Bratislavské Staré Mesto, konkrétne ulica Beskydská, sa stáva svedkom postupnej transformácie. Na adrese Beskydská 10 sa čoskoro ukončí výstavba nového bytového domu, ktorý nahradil starší, zanedbaný objekt s charakteristickým „palácovým“ vzhľadom. Tento projekt, realizovaný spoločnosťou Beskydská 10, s.r.o., prepojenou s firmou Reality Schöndorf (pôvodný developer Prozet už v projekte nefiguruje), odôvodnil asanáciu pôvodného objektu jeho zlým stavom.
Namiesto starého objektu vyrástol moderný bytový dom, ktorý sa vyznačuje šiestimi nadzemnými podlažiami, 27 bytovými jednotkami a 36 parkovacími miestami. Ide o komornejší projekt, čo je umocnené existenciou dvoch vertikálnych komunikačných jadier. Vďaka tomuto usporiadaniu pripadajú na jedno podlažie v každom vchode maximálne tri byty, čo prispieva k pocitu súkromia a exkluzivity. Projekt sa ambiciózne snaží zaradiť medzi nadštandardné rezidenčné bývanie, pričom nadštandardné sú predovšetkým jeho ceny. Cena za meter štvorcový sa pohybuje okolo 3,6 tisíc eur, k čomu je potrebné pripočítať cenu za parkovacie miesto, ktorá dosahuje 24 tisíc eur. Zatiaľ čo developer na svojej oficiálnej webstránke uvádza len niekoľko rezervovaných bytov, predané jednotky zatiaľ nie sú zverejnené.
Architektonické stvárnenie projektu reflektuje jeho umiestnenie v existujúcej zástavbe. Fasáda orientovaná do ulice Beskydská je historizujúca, čím sa snaží začleniť do charakteru ulice. Naopak, strana orientovaná do dvora prezentuje jednoznačne moderný objekt. Tento prístup však podľa niektorých kritikov nepriniesol do bratislavskej architektúry žiaden zásadný kvalitatívny prínos. Napriek tomu, projekt predstavuje ďalší revitalizovaný pozemok v oblasti, ktorá postupne mení svoju tvár, podobne ako susedná ulica Karpatská, kde bol nedávno spomínaný dom na Čajakovej.
Rozvoj okolia Beskydskej ulice postupne graduje, čo u niektorých vyvoláva úvahy o možnej gentrifikácii. Pretransformovanie tejto časti mesta na príjemnú staromestskú štvrť by však bolo rozhodne žiaduce, čo kladie nároky na lokálnu verejnú správu.
Súvislosti s rozvojom okolia: Projekt PREMIÈRE na Šancovej ulici
Len kúsok od Beskydskej ulice, v bloku medzi ulicami Šancová a Beskydská, sa pripravuje ďalší významný developerský projekt. Spoločnosť FINEP SK tu plánuje výstavbu rezidenčného projektu PREMIÈRE. Tento ambiciózny projekt bude pozostávať z troch samostatných objektov s rôznou výškou - piatimi, šiestimi a dvadsiatimi dvoma nadzemnými podlažiami. Celkovo by tu malo vzniknúť približne sto bytov vysokého štandardu.
Objekty budú v podzemných a prvých troch nadzemných podlažiach vzájomne prepojené. Zatiaľ čo podzemné podlažia sú primárne určené na parkovanie, prvé tri, resp. štyri nadzemné podlažia budú slúžiť pre administratívu a obchodné prevádzky. Projekt PREMIÈRE má na celkovej ploche viac než 7 800 štvorcových metrov ponúknuť približne sto nových, nadštandardne vybavených bytov rôznej štruktúry a rozlohy, od dispozícií 1+KK po 4+KK. „Použité materiály, lokalita, ako aj celkový koncept radia PREMIÈRE medzi rezidencie v luxusnom segmente trhu,“ uvádza riaditeľka spoločnosti FINEP SK Olga Petkova. Predaj bytov developer spustil v septembri, pričom obchodné a administratívne priestory sa ešte neuviedli do predaja.
Developerom projektu je FINEP SK, dcérska spoločnosť FINEP HOLDING SE, ktorá svoju pôsobnosť v Bratislave začala rezidenciou Jégého alej. Na finálnom architektonickom riešení projektu PREMIÈRE spolupracoval medzinárodný tím, ktorý zahŕňa architektonické kancelárie Cakov - Makara, Topprojekt a ABM architekti. Z dielne ABM architekti pochádza architektonický návrh stvárnenia obvodového plášťa budovy, pričom architekt Petr Bouřil je zároveň autorom víťazného projektu českej verzie súťaže Best of Realty 2006.
„Riešenie objektu PREMIÈRE pre nás predstavovalo veľkú výzvu. Naším cieľom bolo navrhnúť budovu, ktorá bude ochrancom priľahlého okolia a bude ho kultivovať,“ vyjadril sa k projektu.
Historické pozadie a kontroverzie projektu na Šancovej ulici
Projekt PREMIÈRE však nie je prvým pokusom o zastavanie tejto lokality. Pred rokmi bola budova rozostavaná spoločnosťou Istroreal, ktorá začala stavať najprv osemposchodovú budovu a dodatočne požiadala o povolenie na jej zvýšenie na 22 podlaží. Povolenie bolo udelené vďaka zmene hraníc pamiatkovej zóny v roku 2005, keď vtedajší minister František Tóth zmenšil jej rozsah. Od januára aktuálneho roka je však Šancová ulica opäť súčasťou pamiatkovej zóny.
Občianski aktivisti iniciovali spor o výšku budovy na Šancovej ulici. Krajský súd však začiatkom septembra rozhodol, že výšková budova na Šancovej môže mať 22 poschodí. Vlastníkom nedokončeného skeletu sa neskôr stala petržalská spoločnosť Stelo, ktorá ho vlani predala českému FINEPu. Pripravovaný územný plán zóny, ktorý zatiaľ nie je schválený, počíta s tým, že v bloku, kde sa nachádza Šancová ulica, už nemá stáť žiadna ďalšia budova vyššia ako šesť podlaží. Táto skutočnosť poukazuje na komplexnosť územného plánovania a vplyv rôznych záujmov na rozvoj mesta.
Šancová ulica: Od rušnej tepny k potenciálu pre ľudí
Šancová ulica, frekventovaná trasa vedúca cez bratislavské Staré Mesto, momentálne prechádza rekonštrukciou potrubia. Mesto v rámci tejto nevyhnutnej údržby plánuje opraviť aj cesty a chodníky, pričom práce by mali trvať až do konca leta. Toto obmedzenie dopravy však zároveň predstavuje príležitosť pre Bratislavu premeniť túto kedysi vyťaženú ulicu na príjemnejšie miesto pre život. Aktivisti aj obyvatelia sa už roky snažia o pozitívnu zmenu.
Šancová ulica má potenciál stať sa vzorovým príkladom pre celú štvrť a predovšetkým lepším priestorom pre ľudí. Aby sa to však podarilo, bolo by nevyhnutné vytlačiť autá a uprednostniť iné formy mobility. Ulica, ktorá patrí k najfrekventovanejším úsekom v meste, je momentálne v nevyhnutnej oprave. Mesto využilo túto situáciu na obnovu cesty aj chodníkov, avšak zásadnejšie zmeny, ktoré by ju sprístupnili všetkým obyvateľom a nie len automobilovej doprave, zatiaľ nenastali.
Od konca júna je ulica rozkopaná na pomerne veľkej ploche, čo je spôsobené výmenou vodovodného potrubia pod cestou aj chodníkmi v úseku medzi Trnavským a Račianskym mýtom. V dôsledku týchto prác sa mení aj cesta v tomto úseku v oboch smeroch. Práce by mali byť ukončené do 31. augusta, počas ktorých je doprava zúžená na jeden jazdný pruh v každom smere. Odbočenia na vedľajšie ulice, ako Jiskrova či Belehradská, budú obmedzené alebo presmerované podľa potreby. Dennodenné zápchy sú na dennom poriadku, avšak mestská hromadná doprava (MHD) funguje bez problémov.
Aktuálne práce síce obmedzili dopravu, no výmena vodovodného potrubia je nevyhnutná. Ulica, ktorá sa nachádza na rozhraní Starého Mesta a Nového Mesta, spája západnú a severnú časť Bratislavy s jej centrom a pokračuje za mýtmi až po hlavnú vlakovú stanicu. Práve v okolí hlavnej stanice vzniká najväčší dopravný chaos.
Bratislava-Vinohrady aka úsvit slovenského veľkomesta
Množstvo vrstiev, na ktorých sa prelínajú chodci, cyklisti, autá, autobusy aj električky, robia z ulice hlučné a nebezpečné miesto, najmä pre deti a starších ľudí. Dôsledkom toho šoféri prehlušili ulicu a vytesnili odtiaľ bezpečný pohyb ľudí, napriek tomu, že ide o husto obývanú štvrť. Ani podoba ulice nie je práve lákavá. Prevládajú tu nižšie bytovky, prevažne z minulého storočia, často bez rekonštrukcie fasád, s úzkymi, rozbitými chodníkmi. Okrem pásu stromov v časti za Trnavským, ulica trpí nedostatkom zelene. Neprispieva k jej atraktivite ani zmes lacno pôsobiacich podnikov s nesúrodými logami a bez uceleného konceptu, nasekaných vedľa seba.
Výzvy pre dopravu a životné prostredie
Aktivisti upozorňujú aj na fakt, že Šancová ulica je zdravie ohrozujúcou ulicou, a to nielen kvôli hustej premávke. „Z dopravného hľadiska je potrebné umožniť ľuďom pohybovať sa mestom bez nutnosti využívania auta. Na Šancovej je kľúčové znížiť počet jazdných pruhov pre vozidlá na jeden v každom smere a zriadiť vyhradené bus pruhy, ktoré zvýšia rýchlosť a spoľahlivosť MHD. Rovnako dôležité je vybudovať bezpečnú cykloinfraštruktúru. Ideálne fyzicky oddelené cyklotrasy alebo zdieľané cyklo+bus pruhy,“ navrhuje urbanistka. Dodáva, že chodci by potrebovali viac priechodov a úpravu tých, ktoré už existujú.
Prvým krokom k spomaleniu áut a zmierneniu ich množstva by bolo odklonenie tranzitnej dopravy na trasy, ktoré nie sú tak husto obývané. „Ak by sa doprava upokojila, ľudí by viac lákalo ísť na bicykli, MHD, ale aj pešo. Pomôcť skĺbiť na Šancovej priestor pre pohyb ľudí, bicyklov aj áut by mohli radary merajúce rýchlosť jazdy, ale aj merače hluku,“ dodáva.
Aktivisti, urbanisti, ale aj verejnosť už roky volajú po spravodlivom rozdelení Šancovej ulice pre všetkých. Dáta z bratislavskej cyklodopravy ukazujú, že o cyklistiku je silný záujem, a to tak medzi Bratislavčanmi, ako aj medzi turistami. Táto infraštruktúra však potrebuje mať bezpečné podmienky. Obľúbená sa opäť stáva aj MHD.
Historicky je Šancová ulica významná. Jej názov odkazuje na zaniknuté mestské hradby a šance (opevnenia). Rovnako tak je zásadná kvôli svojej lukratívnej polohe v rámci mesta. Situáciu na Šancovej mala pôvodne vyriešiť Severná tangenta, nová cesta, ktorá by zmenšila počet prechádzajúcich áut. Táto stavba však postupne zapadá prachom a jej realizácia sa nezdá byť reálna.
Premávka v Bratislave však nespí a bude len narastať. Plánovaný obchvat, ktorý má odľahčiť vnútro-mestskú dopravu v severnej časti Bratislavy, má viesť od diaľnice D1 pri Zlatých pieskoch cez Raču, okraj Nového Mesta a Kramáre až po Patrónku/Lamač. Zatiaľ je však označený ako územná rezerva. Je v územnom pláne, no realizácia je v nedohľadne. Bola by to zložitá stavba, vyžadujúca alternatívne riešenia.
Mesto však oponuje, že všetky zásahy do Šancovej by zásadne obmedzili dopravu. Ulica je súčasťou vnútorného aj stredného mestského okruhu a tým pádom musí byť tranzitnou. Inak by Nové Mesto aj Ružinov zostali odrezané od širšej siete dopravy, ale najmä od centra Bratislavy. Zasiahlo by to hlavne Kramáre a Lamač, ku ktorým z jadra hlavného mesta neexistuje alternatívna trasa rovnocenná Šancovej. Ak by mala Šancová iba jeden pruh v každom smere, podľa mesta by sa zápchy znásobili, čo by viedlo k ešte väčšiemu znečisteniu ovzdušia.
Odborníci podľa magistrátu zbierajú dáta o premávke a podľa nich nájdu konkrétne možnosti, ako prostredie ulice zlepšiť. Urbanistka argumentuje, že Šancová má byť pre ľudí a teraz je len ukážkou chybného plánovania dopravy v minulosti. Odkedy sa v 70. rokoch minulého storočia, počas veľkej obnovy budov, stala štvorprúdovkou, podriadila sa vodičom a prišla aj o svoju zeleň. Podľa odborníkov sa odvtedy zvýšilo množstvo áut v Bratislave celkovo 15-násobne.
„Miestni obyvatelia trpia kvôli znečisteniu ovzdušia a nadmernému hluku už veľa rokov. Zdá sa tak, že ulica na teraz nemá riešenie,“ konštatujú. Navyše, vedenie mesta ju vidí ako štandardnú tepnu na presuny, jej premena by tak bola nielen finančne, ale aj technicky náročná.
„Minulý rok sme realizovali merania kvality ovzdušia na 25 miestach v Bratislave a výsledky na Šancovej boli jedny z najhorších,“ uvádza sa v správe. Podľa urbanistky a aktivistky má Bratislava všeobecne zhoršujúcu sa kvalitu ovzdušia. Dokonca aj Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) spolu s Cyklokoalíciou namerali pred budovou YMCA hodnoty porušujúce limity stanovené Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Znečistenie prostredia, rovnako ako fasád budov, sprevádza aj výrazný hluk. „Hladiny hluku dlhodobo prekračujú povolené limity vo dne aj v noci. Na tieto tri problémy existuje iba jedno riešenie - odklon áut inam,“ dodáva. Pruhy pre autá aj autobusy sú tu široké, aj pomerne rovné, čo automaticky nabáda šoférov, aby pridali na rýchlosti.
Magistrát podľa hovorcu vníma, že situácia na Šancovej je komplikovaná hlavne kvôli tomu, že okrem áut na nej iná doprava nemá priestor. S konkrétnym riešením však zatiaľ neprišli. Mestská radnica plánuje zlepšiť prechádzanie v mieste križovania s ulicami Ľadová a Beskydská vďaka semaforu pre chodcov. Teraz musia obchádzať veľkú časť cesty, len aby sa dostali na druhú stranu cez priechod.
Keďže po ulici chodí málo ľudí, o pamiatkach v oblasti vie málokto, a preto chátrajú. Navyše tým, že Šancová je takmer z polovice vystavená priamemu slnku, sa z nej v kombinácii s množstvom vyhriatych áut v lete stáva rozpálená asfaltová plocha prehrievajúca mesto. „Dôležitým prvkom je aj výsadba novej zelene a systematická starostlivosť o ňu, ktorá zlepší mikroklímu a estetiku ulice,“ pripomína aktivistka s tým, že aj toto bolo súčasťou jej iniciovanej petície.
tags: #rekonstrukcia #beskydska #ulica