Súčasná cirkevná scéna na Slovensku je tvorená mnohými farnosťami, ktoré majú bohatú históriu a zároveň sa aktívne zapájajú do života súčasnej spoločnosti. Tieto farnosti nie sú len miestami duchovného života, ale aj centrami komunitného diania, kde sa stretávajú ľudia s rôznymi záujmami a talentami. Prezentovaný text ponúka pohľad na niekoľko takýchto farností, ich minulosť, súčasnosť a aktivity, ktoré ich robia živými a dynamickými.
Dekanát Rožňava a posolstvo arcibiskupa Zvolenského
V kontexte cirkevného diania na Slovensku je dôležité spomenúť aj posolstvo Mons. arcibiskupa Stanislava Zvolenského, ktorý zaželal všetkým požehnanú Veľkú noc. Jeho slová o noci viery a obnove viery vo vzkrieseného Pána zdôrazňujú hlboký duchovný rozmer tohto obdobia. "Toto je noc viery, obnovenie viery vo vzkrieseného Pána. Tak ako sme zažínali paškál, tak zažíname a obnovujeme vo svojom srdci vieru vo vzkrieseného Pána. On cez bránu smrti prešiel k svojmu Otcovi. On je aj náš Otec. Aj pre nás všetkých je brána smrti cetou k Otcovi." Tieto slová rezonujú s hlbokým presvedčením o prekonaní smrti a nádeji na večný život, ktoré sú základnými pilierami kresťanskej viery.
V rámci pôstneho obdobia sa kládol dôraz na možnosť robiť niečo naviac, nielen sa niečoho vzdať. Základom bola výzva k modlitbe za kňazov počas celého pôstneho obdobia, či už individuálne alebo v rodinách. Táto iniciatíva vychádza z pochopenia, že "Všetci kňazi potrebujú pomoc vo forme modlitby. Potrebujú, aby ich niekto podopieral." Poukázanie na biblický príklad Mojžiša a jeho rúk zdvihnutých v modlitbe, ktoré viedli k víťazstvu Izraelitov, ilustruje silu modlitby ako podpory. "Nech sa počas tohtoročného pôstneho obdobia stanú naše v modlitbe spojené ruky oporou kňazov."
Výročie pontifikátu Benedikta XVI. a biskupské udalosti
V utorok 22. apríla si v bratislavskej katedrále svätého Martina pripomenuli tretie výročie voľby pápeža Benedikta XVI. ako 265. pápeža. Táto udalosť, ktorá sa uskutočnila po dvojdňovom konkláve, bola významným momentom pre katolícku cirkev. V súvislosti s týmto výročím bola spomenutá aj homília arcibiskupa Babjaka.
Dôležitou udalosťou bolo aj udeľovanie ministérií (služieb) lektorátu, akolytátu a kandidatúry kňazstva otcom arcibiskupom Mons. Stanislavom Zvolenským v kaplnke Povýšenia sv. Kríža v kňazskom seminári v Bratislave počas štvrtého veľkonočného týždňa. Tieto udalosti sú súčasťou formácie budúcich kňazov a posilňujú cirkevnú hierarchiu.
Významným cirkevným obradom bola aj Missa chrismatis v Katedrále sv. Martina v Bratislave na Zelený štvrtok 20. marca 2008. Táto omša je tradične spojená s požehnaním olejov, ktoré sa používajú pri sviatostiach počas celého roka.
V sobotu 8. marca 2008 došlo k významnej udalosti v Bratislave, keď pápežský legát J.Em. Jozef kardinál Tomko uviedol nového bratislavského arcibiskupa Mons. Stanislava Zvolenského do úradu. Táto udalosť bola potvrdená aj dekrétmi Benedikta XVI. zo dňa 14. februára 2008, ktorými sa reorganizovali diecézy latinského obradu na Slovensku.
Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita
Farnosť Nižné Ružbachy: Starobylá história a bohaté tradície
Farnosť Nižné Ružbachy sa pýši starobylým pôvodom, úzko spätým s históriou obce Nižné Ružbachy, ktorá je písomne doložená už od roku 1287. Zakladateľkou a donátorkou obce a farnosti sa považuje svätá Kinga, dcéra uhorského kráľa Belu IV. Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej existoval už pred rokom 1303, čo svedčí o dlhej cirkevnej tradícii v regióne.
Historické názvy obce, ako Rauschenbach, Rusenbach, či Antiqua Rauschenbach, odzrkadľujú jej pôvod a vývoj. Maďarské historické názvy ako Alsó-Ruszbach a menej časté Alsó-Rózsbach / Alsó-Rózsabach poukazujú na vplyv uhorskej histórie.
Vývoj farnosti bol ovplyvnený aj reformáciou v 16. storočí, kedy veriaci na istý čas patrili k evanjelickému zboru. Následná rekatolizácia a pôsobenie Piaristov v roku 1609 priniesli návrat ku katolicizmu. Zaujímavosťou je, že územie 13 spišských miest bolo od roku 1412 do 1772 v poľskom zálohu, čo ovplyvnilo aj cirkevnú správu Ľubovnianskeho dekanátu, ktorý bol najprv súčasťou krakovskej a neskôr tarnovskej diecézy. Až v roku 1787 bol dekanát pričlenený k Spišskej diecéze.
Farnosť Nižné Ružbachy mala spočiatku jednu filiálku - Nové - Vyšné Ružbachy, ku ktorej sa neskôr pridala obec Lacková. V obci žilo aj nemecké obyvateľstvo, čo dodáva histórii farnosti etnickú rozmanitosť.
Po roku 1848 začali miestni obyvatelia v hojnej miere sťahovať za prácou do Spojených štátov amerických. Tí, ktorí tam ostali alebo sa vrátili, založili v USA podporný sociálny a náboženský spolok svätého Jozefa, ktorý sa staral o siroty a vdovy a zabezpečoval raz ročne slúženie svätej omše za členov.
Farnosť Nižné Ružbachy dala svetu aj významné osobnosti. Jakub Teodor Bohinszký (1854), člen rádu Jasovského opátstva, pôsobil ako rektor chrámu, učiteľ a farár. Ďalším významným rodákom bol kňaz Jozef Szmolko, ktorý sa zaslúžil o výstavbu nového farského kostola svätého Bartolomeja v dnešnom Poľsku.
Medzi významné kňazské osobnosti, ktoré pôsobili vo farnosti, patril spišský kanonik Eduard Korponay, známy aj ako dramatik a spisovateľ. Bol podporovateľom spolku striezlivosti a vášnivým včelárom. Pochovaný je pred farským kostolom v Nižných Ružbachoch. Kaplán Štefan Mišík, hoci oficiálne nepôsobil ako kaplán, často vypomáhal vo farnosti. Bol významným historikom a etnografom, zaslúžil sa o propagáciu Ružbách v rôznych publikáciách a na sklonku života sa stal Spišským kapitulným vikárom.
Výraznou postavou bol kaplán Marián Blcha - Blaha (1893 - 1895), ktorý neskôr pôsobil ako vychovávateľ, obhajca v spore Andreja Hlinku a vládny zmocnenec. Pápež Benedikt XV. ho vymenoval za banskobystrického biskupa. Bol predsedom Matice Slovenskej a tajomníkom Spolku svätého Vojtecha. Je pochovaný v hrobke banskobystrických biskupov.
Medzi ďalších významných kňazov spojených s farnosťou patrí Florián Tománek, poslanec Národného zhromaždenia v Prahe, ktorý sa hrdo hlásil k národnému postaveniu Slovákov. Počas komunistického režimu trpeli pre svoju vieru farár Jozef Daniel a kňaz Bernard Pánči, ktorý bol odsúdený za velezradu. Taktiež sa spomína kňaz, ktorý bol ovplyvnený Andrejom Hlinkom, Jozefom Špirkom a Ladislavom Hanusom, a ktorý sa počas väzenia stretol s významnými cirkevnými osobnosťami.
V 90. rokoch 20. storočia pôsobil vo farnosti ako administrátor jezuita Andrej Filipek, ktorý sa zaslúžil o obnovu farských kostolov a vďaka jeho iniciatíve boli získané finančné prostriedky na obnovu z Kanady a USA. Neskôr sa stal docentom katolíckej teológie a zastupujúcim rektorom Trnavskej univerzity.
Dôležitou udalosťou bolo aj vyňatie filiálky Vyšné Ružbachy z farnosti Nižné Ružbachy a zriadenie novej farnosti Vyšné Ružbachy k 1. júlu 2001.
Farnosť Nižné Ružbachy navštívili aj významné cirkevné osobnosti, ako krakovský pomocný biskup Ján Škodoň a emeritný krakovský arcibiskup Stanislav kardinál Dziwisz, ktorý farnosti daroval relikviu prvého stupňa svätého Jána Pavla II. a strieborné cibórium. Farnosť tiež získala relikvie blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej a svätej Kingy.
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej: Kronika architektúry a viery
Pôvodný ranogotický kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v Nižných Ružbachoch bol pravdepodobne postavený koncom 13. storočia. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1303. V roku 1615 prešiel kostol renesančnou obnovou s novým zaklenutím. V 18. storočí bol rozšírený a prestavaný v barokovom štýle, pričom boli pristavané bočné kaplnky a predsiene. Z pôvodnej stredovekej stavby sa zachovali gotické prvky, ako portály a kamenná krstiteľnica. Celková rekonštrukcia interiéru a exteriéru kostola prebehla v roku 1989.
Farnosť Sabinov: Živé spoločenstvo a rozmanité aktivity
Farnosť Sabinov je príkladom živého a činorodého farského spoločenstva s bohatou históriou. Mnohé pastoračné aktivity sú spojené s pôsobením bývalého dekana Ladislava Cichého, ktorého vystriedal súčasný farár a dekan Marek Haratim.
Farská charita v Sabinove existuje už osemnásť rokov a pomáha približne šesťdesiatim rodinám. Organizujú sa zbierky a potravinové akcie v spolupráci s miestnymi obchodmi. Charitatívnu činnosť vnímajú ako svoju "srdcovku", pričom oceňujú záujem a pomoc miestnych obyvateľov.
V Sabinove pôsobí viacero spoločenstiev, vrátane Domu Júdov, ktorý sa zameriava na vďačnosť a chválu voči Bohu a ohlasovanie viery. Spoločenstvo sa podieľalo na organizácii farských ľudových misií a pomáhalo pri príprave birmovancov. Pre členov je spoločenstvo "kotvou, domovom a nasmerovaním v osobnom živote".
Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita
Sabínovská farnosť je známa aj svojím ružencovým bratstvom, ktoré funguje od roku 1895. V súčasnosti má tristopäť členov v živom ruženci, sedemdesiatdva vo svätom a šesť vo večnom ruženci. Bratstvo sa venuje modlitbám za evanjelizáciu Rádia Lumen a podporuje aj Televíziu Lux.
Združenie saleziánov spolupracovníkov, tretej vetvy saleziánskej rodiny, pomáha v miestnej cirkvi ako lektori, mimoriadni rozdávatelia svätého prijímania a animátori birmovancov. Ich hlavným zameraním sú mladí.
Michal Verbovský, miništrant a animátor farských táborov pre deti, oceňuje spoluprácu medzi generáciami vo farnosti a programy zamerané na rozvoj talentov mladej generácie, ktoré organizuje Cirkevná základná škola sv.
Za organom v farskom kostole v Sabinove pôsobí Filip Burger, študent Katolíckej univerzity v Ružomberku. V roku 2012 bol v čase služby dekana Ladislava Cichého nainštalovaný majestátny organ.
K farnosti patrí mestská časť Orkucany so starobylým Kostolom Obetovania Pána, kde pôsobí malá komunita katolíkov angažujúcich sa v ružencovom bratstve. Vo filiálke Jakubovany sa nachádza historický Kostol sv. Počas pandémie sa komunita pomaly vracia do chrámu, ale spolupracovníci sú aktívni. V Jakubovanoch bol minulý rok inštalovaný nový organ.
Dekan Haratim zdôrazňuje potrebu "opatrnej generačnej výmeny v službách vo farnosti" a želá si "predovšetkým pokoj a porozumenie" pre seba a svojich veriacich. Verí, že spojením rôznych pováh je možné dosiahnuť dobré veci pre farnosť.
tags: #rekonstrukcia #dekanatu #tuzvo