Vyšná Slaná, obec s hlbokými koreňmi siahajúcimi až do 14. storočia, predstavuje fascinujúcu mozaiku baníckej minulosti, náboženských premien a kultúrneho rozvoja. Nachádzajúca sa v malebnom prostredí Horného Gemera, v severnej časti Rožňavského okresu, je táto obec s viac ako štyristo obyvateľmi pretkaná riekou Slaná, ktorá dala jej menu meno a stala sa svedkom významných historických udalostí. Jej katastrálne územie, ohraničené majestátnymi vrchmi Slovenského rudohoria ako Javor, Radzim, Stolica a Masná, poskytuje nielen scenickú krásu, ale aj svedectvo o intenzívnej baníckej činnosti, ktorá formovala jej charakter po stáročia.
Počiatky osídlenia a banícka tradícia
Prvá písomná zmienka o obci Vyšná Slaná pochádza z roku 1362, kedy sa nazývala Sayowfey. Tento názov pravdepodobne súvisí s prekladiskom soli na obchodnej ceste, ktorou štítnickí páni dovážali soľ z Poľska. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil, zaznamenávame formy ako Felsesayo (1427), Obersalcz (1564), Slana Superior (1571), Wissne Slana (1580), Hornia Zlana (1582) a napokon Wissna Slana (1773).
Obec vznikla v prvej polovici 14. storočia na území, ktoré v roku 1320 získal Mikuláš Kun. Patrila postupne významným rodom, od Bebekovcov, ktorí ju vlastnili v období feudalizmu, až po Andrássyovcov od začiatku 18. storočia. Od svojho vzniku bola Vyšná Slaná primárne banskou osadou. Dolovalo sa tu striebro, meď a železo, ktoré sa následne spracovávalo v miestnych hámroch a mašiach. Táto banícka tradícia bola taká silná, že tvorila základ ekonomiky obce po celé stáročia. V 15. storočí sa k pôvodnému obyvateľstvu pridali valasi, ktorí obohatili sociálnu a ekonomickú štruktúru osady. V roku 1427 vlastnili Bebekovci v obci až 38 port, čo svedčí o jej významnosti a rozsahu. Obyvatelia sa okrem baníctva živili prácou v hámroch, pálením uhlia, furmančením a chovom oviec. V roku 1828 žilo v obci v 61 domoch 582 obyvateľov, čo naznačuje rastúci počet obyvateľov súvisiaci s baníckou činnosťou. Po roku 1918, keď baníctvo stále predstavovalo hlavné zamestnanie, sa obyvatelia, a predovšetkým robotníci, aktívne zapojili do Slovenského národného povstania, čo svedčí o ich vlasteneckom cítení a odhodlaní.
Náboženské a kultúrne premeny
Reformácia zasiahla obec v roku 1590, kedy tu nastúpil prvý evanjelický farár Juraj Gliksa. Tento krok znamenal začiatok postupného prechodu obyvateľstva k evanjelickému vierovyznaniu, hoci pôvodne patrili prevažne k rímskym katolíkom. Dominantou obce sa stal evanjelický kostol, pôvodne neskorogotická stavba postavená okolo roku 1506. Kostol prešiel viacerými úpravami - v renesančnom štýle v 17. storočí a následne v barokovom štýle v 18. storočí. Tieto prestavby zmenili jeho vzhľad, avšak zachovali sa aj pôvodné gotické prvky, ako napríklad sedlový portál spájajúci presbytérium so sakristiou, či železné mreže pri vstupe na vežu. Interiér kostola si dodnes zachováva cenné prvky barokového zariadenia: barokový oltár z roku 1743, baroková kazateľnica z roku 1706 a baroková krstiteľnica z prvej polovice 18. storočia. Hodnotná je aj trojramenná maľovaná protestantská empora z roku 1760.
Na začiatku 18. storočia si zemepán Sebök postavil v obci kúriu, ktorá je známa dodnes a je na nej zabudovaný erb. Táto kúria, pôvodne ranobaroková stavba z roku 1700, dnes slúži ako pohostinstvo. V roku 1781, po vydaní Tolerančného patentu, sa Rejdová odčlenila od spoločného cirkevného zboru s Vyšnou Slanou. V roku 1837 sa začala prestavba novej cirkevnej školy, čo poukazuje na snahu o rozvoj vzdelávania v obci.
Osobnosti a inšpirácia
Vyšná Slaná bola rodiskom a pôsobiskom významných osobností. V roku 1769 sa tu narodil osvietený básnik a filozof Michal Steigel, ktorý pôsobil ako evanjelický kňaz a pedagóg. Jeho dielo "Knižečka o vyučování školním aneb metodologie" svedčí o jeho záujme o vzdelávanie. V roku 1773 sa tu narodila poetka Rebeka Lešková, manželka publicistu a filológa Štefana Leška.
Významným obdobím pre obec bolo aj pôsobenie slovenského spisovateľa Fraňa Kráľa v rokoch 1928 - 1930, kedy tu pracoval ako učiteľ. Jeho pobyt vo Vyšnej Slanej a jej okolie ho inšpirovali k napísaniu románu "Cesta zarúbaná" (1934). Dej tohto diela sa odohráva vo fiktívnej obci "Radzimka", ktorej názov je odvodený od neďalekého vrchu Veľký Radzim. Román v podstate popisuje opravu miestnej cesty medzi Vyšnou Slanou a Rejdovou a zároveň približuje hospodársku krízu a s ňou spojenú biedu ľudu. V obci sa nachádza pamätná izba a tabuľa pripomínajúca jeho pôsobenie.
Skutočný Príbeh Biblie Aký Ešte Nikdy Nebol Odhalený | Celý Dokumentárny Film
Obdobie vojen a povojnový rozvoj
Prvá svetová vojna priniesla do obce ťažké časy. Mnohé rodiny ostali bez živiteľov a bieda zasiahla takmer všetkých obyvateľov. Východisko z tejto situácie mnohí hľadali vo vysťahovaní za prácou do Ameriky, pričom z Vyšnej Slanej odišlo 23 rodín. Veľkým prínosom pre obec bola výstavba cesty od píly cez Vyšnú Slanú do Rejdovej, dokončená v roku 1938. Kameň na túto cestu sa dovážal z Radzima.
Po druhej svetovej vojne sa sociálna situácia nezlepšila okamžite. Až v 50. rokoch sa začali vytvárať nové pracovné miesta, počet zamestnaných v obci narastal a obec sa začala postupne budovať. V 60. rokoch došlo k socializácii dediny, čo viedlo k zmenám v poľnohospodárskej výrobe a umožnilo aj ženám zapojiť sa do pracovného procesu. Tradícia baníctva pretrvávala až do roku 1975, kedy zanikla posledná baňa na území obce.
Súčasnosť a dedičstvo
Obec Vyšná Slaná si aj dnes zachováva svoju jedinečnú atmosféru. Leží na Hornom Gemeri v severnej časti Rožňavského okresu, cez ktorú preteká rieka Slaná. Údolie je ohraničené vrchmi Slovenského rudohoria. Obec je charakteristická súvislou zástavbou v okolí rieky Slaná, ktorá je premostená štyrmi železobetónovými mostami. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 520 metrov nad morom.
V obci sa nachádza evanjelický kostol, ktorý je dominantou svojho okolia a dôležitou historickou pamiatkou. Okrem neho tu nájdeme aj Šebekovu kúriu, ktorá je svedectvom histórie zemepánstva. V obci sa nachádzajú dva cintoríny, pričom novší je starostlivo udržiavaný. Zaujímavosťou je kolumbárium s pozostatkami partizána Juraja Hrica, ktorý zahynul v koncentračnom tábore Dachau. Na cintoríne sú pochovaní aj ďalší významní rodáci, ako napríklad protifašistickí bojovníci a Samuel Pačenovský, bývalý starosta obce a literát.
Dopravná dostupnosť obce je zabezpečená štátnou cestou I. triedy I/67 smer Rožňava - Dobšiná, s odbočkou na Píle, odkiaľ vedie cesta III. triedy do Vyšnej Slanej. Autobusová doprava je obmedzená, s prestupnou stanicou v Pile. Napriek tomu obec ostáva atraktívnym miestom pre milovníkov histórie a prírody, ktorí hľadajú pokoj a relax. V obci funguje materská škola, avšak základná škola chýba, žiaci dochádzajú do blízkej Rejdovej.
Symbolika obce je zobrazená v jej erbe, ktorý obsahuje prekrížené banícke kladivá, symbolizujúce banícku minulosť, a nebeské telesá. Vlajka a zástava obce vychádzajú z tejto heraldickej predlohy. Vyšná Slaná je tak živým svedectvom bohatej minulosti, kde sa prelína banícka tradícia s kultúrnym a spoločenským vývojom, pričom si zachováva svoju jedinečnú identitu v objatí nádhernej prírody Slovenského rudohoria.