavbe a rozšíreniu existujúceho objektu, kde sa kládol dôraz na funkčnosť, estetiku a prepojenie interiéru s exteriérom, pričom sa zachovala aj pôvodná materiálová skladba a výtvarné diela.
Na cintoríne v Pezinku sa pracovníci KomPaSu s.r.o. starali o okolie Domu smútku. Okolo drevených stĺpových náhrobníkov, zakončených hlavicami so symbolmi života miestnej výroby z prelomu 19. a 20. storočia, pokládli zámkovú dlažbu. Taktiež pri pomníku obetiam I. a II. svetovej vojny bola položená zámková dlažba. Tieto práce dopĺňajú celkový obraz pietneho miesta, kde sa snúbi história s modernou údržbou.
Celkovo rekonštrukcie domov smútku predstavujú dôležitý krok k zabezpečeniu dôstojného prostredia pre smútiacich a k zachovaniu pamiatky zosnulých. Kombinácia moderných technológií, architektonického citu a úcty k histórii vytvára priestory, ktoré sú nielen funkčné, ale aj emocionálne naplnené. Tieto projekty ukazujú, že aj miesta spojené so smútkom môžu byť navrhnuté s dôstojnosťou, citom a moderným prístupom.
tags: #rekonstrukcia #domu #smutku