Banská Štiavnica, mesto s bohatou históriou ťažby vzácnych kovov, bolo v minulosti jedným z najvýznamnejších centier Uhorska. Jeho rast si vyžiadal aj rozvoj dopravnej infraštruktúry, čo viedlo k postupnému budovaniu železničnej trate, ktorá sa stala svedkom historických udalostí a premenila sa na symbol mládežníckej solidarity. Táto trať, oficiálne označovaná ako trať ŽSR 154 Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica, má fascinujúcu históriu, ktorá siaha až do 19. storočia a pokračuje až do súčasnosti, pričom jej osud bol viackrát spečatený, no vždy sa ju podarilo zachrániť.
Počiatky železnice: Od parnej trakcie k "Štiavnickej Anči"
Prvé kroky k železničnému spojeniu Banskej Štiavnice s okolím boli urobené v kontexte rozvoja železníc na Slovensku. Zatiaľ čo prvá konská železnica bola sprevádzkovaná medzi Bratislavou a Svätým Jurom už v roku 1840, a Bratislava bola do roku 1860 jediným mestom na území súčasného Slovenska napojeným na trate pre parné rušne, pre Banskú Štiavnicu sa o intenzívnejších plánoch začalo uvažovať neskôr. V roku 1860 sa začalo s plánovaním trate do Štiavnice, pričom sa zvažovali rôzne alternatívy, vrátane konskej železnice. Nakoniec sa však presadil návrh na parnú trakciu.
Rozhodnutie o stavbe úzkorozchodnej železnice z Hronskej Dúbravy s rozchodom jeden meter padlo v roku 1870. Stavba bola dokončená a trať bola sprevádzkovaná v auguste 1873. Stala sa tak prvou verejnou úzkorozchodnou parnou železnicou vo vtedajšom Uhorsku. Prejdenie vzdialenosti vyše 20 kilometrov trvalo približne hodinu a pol. Parný vlak si získal obľubu a dodnes sa lokálne používa pomenovanie „Štiavnická Anča“ na označenie vlakovej súpravy premávajúcej na tejto trati. Pôvodne úzkokoľajná trať mala dĺžku 22 km a 895 m a vychádzala z Hronskej Breznice. V Banskej Štiavnici mala konečnú na Špitálskej lúke, kde sa dnes nachádzajú obytné domy. Jedna zo staničných budov sa zachovala pri miestnej základnej škole, pričom názov ulice Železničiarska a miestne pomenovanie Stará stanica pripomínajú jej minulosť.
Trať mládeže: Symbol obnovy a mládežníckej práce
Počas existencie Slovenského štátu sa objavila požiadavka na výstavbu železnice s normálnym rozchodom do Banskej Štiavnice. Výstavba novej trate s normálnym rozchodom (1 435 mm) sa začala slávnostným výkopom 6. októbra 1943. Po druhej svetovej vojne sa však priorita presunula na obnovu dôležitejších koridorov a menej frekventované trate, ako bola táto, stratili na význame. Navyše, nová trať bola rozostavaná len čiastočne a niektoré úseky neboli vôbec začaté.
Záchranou pre dokončenie trate sa stal záväzok bývalého Ústredia Zväzu slovenskej mládeže (ÚSSM) na konferencii 27. októbra 1947. Mladí ľudia sa zaviazali dobudovať trať a odovzdať ju do užívania do 28. októbra 1949. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 dostal projekt názov „Trať mládeže“. Tento projekt sa stal jednou z prvých veľkých propagandistických „stavieb mládeže“ na Slovensku, čo mu dodalo mimoriadny význam. Na stavbe sa vystriedalo celkovo 47 162 mladých ľudí, zväčša zo Slovenska, ale aj 1601 zo zahraničia. Brigádovali väčšinou zadarmo, pričom ich motivoval pracovný elán a túžba niečo dokázať. V tomto polovojenskom prostredí sa formovalo množstvo budúcich politických a hospodárskych činiteľov.
Slávnostné otvorenie prevádzky na Trati mládeže sa uskutočnilo 30. októbra 1949 v rámci osláv 30. výročia ČSR. Trať s horským charakterom (výškový rozdiel 266 metrov) si vyžiadala rozsiahle zemné práce, vrátane výstavby oceľového mosta cez Hron, Belianskeho a Kozelníckeho viaduktu, Banskoštiavnického (Kolpašského) tunela, násypov a zárezov. Tieto práce skrátili dĺžku trate z Hronskej Dúbravy na súčasných 19,731 km. Pôvodne plánované predĺženie trate do Pukanca a Hontianskych Nemiec sa nikdy nezrealizovalo.
Nikdy sa nevzdávaj: Komplexný traumatický film od Mládež pre mládež
Výzvy a záchrana trate v 21. storočí
V roku 2012 sa objavila hrozba zrušenia osobnej dopravy na trati č. 154 z ekonomických dôvodov. Avšak vďaka petícii miestnych aktivistov a silnej medializácii problému sa ministerstvu dopravy podarilo rozhodnutie zmeniť. Prevádzka osobnej dopravy bola zachránená, aj keď došlo k obmedzeniu počtu spojov na štyri páry denne, ktoré slúžia predovšetkým obyvateľom Banskej Štiavnice a okolia na dochádzanie do práce.
V roku 2012 sa tiež Banskoštiavnická samospráva obrátila na pamiatkárov so žiadosťou o zápis Trate Mládeže do registra národných kultúrnych pamiatok, čo by mohlo prispieť k jej ochrane a zachovaniu.
V súčasnosti prebieha projektová príprava cyklochodníka „Štiavnická Anča“, ktorý má spojiť Štiavnicu a Hronskú Breznicu po telese pôvodnej úzkorozchodnej trate. Tento projekt nadväzuje na historický odkaz trate a ponúka novú formu rekreačného využitia.
Význam Banskej Štiavnice a jej okolia
Banská Štiavnica je nielen historickým mestom s bohatou baníckou minulosťou, ale aj centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. V roku 1993 bolo historické jadro mesta spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, čo mu prinieslo mimoriadnu prestíž. Mesto, ktoré bolo v 18. storočí druhým najväčším sídlom na Slovensku, si dodnes zachováva svoju jedinečnú atmosféru a kultúrne dedičstvo, ku ktorému neodmysliteľne patrí aj železničná trať spájajúca ho s okolitým svetom.
Technické parametre trate:
- Číslo trate: 154
- Prevádzkovateľ: ŽSR (Železnice Slovenskej republiky)
- Dĺžka: 19,731 km
- Otvorenie: 29. október 1949
- Rozchod: 1 435 mm
- Počet koľají: 1
- Napájacia sústava: neelektrifikovaná
- Max. sklon: 17 ‰
Trať Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica je viac než len železničná trať. Je to pomník histórie, symbol mládežníckej práce a neodmysliteľná súčasť kultúrnej krajiny Slovenska, ktorá si zaslúži pozornosť a ochranu.